alebo inak povedané: Skutočne jednoduchý chov včiel.

Úvod

Günther Ries už viac ako pred 30 rokmi popísal vo svojej knihe "Meine Erfahrungen mit der Buckfastbiene" (Moje skúsenosti so včelou Backfast) hodnotné informácie o chove tejto línie a spôsobe chovu v 12-rámikovom úle Dadant (modifikácia podľa mnícha Adama). Kto s týmto úľom pracuje podľa Riesa (alebo Adama), určite nerobí nič zlé a má dostatok priestoru na získavanie vlastných skúseností.
V tejto brožúrke chcem popísať moje skúsenosti a spôsob chovu v 10-rámikovom úli Dadant so včelou Backfast. Tento úľ si získava čoraz viac priaznivcov, lebo umožňuje jednoduchý prechod z úľov rozmeru Zander, alebo Nemecký normál s 10, respektíve s 12 rámikmi. U 10-rámikového Dadantu je čiastočne možné z týchto úľov využit nádstavky a rámiky ako medníky .
Táto brožúrka nie je učebnica o chove včiel a predpokladá, že čitateľ už má zakladné vedomosti o včelárstve. Napriek tomu sa budem snažiť niektoré postupy podrobne popísať, najmä tie, ktoré sú odlišné od bežného chovu včiel.

V roku 1992 náhle zomrel môj svokor a ja som prebral jeho chov včiel. Svokor mal už od začiatku 50-tich rokov do svojej smrti chov včiel len vo vlastnej réžii. Tradíciu zdedil po svojom otcovi, ktorí si po 1. svetovej vojne zaobstaral zopár včelstiev, aby v ťažkých časoch svojim deťom aspoň niečo doprial. Spolu so svojím bratom postavil úle podľa vlastných predstáv v rámikovej miere 370 x 235mm, teda o trochu vyššie ako Nemecký normál. Medníky boli rovnakej miery ako plodisko. Kedže neskoršie sme mali problém zohnať tieto rámiky, presedlali sme na Nemecký normál. Potom sme boli ovplyvnení článkami a knihou od Dr. Liebiga a prešli sme na rámikovú mieru Zander. Už vtedy sme koketovali s úľom Dadant a keď sa nad tým spätne zamyslím, bola hlúposť prechádzať na Zander. Po pokusoch s 1,5 výškou rámikov Zanderovej miery sme prešli na systém Dadant s vysokým plodiskom. Pretože sme mali veľké množstvo nízkych nádstavkou Zanderovej miery, rozhodli sme sa pre 10-rámikový Dadant, pri ktorom sme mohli využiť naše pôvodné nádstavky ako medníky. Neskoršie sme ale prešli na originálne Dadant medníky pre 8 rámikov. Keby nám bol niekdo už na začiatku správne poradil, nebolo by to také drahé, ako keď sme na to prišli sami po vlastných skúsenostiach.

10-rámikový Dadant je pomerne ľahko prenosný, do bežného automobila s karosériou kombi sa vojde aj 7 úľov s jedným medníkom.

Prečo hneď začať s úľom Dadant?

Pretože... raz takmer každý skončí u Dadanta, jednoducho si to myslím.

Pretože... vypĺňa medzeru, ktorá vzniká medzi dvoma nádstavkami, tým že je jedno kompaktné plodisko a cez zimu to šetrí zásoby/miesto.

Pretože... manipulovanie s jedným plodiskom je jednoduchšie a šetrí čas a rámiky.

Pretože... takmer všetci chovatelia matiek používaju Dadant, lebo im umožňuje spoľahlivejšie posudzovať plodisko chovných matiek.

Pretože... vo vysokom plodisku Dadant z rôznych príčin nedôjde tak skoro k vyhladovaniu včelstva, ako u Zandera, alebo u Nemeckého normálu.

Pretože... už starí včelári vraveli, že veľké plásty majú svoje výhody.

Pretože... s Dadantom je to jednoducho jednoduché a každý, kdo si to vyskúšal, to aj pochopil a už sa po inej miere neobzeral.

Kdo, alebo čo je vlastne Dadant?

Charles Dadant Úľový systém Dadant má meno po Charlesovi Dadantovi, francúzovi, ktorý sa v polovici 19. storočia odsťahoval do Spojených štátov. Ako správny francúz chcel byť vinárom, ale začal s chovom včiel. Základom boli pre neho skúsenosti Lorenza Langstrotha. Pre Langstrotha boli základom skúsensti Christa, Dzierzona a Bevansa a Langstroth vyvinul nádstavkový úľ s pohyblivým dielom. Podľa legendy Langstroth rozmery úľa určil podľa bedničiek na pomaranče, ktoré použil pri svojich pokusoch a už pri tom rozmere ostal.
Priekopnícke bolo pritom Langstrothove zistenie "magického odstupu", vďaka ktorému včely nezastavali prázdne miesta v úli. Táto tzv. "bee space" (včelia medzera) je 8mm ± 2mm. Originál Langstrothov úľ má 10 rámikov.
Lorenzo Langstroth Dadant chcel Langstrothov úľ optimalizovať a trochu zväčšil šírku a výšku, ale ponechal 10 rámikov. Niekedy je tento úľ nesprávne označovaný ako Langstroth-Jumbo. Dadant použil v medníku polovičnú výšku rámikov. Tým dosiahol to, že včely presunuli väčšiu časť zásobného venca plodiska do medníkových nádstavkov. Vznikol veľmi praktický rámik, ktorý má pomer strán 2:3 a optimálnu vyrovnávaciu zónu pre bezpečné prezimovanie. Rámiky v medníku majú od seba väčší rozstup, čím vznikajú hrubé plásty - jeden taký rámik obsahuje okolo 2kg medu.

Karl Kehrle (Brat Adam) Karl Kehrle napísal v preslove knihy G.Riesa: "Musím sa priznať, že som sa od začiatku snažil o jednoduchú konštrukciu všetkých častí úľa, ako aj čo najjednoduchšie praktikovať včelárstvo. Pedantný idealizmus minulosti nemá opodstatnenie v modernom chove včiel."
Tento pragmatický prístup k úľu je príkladný a bohužiaľ často nie je výrobcami úľov zohľadnený, ktorý často chcú pri výrobe úľov niečo nové vymyslieť. Úľ je v prvom rade príbytok pre včely a až v druhom rade je náradie včelára. Včelám je jedno, v akej "dutine" bývajú, oni len patrične reagujú na to, aké rozmery má ich príbytok a ako včelár s ním manipuluje.
Úľ ako pracovný nástroj presvedčí užívateľa, keď nekladie žiadne prekážky a keď poskytuje priestor pre variabilné nasadenie. Tieto požiadavky spĺňa úľ Dadant a potvrdzuje to aj skutočnosť, že sa od roku 1890 takmer nezmenil. Jednu veľkú zmenu zažil úľ Dadant, keď ho v roku 1920 Brat Adam v kláštore Buckfast modifikoval na 12 rámikov. Brat Adam uprednostňoval štvorcový nádstavok a zvýšil počet rámikov, čím dosiahol štvorec o dĺže strany 505mm. V Buckfaste sa používal ešte originálny Dadantov rámik 46x27cm.

