Včely si väčšinou sami poradia, pokiaľ nejde o klieštika včelieho. Ale tie najlepšie rodiny vznikajú súhrou včelstiev a včelára. Dr. Gerhard Liebieg v nasledujúcom článku uvádza niekoľko podnetov, ako viesť včelstvá po celý rok tak, aby boli zdravé a vitálne.

Chovať vlastné matky: G. Liebig hľadá chovný material medzi vlastnými včelstvami. Volí tie rodiny, ktoré sa mu najviac pozdávajú; tie, ktoré sa mu nepáčia, zruší spojením s inou rodinou. Každý živý tvor, či už rastlina, zviera, alebo človek, musí počas svojho života bojovať so škodcami, parazitmi a pôvodzami chorôb. V priebehu evolúcie si každý druh vyvinul určité obranné mechanizmy, ktoré ale nie vždy postačujú. V prípade, že sa vyskytne nový nepriateľ, alebo choroba, často končí tento kontak smrťou. Pritom môže dôjsť aj k vyhynutiu druhu.

Kritické obdobie na sklonku leta

V miernom klimatickom pásme sa ku koncu leta západná včela medonosná (Apis mellifera) nachádza v ťažkej situácií. Na vine je po celom svete rozšírený klieštik včelí (Varroa destructor). Tento parazitujúci roztoč sa u nás vyskytuje už v každom včelstve. Klieštik sa rozmnožuje pri zaviečkovanom plode včiel; počas plodovania včelstiev sa jeho populácia bez zábran rozrastá. Od marca do októbra sa môže populácia klieštika v jednej rodine za mesiac 2-3 násobne rozrásť. Kritická situácia vzniká na konci leta a v jeseni, keď rodiny zmenšujú plodovanie a ubúda včiel. Vtedy prudko narastá stupeň napadnutia včelieho plodu a dospelých včiel klieštikom. Dochádza k tomu, že viacej roztočov súčastne parazituje v jedej bunke s včelím plodom, liahne viac chorých včiel ako zdravých a na koniec rodina vyhynie.
Proti klieštikovi máme síce účinné prostriedky, ktoré ho ale úplne nevyhubia. Preto je potrebné pravidelne ošetrovať včelstvá. Na to sú veľmi vhodné kyselina mravčia, štavelová a mliečna, ktoré sa aplikujú v rámci konceptu boja proti klieštikovi tak, aby včelstvá boli zdravé a včelie produkty neohrozené. Tento koncept musí byť tak stanovený, aby zohľadnil aj ostantné parazity, choroby a škodcov včiel. Ale naštastie včely majú proti ním vlatné obranné mechanizmy. Zdravá rodina sama dbá na urdžiavanie a posilňovanie svojich vrodených obranných mechanizmov. Okrem týchto zmienených organických kyselín nie je zapotreby iných medikamentov na udržiavanie zdravotného stavu včelstiev.

Podporovanie vrodených obranných mechanizmov

Každá včelia rodina je usporiadené klbko z robotníc, plodu, trúdov a matky. V lete môže jedna rodina obsahovať 70 tisíc členov, ktorý spolu žijú v úzkom priestore. Udržiavanie potrebnej teploty plodiska je predpoklad pre zdravý vývoj plodu. Ale poskytuje vynikajúce podmienky aj pre rôzne mikroorganizmy, parazity a škodcov. Týchto nájdeme v každej rodine. Keď je niekoľko členov rodiny chorých, to ešte neznamená, že celá rodiny je chorá, ale je tu vysoké nebezpečnstvo nákazy. Preto je včelstvo bez prestávky v strehu a neustále kontroluje vnútro úľa a stráži letáčový otvor. Iná situácia je v zime, keď sa včely stiahnu do chumáča. Vtedy môže do úľa vniknúť škodcovia. Tu môže pomôcť včelár tým, že napr. chráni letáč mriežkou proti myšiam, proti ďatľom prikryje úľe sieťkou na vtáky.