V tejto brožúrke popisujem bežne používaný Dadant-US (modifikovaný Dadant) o rozmeroch 448 x 285mm. Tento rozmer je kompatibilný s Langstrothom, t.z. že Langstrothove nízke nádstavky sa dajú u tohto Dadanta použiť ako medníky.
Niekedy sa uvádza, že Dadant je vo svete najrozšírenejší systém, ale to nie je pravda. Vo svetovom meradle je najviac používaný Langstroth. V krajinách s intenzívnym chovom včiel, ako napr. v USA, Austrálii, Novom Zélande, Grécku, Turecku, Južnej Amerike sa zriedkavo vyskytuje iný systém - ale často len s jedným plodiskovým nádstavkom. V južnej Európe sa uchytil Dadant-Blatt (nie je kompatibilný s Dadantom, alebo Langstrothom). V USA sa ešte v malom vyskytuje originál Dadant systém. V Nemecku má modifikovaný Dadant asi 10% podiel, z toho najviac na juhu Nemecka.

Úľ

Nízke dno 12-rámikového úľa Dadant. Základ tvorí odoberateľné nízke dno, ktoré má cez celú čelnú stranu letáčový otvor. Veľkosť letáčového otvoru sa mení dreveným hranolom, ktorým možno letáčový otvor úplne uzavrieť. Úľové dno je presieťované (nerezové pletivo 3x3mm, alebo dierovaný hliníkový plech s dierami priemeru 2mm) Skúsenosti posledných rokov mi ukázali, že keď ostane zasieťované dno cez zimu úplné otvorené, tak nemám problém s vlhkosťou a tvorbou plesní.
Na dne je položený plodiskový nádstavok, ktorý je drevený, steny nádstavku sú spojené na ozub, alebo falc, na každej stene je vyfrézovaná drážka na uchytenie. Nádstavky sa na seba ukladajú na tupo. Rámiky v nádstavku sú položené na tenkých kovových lištách (nerez, hliník), čo zabráni zapropolisovaniu rámikov a rámiky sa dajú ľahšie posúvať. Steny nádstavkov sú hrubé 20, alebo 25mm.
V plodiskovom nádstavku sa nachádza asi najdôležitejšia časť Dadant-technológie - deliaca doska. Je to obyčajná tenká doska rozmeru rámika, včely môžu okolo nej bez problémov prechádzať.
Na plodiskovom nádstavku je materská miežka, korá oddeľuje plodisko od medníka. Medník tvoria nízke nádstavky (polovičnej výšky plodiska) s 8 rámikmi, ktoré majú medzi sebou väčšiu vzdialenosť - včely vystavajú hrubé plásty.
Musím spomenúť daľšiu, nie menej dôležitú časť - letáčovú dosku. Je voľne priložená ku dnu a siaha na spodný okraj letáčového otvoru. Letáčovú dosku zakladám na jar k začiatku znášky a v neskorom lete pri zakrmovaní ju odoberiem, aby v zime neslúžila myšiam.

12-rámikový Dadant úľ (modifikácia podľa Brata Adama): úľové dno má letáčový otvor cez celú prednú stranu. Dreveným hranolom sa letáčový otvor podľa potreby zúži, či prípadne úplne zavrie.

Rámiky sú položené na lište (hliník, nerez), čo zabraňuje tomu, aby včely prilepili rámik k nádstavku.

10-rámikový Dadant úľ: dno, vysoké plodisko, 2 nízke medníky, vnútorné veko.


"Viacúčelové" vnútorne veko: pri normálnom použití sú diery pre včelie výklzy prekryté a vo vnútri je vložená izolácia. Diery sa môžu využiť aj napr. pri podavaní cukrového cesta.
Hlavné časti úľa sú:

- úľové dno

- vysoké plodisko

- materská mriežka

- nízke medníky

- vnútorné veko s izoláciou

- vonkajšie veko (odolené proti poveternostným vplyvom, napr. z hliníka, pozink. plechu, nerezu)

Prídavné časti sú:

- včelí výklaz

- nádstavok na podávanie cukrového sirupu

- mriežka na kočovanie

- 4-6 rámikový úľ pre odložence

Na podávanie cukrového sirupu stačí nízky kŕmidlový nádstavok, do ktorého vojde 6-8 litrov, na trhu je viacej konštrukčných riešení, pri ktorých sa včely netopia v sirupe.
Vnútorné veko úľa sa dá použiť aj ako včelý výklz - vo veku sú diery (podľa typu včelieho výklzu), ktoré sú počas bežného použitia prekryté. Keď treba dostať včely z medníka, podloží sa veko pod medník, vyberie sa izolácia, do dier sa vloží včelí výklaz a medník sa uzavrie vonkajším vekom. Prípadne možno diery využiť pri podávaní cukrového cesta mladým rodinám.

Pri kočovaní úľ previažem upínacím popruhom s račňou, ktorý počas transportu spoľahlivo drží úľ pohromade.

Úle si sám nezhotovujem, lebo v konečnom dôsledku mi to nevychádzalo lacnejšie.

Rámiky

Rámiky plodiska sú zhotovené tak, aby uniesli plásty, ktoré keď sú plné majú viac ako 3kg. Na kvalite rámikov si dávam záležať, lebo nič ma viac nenahnevá, ako keď sa mi pri práci so včelami poláme rámik. Preto má 19mm hrubá horná latka rámika svoje opodstatnenie. Je výhodné, keď spodná latka rámika je tenká. Ja osobne investujem do kvalitných a stabilných rámikov, ktoré vydržia niekoľko krát tavičku vosku bez toho, aby po dvoch rokoch museli skončiť v ohni.
Rámiky môžu mať pliecka typu Hoffman, alebo jednoduché rovné. Hoffmanove sú viac prelepené propolisom.
Veľká plástová plocha rozmeru Dadant má zvýšené nároky na medzistienky, spravidla vystačuje 4-násobné horizontálne drátovanie rámika. Medzistienky musia mať rozmer 270x415mm. Naletovanie medzistienok do rámika odporúčam robiť pri vyššej teplote okolia. Medzistienka, naletovaná do rámika pri 18°C sa v úli rozsiahne približne o 7% - čo znamená asi 3mm do šírky a 2mm do výšky a dôsledok je potom zvlnená medzistienka, z ktorej včely vystavajú nepravidelný plást.
V medníkoch sa používajú polovičné rámiky, ktoré sú zložené z takých istých silných latiek ako plodiskový rámik. V medníku je iba 10 rámikov - rámiky sú väčšie rozostupy v nádstavku a včely vystavajú hrubé plásty. Hrubé plásty sa rýchlejšie odviečkovavajú, vhodné sú na použitie vyhrievaného noža, alebo pre odviečkovací stroj.
Jeden môj včelársky kolega nízke medníkové rámiky nedrátkuje, medzistienku priletuje na všetky latky rámika. Včely vystavajú hrubý plást, ktorý je upevnený na každej strane rámiky a poskytuje dostatočnú pevnosť pri vytáčaní medu.

Môj postup v stručnosti

V úľoch Dadant sa pracuje, na rozdiel o iných systémov, s menším počtom rámikov a význanú úlohu v plodiku zohráva deliaca doska, ktorá je umiestnená za posledným rámikom. Kdo pracoval s úľmi "ležan", tak mu použitie deliacej dosky nebude cudzie. Rámiky v plodisku sú vysoké a v medníku sú rámiky polovičnej výšky, čo umožnuje logické oddelenie plodiska od medníka.
V tejto brožúrke popisujem spôsobe vedenia chovu v úľoch Dadant, ktorý je podľa mojich vedomostí najčastejšie používaný. Jedná sa o tzv. "priamočiary" chov bez jarného a jesenného posilňovania včelstiev. Kedže používam 10 rámikový úľ (nazývaný aj kompatibilný typ), tak celý môj popis sa vzťahuje hlavne na tento typ. Vonkajšie rozmery 10 rámikového úľa Dadant sú takmer identické s jednoduchým úľom z Hohenheimu (napr. popísaný v G.Liebigom knihe Včelaříme jednoduše).