Staré plásty znamenajú riziko

Chorý a odumretý plod včely ihneď odstránia. V závislosti od pôvodzu choroby a jeho štádia, tento čistiaci pud včiel môže šíreniu infekcie zabrániť, alebo aj podporovať. Pretože v bunkách po včelom plode ostávajú "biologické zostatky" (košieľky, trus, zvyšky po odumretom plode), ktoré zvyšujú riziko infekcie, mal by včelár staré plásty pravidelne nahradiť - obnova diela. Obnova diela je jednoduchá, keď sa používa materská mriežka na oddelenie plodiska od medníka a plodisko a medník má rovnakú rámikovú mieru. Síce materská mriežka, rámik, drôt v rámikoch a medzistienky nie sú pre včely prirodzené, ale uľahčujú včelárovi prácu a vo významnej miere prispievajú k zdravému chovu včiel.
Rojové materské bunky na jar. Ich vylamovanie neovplyvňuje zdravotný stav včelstva.


Veľkosť rodín v máji: nie vždy sú v tomto čase tie produkčné rodiny najlepšie, ktoré najlepšie prezimovali. Väčšinou sú to tie, ktoré prezimvali ako "lepší priemer".


Rodiny by mali ísť do zimy podľa možností na čo najmladších plástoch. V starých tmavých plástoch sa hromadia choroboplodné zárodky, čím sa zvyšuje infekčný tlak. Dôležité je tiež, aby mali na zimu dostatok zásob.
Včely plodujú takmer bez prestávky od februára do októbra. Ich rozsah plodovania je v skorej jari predpoklad pre rozvoj rodiny a rojenie, ale v prvom rade pre celoročné udržiavanie zdravotného stavu. Od apríla do augusta ovplyvňujú letné včely zloženie rodiny. Žijú len 2-3 týždne a uhynú skôr, ako sa v nich premnoží nejaký choroboplodný zárodok. Pri tejto razantnej výmene včiel by bol komplikovaný imunitný systém jednej včely nadbytočný. Kompletuje sa 8-10 generáciami a stará sa o to, aby včelstvo počas zimy, alebo v skorej jari nahromadené choroboplodné zárodoky značne preriedil. Tak je riziko vypuknutia infekčnej epidémie značne znížené. Nútená prestávka v plodovaní, obmedzenie plodovania a odoberanie plodu brzdí tento zdravotný proces; na to treba myslieť pri každom zásahu do plodovania včelstva. Naproti tomu zabránenie rojeniu jednoduchým vylamovaním materských buniek nespôsobí, že rodina bude náchylná na choroby.
V zime je prestávka v plodovaní pre včely výhodnejšia, lebo plodovanie ich stojí veľa energie na ohrievanie plodu. Na ohrievanie a kŕmenie plodu počas zimných mesiacov by museli príjmať viac potravy, čím by sa im zaplňovali výkalové vačky. Keď je pridlhá zima, včely sú donútené vyprázdniť svoje výkalové vačky vo vnútri úľa, čo potom počas jarného upratovanie môže byť infekčné. Preto by mali byť včelstvá tak vedené, aby v jeseni čo najskôr prestali plodovať a počas zimy boli dlho bez plodu.
Základom pre úspešné prezimovanie včiel je: dostatočná sila včelstva, otvorené zasieťované dno, nízka populácia klieštika. Plodovanie počas zimy ovplyvňuje aj miestna klíma, priebeh teplôt a počasia. V teplých lokalitách a počas miernej zimy môžu včelstvá plodovať. Tu už sa musíme len spoľahnúť na to, že včely vedia, čo robia.