Prepokladajme, že ste v lete umiestnili do nového úľa Dadant umelý rok. 6-7 rámikov s medzistienkami je pre 2kg umelý roj na začiatok pekný nový domov. Do nádstavkového kŕmidla im dáme každý piaty deň 2 litre cukrového sirupu. Do konca septembra sa táto rodina rozrastie tak, že obsadzuje min. 8 rámikov, čím dosiahla prezimovania schopnú veľkosť. Ošetrenie proti klieštikovi včeliemu teraz nebudem rozvádzať, to popíšem neskoršie. Daľší zásah do tejto mladej rodiny nasleduje až koncom marca. Zatiaľ tu nie je žiadny rozdiel s inými úľovými systémami.
V marci skontrolujeme stav zásob a neobsadené plásty presunieme za deliacu dosku. Včely z plástov za deliacou doskou vyberú zvyšky zásob. Tmavé neosadené plásty bez zásob vyberieme z úľa. K začiatku kvitnutia čerešne vložíme do plodiska 2 medzistienky. V plodisku sa nachádza približne 7 rámikov, krajné plásty obsahujú zásoby. Dôležité je, aby sa plásty s peľom nachádzali za deliacou doskou! Tým znížime, či oddialime vznik rojivej nálady. V tomto čase je vonku dostatok peľu, inak v prípade núdze majú včely peľ k dispozícií za deliacou doskou. Za deliacu dosku preložíme aj tmavé plásty so zvyškami cukrových zásob. Matka staré plásty za deliacou doskou nezakladie a včely z nich použijú zásoby podľa potreby. V žiadnom prípade neprevesujete na deliacu dosku plásty s plodom, inak aj matka tam prejde! Včelstvo rozšírime o medník. Medník je od plodiska oddelený materskou mriežkou. S pridaním medníka neradno otálať, lepšie pridať medník v predstihu ako ho pridať neskoro. Ja dávam hneď 2 medníky. Ten spodný medník pozostáva z vystavaných plástov, horný má len medzistienky. Keby sa náhle vyskytla silná znáška, takto ju mám správne podchytenú bez toho, aby som provokoval vznik rojivej nálady. Keď včely stavajú divokú stavbu za deliacou doskou, tak to znamená že včelár zaváhal s pridávaním medníkov.
Po jarnej znáške sa môže do plodiskovího nádstavku pridať medzistienka. Keď má rodina dostatok miesta v medníkoch, tak v plodisku nie je potrebné viac ako 8 rámikov.
Slabé rodiny nemusíme na jar rušiť. Zúžime ich na 5 rámikov a dostanú len jeden medník. Aj z týchto rodín spravidla získam v sezóne aspoň jeden plný medník. Súčastne sa ale treba rozhodnúť o budúcnosti takejto rodiny, či sa ju oplatí ponechať do nasledujúceho roka.

Kontrola, či rodina je v rojivej nálade preklopením nádstavku je u Dadant-systému takmer nemožná. Pri kontrole sa zložia medníky a prezrú sa rámiky s plodiska. Nie je potrebné vyberať všetky rámiky, postačuje prezrieť rámiky zo stredu plodiska. Keď sa na rámikoch zo stredu plodiska nenachádzajú žiadne materské bunky, nie je potrebné prezerať ostatné rámiky. Ale musím poznamenať, že táto metóda je asi tak spoľahlivá, ako u iných systémov kontrola preklopením nádstavku - 100% istotu to nezaručí. Skúsený včelári s úľmi Dadant, ktorý poctivo selektujú matky na nerojivosť, prezerajú letmo len každý druhý rámik. A keď narazia na materskú bunky, tak až potom dôkladne prezrú každý rámik plodiska.

Na sklonku leta, keď je po poslednej znáške, ešte pred podávaním zásob, sa z plodiska vyberú tmavé plásty. Plásty v plodiku "zostarnú" rýchlo, pretože matka ploduje na menšom počte plástov. Pri podávaní zásob vložíme do plodiska 2-3 medzistienky. Plodiskový nádstavok by mal ísť do zimy s 10 rámikmi, aby bol dostatok miesta na zimné zásoby.

Tvorba odložencov začína po 20. apríli. Vytváram tzv. zozbieraný odloženec - z každej produkčnej rodiny odoberiem jeden plást s plodom a aj so včelami, ktoré na tom pláste sedia. Postupujem podľa G. Liebigovho postupu "Rozmnožovanie včelstiev v 4 krokoch". Ak niekdo chce zakladať mladé rodiny až v lete, odporúčam vytvárať umelé roje zo včiel z medníkov.

Všetko, čo som tu v stručnosti popísal, sa dá použiť aj pri 12-rámikov úli Dadant. Výhoda u neho je väčší medník s nízkymi rámikmi. Nádstavky 12-rámikového úľa sú štvorcového prierezu, ktorý možno otáčať o 90°. Tým sa dosiahne rovnomernejšie zaplnenie medníka.

Úľ Dadant počas roka

Začiatok včelieho roku sa tradične spája s letným slnovratom 21. júna. Ale pokladám za názornejšie začať s popisom prác pri včelách od jarných mesiacov. Môj popis sa vzťahuje v prvom rade na včelárenie bez kočovania a bez včelína.

Marec

Marec je v mnohých regiónoch vlastne ešte "Janus", z jednej strany ešte v zime, ale z druhej strany už blízko jari. Včelár začína už myslieť na prácu so včelstvami. Rámiky, medzistienky, opravy nádstavkov by už mali byť spravené a nachystané.
Táto rodina je silná a sedí vpredu pri letáči - to znamená, že majú ešte dostatok zásob v zadnej oblasti. Tu nie je potrebný žiadny zásah. Kdo v jeseni uzavrel letáčové otvory pletivom proti myšiam, môže ho teraz odobrať.
V tomto mesiaci je dôležitá kontrola zásob. Pridvihnutím úľov (jednou rukou na zadnej strane) zistíme, v ktorých rodinách je málo zásob. Za teplého počasia môžeme rodinám s prebytkom zásob odobrať plásty so zásobami a vložiť rodinám, ktoré majú kritický stav zásob. V tomto čase neodporúčam prikrmovať cukrovým roztokom.
Krátky pohľad venujeme úľovému dnu. Ak je veľmi pokryté mŕtvymi včelami, tak tieto odstránime - plodisko aj s vekom odložíme bokom, dno otrasieme a plodisko vyložíme naspäť. Toto ide celkom rýchlo, včely to zväčša ani nepostrehnú.
Vo veľmi suchých oblastiach je vhodné umiestniť napájačky vody. Do vody pridáme asi 1% soli.
V tomto čase sa ešte nevŕtame v plodisku, väčšina včelstiev práve začali plodovať. Rozoberanie plodiska, aj keď len na krátky čas, zbytočne narušuje klímu vo včelstve. Či rodina ploduje zistíme tak, že podržíme dlaň v strede nad rámikmi a pocítime stúpajúce teplo. V tomto čase, keď sa teploty pohybujú okolo 10°C, viac nemusíme vedieť. Rodiny, u ktorých sme nepocítili žiadne stúpajúce teplo a sú pri otvorení úľa nápadne nepokojné, môžu byť bez matky. V tomto prípade ich rýchlo prezrieme a ak sú naozaj osirelé, tak buď im pridáme náhradnú matku s odložencom, alebo plásty so včelami pridáme inej rodine. Ale táto osirelá rodina musí byť zdravá, pozorne skontrolujeme, či úľ nie je vo vnútri okalený.

Čo so slabými včelstvami? Rodina, ktorá obsadzuje len 2 uličky medzi rámikmi sa sotva sama vzchopí, tu nepomôže ani podnecovacie prikrmovanie, lebo nemá dostatok včiel na ošetrovanie plodiska. Ak je táto rodina zdravá, tak ju vysadíme na inú silnú rodinu. Rodiny sú od seba odelené len materskou mriežkou a silná spodná rodina poskytuje teplo tej hornej. Slabá rodina potom viac ploduje. Zo silnej rodiny prejde časť mladých včiel do slabej a "vypomôže" v plodisku. K začiatku kvitnutia ovocných stromov, teda asi po 4 týždňoch musíme tieto rodiny rozdeliť. Slabá rodina sa mezitým rozrástla a môžeme ju využiť v znáškovom období, alebo ju použijeme na plnenie oplodňovacích jednotiek, či odložencov. Ak necháme tieto rodiny dlhšie spolu, s veľkou pravdepodobnosťou včely jednu z matiek odstránia.

Apríl

V tomto mesiaci vo väčšine regiónov sa môže počas pekného počasia vykonať prvá prehliadka včelstiev. Plod prevesíme do stredu a v polovici mesiaca vložíme k plodisku stavebný rámik. Zo včelstva odoberieme každý prebytočný plást. V úli ponecháme na kraji jeden plást so zásobami, vedľa neho stavebný rámik, plásty s plodom a celé to uzatvára deliaca doska.
Tento plást bol 10. apríla odobraný zo včelstva. U mňa po tomto zásahu ostane včelstvu 7 rámikov. Plásty s peľovými zásobami odoberám, popr. ponechám za deliacou doskou. Netreba mať strach, že včelstvu toho ostane primálo.
Dôležité je v tomto čase rodinám odobrať plásty s peľovými zásobami, lebo tieto prispievajú k rojivej nálade včelstva. Vonku je dostatok čerstvého peľu a včely si stačia vytvoriť malé zásoby, ktorými preklenú daždivé počasie. Ak by sa vyskytlo dlhotrvajúce nepriaznivé počasie, včely si prenesú peľ z plástu, ktorý som im ponechal za deliacou doskou.

V tomto mesiaci je vhodný okamih na odobranie prázdnych tmavých plástov. Tieto plásty môžeme tiež ponechať za deliacou doskou, ale len do doby, pokiaľ nenasadíme medníky. Za deliacu dosku nesmieme dať žiadny plást s plodom, inak matka bude klásť aj do plástov za deliacou doskou. Dokonca sa potom môže stať, že matka ostane na tmavých plástoch za deliacou doskou a pri nasledujúcej prehliadke nenájdeme v plodisku žiadny otvorený plod.

Plodiskový nádstavok so 7 rámikmi, za deliacou doskou jeden rámik s peľovými zásobami.

Deliaca doska je obyčajná preglejka rozmeru rámika, na hornej hrane je pripevnená drevená lišta, ktorá je rovnako dlhá, ako horná latka rámika a široká tak, aby zabezpečila včeliu medzeru medzi posledným plástom a deliacou doskou.

Najlepšie je, keď odobraté plásty hneď roztopíme. V apríli už sa dá niekde použiť aj slnečné tavidlo, parné tavidlo je nezávislé od počasia.

S pridaním medníkov neotáľame, lepšie je ich nasadiť priskoro, ako neskoro. U nás je to k začiatku kvitnutia višní. Ja dávam hneď dva medníky - jeden s vystavanými plástami a druhý s medzistienkami. Skoré a veľkorysé pridanie medníkov dá včelám možnosť zavčasu si zvyknúť na nový priestor. Včasné pridanie medníkov nepriamo oddiaľuje rojivú náladu, lebo včely pomalšie založia uzavretý zásobný veniec nad plodom. Keď včelár zaspí, včely pomerne rýchlo zanesú plodisko nektárom a keď sa pridajú medníky až po začatí znášky, je už zvyčajne neskoro a včelár "prehrá bitvu" - včely sa už začali pripravovať na vyrojenie. Potom je už ťažké to včelám vyhovoriť. Znáška začína v poslednej tretine apríla, v závislosti od regiónu je to repka, púpava, alebo javor.
Samozrejme oddelíme plodisko od medníkov materskou mriežkou. Tým že v plodisku sú vysoké rámiky a v medníku nízke, nestane sa nám, že by v medníku skončily plásty z plodiska - v medníku sú svetlé plásty, čo je jeden z predpokladov pre excelentnú kvalitu medu.

Skúsený včelár iste postrehol, že som do teraz nedal do plodiska žiadnu medzistienku. Až po prijatí medníkov rozširujem plodisko. Každá priskoro pridaná medzistienka stojí znížený medný výnos - toto pravidlo sa mi už veľa rokov potvrdzuje.

Máj

Začiatkom mája treba myslieť na chov matiek a zakladanie mladých rodín. Toto je podrobnejšie popísané na konci tejto brožúrky.
Keď sú medníky čiastočne zaplnené nektárom, dávam do plodiskového nádstavku 1-2 medzistienky - to závisí od veľkosti rodiny. Veľmi silné rodiny dostanú 2 medzistienky, ale tak aby taká rodina nemala v plodiskovom nádstavku viac ako 8 rámikov.
Rámiky, ktoré visia za deliacou stenou sa odoberú a hneď skončia v slnečnom tavidle. Za pekného počasia stihne slnečné tavidlo v máji roztaviť aj 10 plástov.
Takto by to malo v máji vyzerať. Každý týždeň ba sa mali včelstvá kontrolovať, aby sa nám nevyrojily. Rodiny, ktoré sú nachylné na rojivosť, je nutné kompletne prezerať každý týždeň. Na krajných plástoch včely len zriedkavo založia materské bunky, preto stačí kontrolovať 5 plástov. Pretože plodiskový nádstavok nie je celkom vyplnený rámikmi, môžeme rámiky pri prehliadke jednoducho presúvať v nádstavku. Ak nejaká rodina aj po vylomení materských buniek opakovane založí nové, tak tu pomôže len vytvorenie preletáča s matkou. Ak včelstvu viac krát po sebe vylomíme materské bunky, tak včely zvyknú založiť nové materské bunky v rohoch, alebo niekde v hornej polovici plásta (toto je slabina pri kontrole preklopením v systémoch s plodiskom vo viacerých nádstavkoch). Preto musíme pozorne prezrieť plásty, lebo ak prehliadneme len čo jednu materskú bunky, rodina sa vyrojí.

Koncom mesiaca zvyčajne treba vytáčať med. Toto sa prirodzene nijako neodlišuje od iných systémov, preto to nebudem podrobnejšie popisovať. V medníku sa nachádza 10 rámikov, ktoré majú od seba väčší odstup, včely vystavajú hrubé plásty (hrubšie ako rámik) a tu sa ponúka využiť odviečkovací nôž. Malou nevýhodou je, že máme viac medu na viečkach, ale aj väčší objem vosku z odviečkovania, čo sa ale opätovne hodí na výrobu "čistých" medzistienok.
Včely z medníkov neometám, ale používam včelie výklzy. Nevýhoda pri tom je, že treba ísť 2 krát na včelnicu, ale je to stále rýchlešie, ako ometať včely z medníkových plástov. K nasledujúcej očakávanej znáške je vhodné dávať do medníka len vystavané plásty. Bolo by najvhodnejšie hneď pri vkladaní včelých výklzov dať rodine prázdny medník, aby nemali "šok" zo zmenšeného úľového priestoru a aby nevznikala tlačenica pri
Medník. včelom výklze. Ak nemáme toľko medníkových nádstavkov, tak treba dbať na to, aby včelám ostal aspoň jeden medník. Pri šikovnom naplánovaní prác je možné celú akciu (výklzy, odvoz medníkov, vytáčanie, vrátenie medníkov) spraviť v priebehu 12 hodín - potom sa nemusíme obávať, že včely nanosia nektár do plodiska.

V plodiskovom nádstavku je za deliacou doskou prázdny priestor. Normálne tam včely nezvyknú stavať dielo, ak sa to stane, tak len preto, že včelár zaspal s pridávaním medníkov.

Jún

Práca so včelami na začiatku júna je podobná ako v máji. Podľa toho, či ešte majú včely rojivú náladu, sa musí vykonávať protirojová kontrola. U včiel Buckfast je v tomto čase rojivá nálada už zabudnutá, ak nejaká vôbec bola.
Do plodiska nerobíme žiadne zásahy, nepridávane žiadne medzistienky. Väčšiu pozornosť venujeme medníkom. Ak je hore (v medníkoch) všetko v poriadku (dostatočná znáška a dostatok včiel), tak potom musí byť aj dolu (v plodisku) všetko v poriadku - teda nie je dôvod sa vŕtať v plodisku. Medníky, v závislosti od znášky, pridávame jednoducho na vrch, tým ťaháme rodinu nahor.

21.júna sa letným slnovratom začína včelám nový rok. Typické júnové počasie v strednej zemepisnej šírke severnej pologuli nedáva včelárom pociťovať, že včely sa začínajú chystať na prezimovanie. O júnový plod sa perfektne starajú, lebo sa z neho sa čiastočne vyliahnú zimné včely. Po tomto dátume zakladáme mladé rodiny len cez silný umelý roj. Odložence, vytvorené po tomto dátume sa nemusia stihnúť rozrásť na prezimovania schopnú veľkosť.
V našej oblasti je koncom júna po znáške, neskoršie regionálne znášky, ako napr. zlatobyľ kanadská, alebo netýkavka žliazkatá ostanú včelám na prezimovanie.
Po odobratí medníkov sa do plodikového nádstavku vložia medzistienky. Aby mala rodina dostatok miesta na uloženie zimných zásob, je potrebných 10 rámikov v plodisku. Pri odoberaní medníkov hneď dávam kŕmidlový nádstavok a porciu cukrového siruku (približne 5kg, resp. 3 litre). Potom nasleduje ošetrenie proti klieštikovi včeliemu.

Júl

V závislosti od regiónu, môžu sa práce popísané na konci júna, presunúť na začiatok júla. U mňa pod Alpami posledný krát vytáčame okolo 6. júla. Včelár, ktorí drží len silné rodiny a ktoré mu priniesli dobrú úrodu medu, by mal mať teraz dobre plné plodisko včiel. Už niekoľko rokov
Príprava na rýchle podanie kŕmneho sirupu. zakrmujem včely sirupom, ktorý je vyrábaný zo pšeničného škrobového sirupu (HF1575, ApiRoyal, alebo ApiGold). Tieto sirupy sú hustejšie ako ApiInvert, ktorý je vyrábaný z repného cukru. Podávanie zásob podnieti včely k výstavbe medzistienok a aj v júli budú rýchlo a pekne vystavané.
Doteraz bolo pridaných priemerne 4 medzistienky na rodinu, čo zodpovedá 6 medzistienkam zanderovej miery. Keď k tomu prirátame vystavané medníky, tak včely počas sezóny pekne zamestnávame. Keď budeme ešte viac dôsledný, tak v priebehu roku dosiahne ešte vyššiu obnovu diela.

August

V auguste venujeme pozornosť najmä dôslednému ošetreniu proti klieštikovi a podávaniu zásob na zimu. Najneskoršie v prvom augustovom týždni sa musí vykonať prvé ošetrenie.
Každá rodina dostane 7 litrov sirupu. Väčšie množstvo zásob má obmedziť plodisko, lebo vzhľadom na klieštika včelieho má v tomto čase obmedzenie plodovania praznivý účinok. Podporovať plodovanie v auguste je kontrakproduktívne.

Starostlivost o vcely v neskorom lete - menej je viac.
Oštrenie 60% kys. mravčou pomocou kuchynskej penovej utierky.

September

V septembri by sme mali prípravu včelstiev na zimu ukončiť. Každá rodina dostane 7 litrovú dávku sirupu.
Sú rôzne stratégie boja proti klieštikovi. V plodisku, ktoré pozostáva z jedného nádstavku, veľmi dobre účinkujú odparovače kyseliny mravčej, ako aj preparáty ma báze tymolu. Pri správnom použití tymolu na jar ho už nie cítiť. Tvrdá chémia spôsobuje reziduá, už by sa nemala používať.
Posledný septembrový týždeň ukončím zazimovanie včelstiev a viac ich neotváram až do času, kedy príde na radu ošetrenie kyselinou štavelovou. Odoberiem kŕmidlové nádstavky (ale kdo je lenivý, môže ich ponechať), vložím hrubú vrstvu novín (nie časopisy). Noviny dobre absorbujú vlhkosť, dôležité je, aby ich bola dostatočne hrubá vrstva.

Október - November - December

V jeseni je čas na rekapitalizáciu a na náštevu rôznych včelárskych podujatí. V tomto čase sa koná juhonemecký deň včelárov z povolania a výročná schôdza európskej spoločnosti chovateľov včely Buckfast. Na týchto podujatiach si možno vypočuť dobré prednášky a strenúť schopných prakticky orientovaných včelárov.
V dielni je tiež čo robiť, ako napr. čistenie náradia, príprava rámikov a pod.

Keď sú včelstva bez plodu, urobím ošetrenie kyselinou štavelovou, aby som sa zbavil zvyšku klieštikov. Najvhodnejší sa mi javí termín medzi 06.-26. decembrom.

Január - Február

Tieto dva mesiace sú skutočné zimné mesiace. Aj keď v januári je deň dlhší takmer o jednu hodinu a vo februári dokonca o 1 hodinu a 28 minúť, aj tak sú to v strednej Európe najchladnejšie mesiace.
Včelstvá váhavo začínajú plodovať, kedže zasieťované dná sú celú zimu otvorené, tak majú v úli sucho. Včely zbytočne nevyrušujeme, len občas skontrolujeme či náhodou vietor nezhodil úľové veko a pod.
V týchto mesiacoch sa pravidelne konajú dni včelárov z povolania v Soltau a Grazi.

Záver

Tu mnou popísaný postup nie je dopodrobna popísaný a ani celkom úplný. Je to len stručný popis môjho osvedčeného a priamočiareho postupu. Ak tu niekomu chýba podnecovacie prikrmovanie, tak som sa o tom preto nezmieňoval, lebo žiadne nerobím. Takisto za hlúposť považujem odviečkovanie zásobných plástov. Včely sa najlepšie vyznajú vo tom, čo robia.
Otázky typu "Je lepšie včelstvo zužovať, alebo nie?" a "Je lepší 12-ramikový úľ, alebo 10-rámikový?" neriešim. Je lepší čaj, alebo káva?. Obidve sú iné! V praxi sa osvedčili obidva systémy. Chovatelia včely Buckfast viac inklinujú k 12-rámikovému úľu podľa Brata Adam, ale kdovie, pre aký úľ by sa Brat Adam rozhodol v dnešnej dobe. V svojej knihe sám píše, že kdo bude slepo robiť podľa neho, tak asi neuspeje.


podľa Michaela Pleina z Mettlachu (Nemecko), ktorý chová kraňskú včelu.

Včelstvá idú do zimy spravidla na 10-12 rámikoch + deliaca doska. Na jar, približne v polovici marca sa úľ prvý krát po zime otvorí a krátko sa skontroluje plodisko. Mal by tam nachádzať plod vo všetkých štádiách. Pritom sa nevyťahujú plásty s plodom von z úľa, ale len sa trochu od seba posunú - za deliacou doskou je dosť miesta. Všetky prázdne plásty sa vyberú a následne roztavia.
Skladovanie plástov z plodiska nie je potrebné, skôr kontraproduktívne. Pri prvej prehliadke sa z úľa môžu vybrať aj prebytočné plásty so zásobami, stačí ked v úli ostanú dva plné. To postačuje, lebo nad plodom sa nachádzajú ešte zásobné vence.
Začiatkom apríla nasleduje druhá prehliadka, včelstvá sú už tak silné, že sa im môžu na kraje plodiska pridať medzistienky. Súčastne dostane každá rodina medník (oddelený od plodiska materskou mriežkou). V medníku sú vystavané plásty a medzistienky. Pretože v medníku nikdy nebol plod, tak plásty z medníka sú pre vijačku voštinovú nezaujímavé a nie je potrebné ich cez zimu ošetrovať nejakou chémiou.
Druhý medník nasleduje hneď, ako sa v prvom medníku objaví zaviečkovaná bunka. Nie je vhodné čakať až pokiaľ prvý medník bude celkom zanesený. Lepšie dať druhý medník skôr, aby mali včely "nad hlavou" voľné miesto, čo tiež prispieva k oddialeniu rojivej nálady.

Pri kontrole, či rodiny nie sú v rojivej nálade sa odložia medníky a rámiky v plodisku sa posúvajú od seba. V úli Dadant je na to dostatok miesta, bez toho aby sa rámiky vyťahovali je vidno až po dno. Keď sa objaví nejaká materská bunka, nasleduje dôkladná kontrola a vylámanie všetkých materských buniek. Ak nejaká rodina aj pri nasledujúcej prehliadke (po 9 dňoch) má opätovne materské bunky, tak matku odstránim a túto rodinu netreba do neskorého leta otvárať.

Keď treba vytáčať med, je vhodné použiť včelie výklzy. Keď sú tieto integrované vo vnútornom úľovom veku, tak sa ušetrí prenášanie materiálu. Keď sa večer založia včelie výklzy, na druhý deň ránu sú medníky bez včiel. Pri vytáčaní poškodené, alebo zle vystavané plásty vyraďujeme a nahradíme medzistienkami.

Obnova diela nasleduje v lete krátko pred koncom poslednej znášky, spravidla začiatkom júla. U 1/3 zo všetkých rodín sa odoberú všetky plásty a včely sa ometú do rojnice. Ak má byť pôvodná matka vymenená, tak ju odstránime ešte predtým a nová matka sa pridá v klietočke (uzavretá cukrovým cestom) do rojnice. Potom nasleduje 48 hodinový pobyt v tme a chlade. Za ten čas sa vyčistia a vydezinfikujú uvoľnené úľe. Včely sa z rojnice osadia do pripravených úľov, v ktorých sa nachádzajú len medzistienky (10 v každom úli). Síce je v tomto čase ešte znáška, ale tieto rodiny treba prikrmovať. Spravidla nová matka do 2 dní kladie. Týmto spôsobom obnovy diela sa dosiahne, že v úľoch nie ja plást starší ako 3 roky, lebo každy rok sa zruší 1/3 včelstiev.

Po skončení znášky nasleduje podávanie zásob na zimu a ošetrenie proti klieštikovi včeleimu. Podáva sa cukrový sirup v dávkach po 5-6kg. Medzitým nasleduje 3 krát ošetrenie proti klieštikovi 60% kys. mravčou pomocou kuchynskej penovej utierky v 1 týždňových odstupoch.
V jeseni sa vykoná posledná kontrola všetkých rodín, pričom sa kontroluje prítomnosť matky a stav zásob. Ak je to potrebné, dodá sa cukrový sirup. V novembri/decemri sa ošetrí proti klieštikovi kys. šťavelovou.

Chov matiek

Pri chove matiek nie je na mieste šetriť námahou a časom. Keď chovu matiek venujeme potrebný čas a prácu, odmenou sú kvalitné matky. Už v roku 1905 napísal F. Gerstung vo svojej knihe „Der Bien und seine Zucht“ (Včelstvo a jeho chov), že kráľovná včelstva sa musí narodiť v raji. Zakladanie malých odložencov, ktoré si z otvoreného plodu vytiahnu materské bunky, neodporúčam. Keď už odloženec, tak zozbieraný odloženec, ktorý má prebytok mladých včiel. Musí to byť veľký odloženec! Takisto je dôležité odchovávať mladé matky v správnom čase. Začať by sa malo vo vrchole vývoja včelstiev a za optimálnych podmienok. V praxi je možné často pozorovať, že včely zlikvidujú už hotové materské bunky, keď sa vonkajšie vplyvy vyvinú nepriaznivo.

Keď je pekné počasie, včely aktívne lietajú, zo silnej produkčnej rodiny zložíme medníky, plodisko preložíme na nové dno, zavrieme úľovým vekom a umiestnime ho niekde bokom tak, aby bol letáčový otvor pootočený o 180° voči pôvodnému smeru. Na voľné pôvodné dno vyložíme medníky. Lietavky z plodiska preletia na svoje pôvodné miesto, kde zrazu nemajú žiadnu matku a plod, ale prebytok zásob a včiel. Po 1 hodine im môžeme vložiť nalarvovaný chovný rámik. Pridanie chovného rámika nie je vhodné zbytočne dlho odkladať. Alterntívne môžeme použit plást s oblúkovým rezom, na ktorom na nachádza čerstvý plod.
O 24 hodín rozdelené včelstvo opäť spojíme. Na dno položíme pôvodné plodisko, materskú mriežku a medníky. Z plodiska vyberieme jeden rámik so zaviečkovaným plodom, ometieme z neho včely a zavesíme do medníka vedľa chovného rámika. Z chovného rámiky odstránime materské misky, o ktoré sa včely nezačali starať, tie ostatné preukladáme do stredu (kvôli optimálnemu teplotnému režimu).

O 4 dni zaviečkované bunky zaškôlkujeme. Krivé a malé materské bunky odstránime. Pred vyliahnutím matiek materské bunky prerozdelíme do oplodňovacích jednotiek. Pri plnení oplodňovacích jednotiek treba dodať dostatočné množstvo včiel, aby boli schopné udržiavať potrebnú klímu. Tento spôsob nie nič nové, je to všeobecne známy postup.
Výhody tohto postupu:

nie je potrebné strácať čas hľadaním matky

starostlivosť o materské bunky na nalarvovaných miskách sa deje za prítomnosti matky, tak ako vo včelstve v rojivej nálade.

dostatok mladých včiel, ktoré sa starajú o materské bunky.

dostatok včiel na udržovanie potrebnej teploty okolo materských buniek, silná rodina si ľahko poradí s prípadnou výraznou nepriaznivou zmenou počasia.

získanie pekných veľkých matiek.

nie je potrebné narušovať plodisko.

po spojení plodiska s medníkom včely odstránia 10-15% materských buniek, čo by sa nemalo považovať za nevýhodu, ale skôr naopak sa spoľahnúť na inštikt včiel.

nie je potrebné prikrmovať.
Medzi nevýhody by som zaradil prenášanie nádstavkov a manipulácia s jednotlivými rámikmi. Niektorý chovatelia považujú za nevýhodu, keď včely po opätovnom spojení ostránia niekoľko materských buniek.

Pridávanie novej matky

Už veľa hodnotných mladých matiek prišlo o život, keď sa ich včelári pokúšali pridať do včelstva. Hlavnou príčinou nie je iný pach pridávanej matky, ale častejšie je príčinou "nedozreté" správanie sa mladej oplodnenej matky, ktoré jej včely nestrpia. Neexistuje 100% spôsob, ako bezpečne počas sezóny pridať novú matku do včelstva, ale sú postupy, pomocou ktorých môžeme minimalizovať riziko:

1. Umelý roj - keď chcete tak či tak rozširovať počet rodín, alebo omladzovať stav, vytvárajte z vaších včiel umelé roje. Umelý roj by mal mať minimálne 1.5kg a najlepšie je, keď pozostáva prevažne z mladých včiel, nie len zo včiel z medníka.

2. Odloženec z mladých včiel -
Izolátor Nicot možno použiť aj na pridávanie novej matky. založte odloženec z troch plástov s plodom, dvoch plástov so zásobami (peľ a med) a straste do neho ešte včely z dvoch daľších plástov s plodom. Tento odloženec ponechajte 1 deň na tom istom stanovišti - staré včely sa vrátia do svojho pôvodného úľa a odloženec bude pozostávať prevažne z mladých včiel. Potom môžete do odloženca vložiť pridávaciu klietočku s matkou. Po dvoch dňoch sa uzáver klietočky nahradí cukrovým cestom. Pomocou tohto odloženca možno pridať matku do osirelej rodiny.

Pomocou izolátora matky Nicot - izolátor matky Nicot sa môže použiť aj na pridávanie matky. Novú matku dáme do izolátora na plod, ktorý sa má čoskoro vyliahnúť. Mladé včely matke neublížia. Po pár dňoch môžeme matku pustiť.

Dôležité je, aby sa po pridaní matky úľ pár dní neotváral, lebo inak to môže včely vyprovokovať k zapichnutiu matky.

Tvorba odložencov spojená s chovom matiek

Tvorba odložencov je motorom každého chovu včiel. Vitálne odložnece sú ťahúňmi v nasledujúcej sezóne a poistkou pre stabilný počet včelstiev.
Väčší počet odložencov možno pomerne jednoducho vytvoriť nasledujúcim postupom. Koncom apríla/začiatkom mája odoberieme z každej produkčnej rodiny jeden plást s plodom, včely z neho nestriasame, len dáme pozor, aby tam nebola matka. Týmito plástami z viacerých rodín vyplníme pripravený prázdny úľ - vytvoríme tzv. zozbieraný odloženec (v tomto prípade je to vlastne budúce chovné včelstvo). Netreba mať obavy, že sa včely v tomto odložneci navzájom zapichnú. Nesmieme zabudnúť na plást s peľovými zásobami. Ak sú na odobratých plástoch s plodom malé zásobné vence, tak pridáme do odloženca aj jeden plást so zásobami.
V takto zozbieranom odloženci máme 8-9 plástom s plodom. Ak nemáme dostatočný počet produkčných rodín, tak založíme zozbieraný odloženec z menšieho počtu plástov, ale plástov s plodom by nemalo byť menej ako 5. Materskou mriežkou na letáčovom otvore zabezpečíme, aby sa náhodou nejaká iná mladá matka nezaletela - to by zničilo našu snahu.

Tvorba zozbieraného odloženca: z viacerých produkčných rodín založíme jeden odloženec.

Pozn. prekladateľa: prv, ako budete ďalej čítať, odporúčam: Úvod do chovu matiek.

Po 9 dňoch vylámeme v odloženci všetky materské bunky. Veľmi dôležité je, skutočne všetky zlikvidovať, ani jednu neprehliadnúť! Preto je najlepšie včely z plástu striasť a potom plást dôkladne prezrieť. Potom do odloženca vložíme nalarvovaný chovný rámik , alebo jeden plást s oblúkovým rezom. Po tomto môžeme zozbieraný odloženec nazývať chovným včelstvom. Obidva spôsoby sú dobre použiteľné. Včely chovného včelstva vytiahnú viac materských buniek ako je potreba - to nám dáva možnosť výberu. Poprípade sa môžu nadbytočné matky použiť do malých oplodňovacích jednotiek.
Škôlkovanie.

Potom nasleduje škôlkovanie materských buniek. U chovného rámika je to pomerne jednoduché. U oblúkového rezu treba materské bunky horúcim nožom veľmi opatrne vyrezať. Škôlkuje sa 5. alebo 10. deň po nalarvovaní chovného rámika.

12 dní po nalarvovaní sa chovné včelstvo rozdelí na viacej menších odložencov. Do prázdneho úľa sa vloží jeden plást so zásobami, jeden plodiskový plást z chovného včelstva a v klietočke mladú matku (uzavretú kŕmnym cestom). Zvyšok úľa sa vyplní prázdnymi rámikmi, alebo medzistienkami. Nevadí, ak nejaká matka nie je ešte vyliahnutá - do odloženca vložíme materskú bunku a mladá matka sa vyliahne vo svojej budúcej rodine.

Rozdelenie chovného včelstva na odložence.

Vytvorené odložence ešte neprikrmujeme, v tomto čase je znáška a odloženec sa postará sám o seba. Nasledujúcich 14 dní sa odložence nemusíme starať. Potom nasleduje kontrola, či mladá matka kladie. Keď nájdeme v odloženci plod, začneme zľahka prikrmovať cukrovou vodou - 1 liter na týždeň. Odloženec sa bude rýchlo rozvíjať a do augusta bez problémov dosiahne prezimovania schopnú veľkosť.

Kdo pri rozdeľovaní chovného včelstva na odložence dával len prázdne rámiky bez medzistienok, môže sa stať, že mladé rodiny nevystavali dielo vo všetkých rámikoch. To nevadí, na jar to dorobia.

Rozmnožovanie včelstiev v 4 krokoch (G. Liebig).
Rozmnožovanie včelstiev - kráľovský dorast bez konca (G. Liebig).

Dve muchy jednou ranou! - tvorba mladých rodín preletáčmi

Ak na jar nemáme čas na zakladanie mladých rodín, tak v dobe okolo letného slnovratu sa nám ponúka veľmi jednoduchý spôsob - preletáčmi.
Nachystáme si prázdne úle bez medníkov (dno, plodiskový nádstavok, veko). Pre každý úľ si nachystáme 7 rámikov s medzistienkami, ak máme, tak jeden vystavaný plást, kŕmidlo a 3-5 litrov cukrového sirupu. Najvhodnejší čas je okolo obeda počas slnečného dňa. Úľ produkčnej rodiny odložíme na bok a na jej miesto položíme pripravený prázdny úľ. Do stredu prázdneho úľa vložíme jednu medzistienku a jeden vystavaný plást. V produkčnom včelstve vyhľadáme matku, zavrieme ju do klietočky (uzavretú kŕmnym cestom) a vložíme do prázdneho úľa medzi tie dva rámiky. Z produkčnej rodiny z polovičného počtu rámikov teraz ometieme, alebo strasieme včely do prázdneho úľa k matke. Potom do nového úľa s matkou vložíme zvyšné medzistienky, dáme 3-5 litrov sirupu a úľ zavrieme. Týždeň ich necháme na pokoji.
Pôvodná produkčná rodina ostala bez matky. Premiestnime ju na iné miesto na tom istom stanovišti, ale nie v bezprostredne blízkosti pôvodného miesta - postačuje pár metrov. Ak je stav zásob odhadom pod 3kg, tak prikrmíme.

Po týždni skontrolujeme plodisko rodiny so starou matkou a stav sirupu. Ak je všetko v poriadku, môžeme ošetriť proti klieštikovi včeliemu kyselinou šťavelovou (30ml pokvapkaním na včely do uličiek). Väčšina klieštika ostala v pôvodnej rodine, ešte nie je žiaden zaviečkovaný plod, takže aplikáciou kys. šťavelovej sme teraz dorazili ten zvyšok, ktorý sme preniesli na včelách.
Pôvodné produkčné včelstvo vytiahlo materské bunky, ktoré teraz vylámeme. Alternatívne môžme ponechať, aby si vychovali mladú matku, ale ja by som odporúčal pridanie mladej oplodnenej matky. Keď sa vyliahol všetok plod a mladá matka ešte nekladie, tak môžme aplikovať kyselinu štavelovú. Ak treba, pridáme medzistienky.

Týmto spôsobom sme dosiahli:

1. zdvojnásobili počet rodín

2. efektívne ošetrenie proti klieštikovi

Ak nechceme včelstvá zdvojnásobiť, tak keď mladá matka kladie, odstránime starú matku a včelstva spojíme.

Úliky pre oplodňovanie jednotky - ktorý je najlepší?

Vždy, keď je čas na chov matiek, tak je aktuálna otázka, ktoré úliky pre oplodňovacie jednotky sú najvhodhejšie. Pokiaľ nedávame mladé matky na oplodnenie do oplodňovacieho strediska, je najvodnejšia cesta odloženec na normálnej rámikovej miere. Ak chceme nechať mladú matku na oplodňovaciom stredisku, tam je predpísaný malý úlik (1-2 rámikový). Ten sa dá jednoducho skontrolovať, či v ňom včelár nedoniesol aj trúdov.

Jednorámikové úliky
Na väčšine oplodňovacích stredísk je predpísaný jednorámikový úlik. Jeho výhoda je nízka potreba včiel (za jogurtový kelímok) a jednoduchá kontrola, lebo je presklenený. Mimochodom, včely v ňom sú vystavené viacerým stresujúcim faktorom. Európska včela medonosná žije v prostredí, ktoré pozostáva z plástov a uličiek. V tomto úliku je pre včely tažké regulovať teplo. Chlad bráni spermiám dostať sa po oplodnení matky do semenného vačku (spermatheca). Chlad takisto podporuje vznik nozematózy. Stav zásob vystačuje tak na 2 týždne. Preto by matky po oplodnení nemali v tomto úliko dlho ostávať.
  
Jednorámikový chovný úlik, 2 vojdú do jedného spločného úlika, letáčový otvor majú na náprotivných stranách.

Viacrámikové úliky
Medzičasom najrozšírenejšie úliky pre oplodňovacie jednotky sa stali viacrámikové. Najmenší dostupný rámikový rozmer je Mini-Bivo z tvrdeného polystyrénu. Ten má dva plastikové rámiky (rozmer 8x8cm), ktoré sú opatrené buď štartovacím pásikom z medzistienky, alebo celou medzistienkou z plastu. Tieto sa musia pred použitím poumývať, rámiky by mali byť odolné horúcej pare. Úlik má pevne vstavané kŕmidlo, ale vystačí len na pár dní. Nie je vhodné, aby oplodňovacia jednotka po úspešnom spárení mladej matky zbytočne dlho ostávala v úliku. Aj keď je úlik z polystyrénu, ale steny sú tenké, takže pri náhlom silnejšom ochladené môže dôjsť k strate. Toto sa môže najčastejšie vyskytnúť na izolovaných oplodňovacích strediskách vo vysokých polohách Álp. Úlik má praktický letáčový otvor, ktorý zamedzuje prechod trúdom.
Apidea je úlik s rozmerom rámika 10x10cm, je odporúčania hodný, konštručne zameraný do praxe. Do rámika sa vkladá buď štartovací pásik z medzisitenky, alebo celá medzistienka. Na naplnenie včelami je ich treba len o málo viac, ako pri jednorámikových úlikoch. Po úspešnom oplodnení mladej matky túto odoberieme a môžeme oplodňovacej jednotke dať novú zaviečkovanú materskú bunku. Prezimovanie v úliku Apidea je spravidla nemožné, aj keď v ponuke je doplnkový nádstavok s ďalšími piatimy rámiky a kŕmidlom.
Väčšie úliky pre oplodňovacie jednotky sú Kieler-, Segeberger- a Kirchheiner-úlik. Tieto nemajú rámiky, používa sa len horná laťka s pásikom medzistienky. Prierez úlika je lichobežníkový, čo má zabrániť prepojeniu plástu s bočnou stenou. Tieto úliky majú dostatočne veľký priestor na podávanie krmiva, objem úlika umožnuje aj dlhší pobyt oplodnenej matky. K týmto úlikom je v ponuke aj ďalší nádstavok, takže v teplejších oblastiach je možné v ňom matku so včelami prezimovať.
     
Viacrámikové úliky.

Systém Mini-Plus
Väčšina stredne veľkých a väčších včelárskych prevádzok používa Mini-Plus-System. Úliky sú vyrobené z polystyrénu, alebo z dreva. Vo vnútri je 6 drevenných rámikov v miere polovičný nízky langstroth, čo spolu zodpovedá dvom rámikom miery nemecký normál. Nádstavok je štvorcového prierezu, vonkajší rozmer 30x30cm. Drevenné úliky majú rámikové kŕmidlo, poystyrénové majú komôrku na krmivo integrovanú vo dne úlika. Mini-Plus možno nadstaviť viacerými nádstavkami, takže je možné prezimovať aj v chladnejších oblastiach. Nezriedkavo vznikajú "veže", pozostávajúce až zo 6 nádstavkov (čo zodpovedá 12 rámikom miery nemecký normál).
        
Mini-Plus-Systém.

Hlanou výhodou väčších viacrámikových úlikov pre oplodňovacie jednotky je optimálna počiatočná starostlivosť o matku. Viacerý chovatelia matiek poukazovali na lepšie "sociálne správanie" sa matky. Veľa včelárov praktikuje každoročnú výmenu matiek, čo nie je hospodárne. Potreba každoročnej výmeny matiek môže byť aj dôsledkom nedostatočnej starostlivosti o mladú matku. Pri chove matiek nie je vhodné na žiadnom mieste šetriť. Preto je dôležitý aj výber správneho úlika pre oplodňovacie jednotky

Voľný preklad brožúrky 'Imkern mit Dadant, oder Wirklich einfach imkern' autora Reinera Schwarza

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.