Zdravotné príznaky

Vo všeobecnosti platí, že sila včelstva je dôležitý príznak pre zdravotný stav rodiny. Z toho vyplynulo odporúčanie, že treba chovať len silné rodiny. Ale toto platí bez obmedezenia len pre zazimovanie. Počas sezóny, keď je plodovanie najrozsiahlejšie, je najspoľahlivejšia informácia o zdravotnom stave rodiny jej rozvoj a výkonnosť v znáške.
Kto pozoruje rozvoj starých a mladých rodín počas jari a leta, zistí, že rodiny, ktoré boli na začiatku slabšie, spravidla majú dynamickejší rozvoj ako rodiny, ktoré boli od začiatku silné a tieto na začiatku slabé rodiny často predbehnú tie silné. Z toho dôvodu sa skoro na jar po prezimovaní na základe veľkosti rodiny nedá spoľahlivo určiť, ako sa bude rodina na jar vyvíjať a aký bude mať medný výnos. Len zriedkavo sa stane, že v marci najsilnejšia rodina je aj na začiatku leta tá najsilnejšia a že má najväčší medný výnos. V tomto sa o prvé miesta delia rodiny (na tom istom stanovišti), ktoré po prezimovaní boli v stave trochu lepšiom ako priemer.
Toto podobné platí aj pre rozvoj mladých rodín. Odložence, ktoré boli založené silnejšie, plnia úľ rýchlejšie, ale to neznamená, že pôjdu do zimy silnejšie, ako odložence, ktoré boli na začiatku založené slabšie (z menšieho počtu včiel). Na tom je aj postavený pricíp "rozmnožovania včelstiev v 4 krokoch", kde sa len citlivo odsáva z produkčných rodín po jednom pláste s plodom a so včelami na ňom sediacimi, v období koncom apríla/začiatkom mája, zo zobieraných plástov sa tvoria odložence (chovné včelstva), ktorým sa pridá nalarvovaný chovný rámik a na koniec budú tieto odložence rozdelené na viacero mladých rodín.

Mierne včely aj lokálnym oplodnením

Pri výbere chovného materiálu na chov matiek úplne postačuje, keď použijeme vlastné rodiny. Keď sa každoročne dôsledne selektuje, predovšetkým na miernosť, tak aj oplodnením matiek v mieste vlastného stanovišta sa dá dosiahnúť dobrých výsledkov. Netreba sa obávať príbuzenskej plemenitby! Pri výbere chovného materiálu je najdôležitejším kritériom miernosť. Nerojivosť a medný výkon sa dá dosiahnuť vhodným zásahmi včelára.

Na konci leta povymieňame staré matky. Jednoročné matky, s ktorými sme spokojný si ponecháme, všetky dvojročné (a staršie) vymeníme za mladé.


Materská mriežka nám uľahčuje práca. Od apríla do augusta by mala oddeľovať plodisko od medníka. Veľkosť rodiny pred zazimovaním je kľúčom k zdravému vedeniu chovu včiel. Silná rodina, vymenené staré splásty, dostatok zásob, mladá matka a minimálny počet klieštikov. Toto je náplňou práce na konci leta/začiatkom jesene, kedy sa obmieňa dielo, ošetruje proti klieštikovi, kontroluje veľkosť rodín, slabé rodiny sa zrušia spájaním, vymieňajú sa staré matky za mladé, podáva sa dostatok zásob. Pritom u mladých rodín je s týmto menej roboty, ako u starých produkčných, lebo už majú mladú matku a nové dielo. Okrem toho sme mohli mladé rodiny ošetriť proti klieštikovi v čase, keď ešte nemali plod, kyselinou mliečnou.

Kalendár včelára od včelárky - AUGUST.
Kalendár včelára od včelárky - SEPTEMBER.

4 uličky medzi rámikmi pri prvých mrazíkoch

Či je rodina dostatočne silná k prezimovaniu sa najlepšie zistí v októbri, keď sa za mrazivého počasia spočítajú uličky, ktoré včely obsadzujú. Ak rodina obsadzuje menej ako 4 uličky, je slabá na úspešné prezimovanie. Ak máme dve mladé rodiny, ktoré sa nám v septembri javia ako slabé, tak ich v tomto čase spojíme tak, že plodisko jednej jednoducho vyložíme na plodisko druhej. Jednu matku môžeme vybrať a použiť na výmenu nejakej inej starej.

Mladé matky, silné včelstvá.

V auguste zrušiť produkčné rodiny

Počet starých rodín sa zredukuje už v auguste ako prvý krok starostlivosti o včely na konci leta. Rodiny, ktoré sa nám nepozdávajú, zrušíme tak, že ich spojíme s inou lepšou rodinou. Kritériami pre zrušenie rodiny sú bodavosť, rojivosť, medný výnos, veľkosť rodiny. Veľkosť rodiny v auguste ohodnotíme tak, že pozrieme cez letáč na včelí chumáč v úľovom dne - mali by pokrývať polovicu zasieťovaného dna.
Rodiny, ktoré chceme zrušiť, jednoducho ometieme pred letáč susednej dobrej rodiny (ktorú sme už prezreli a zúžili na dva nádstavky). Po zrušenej rodine nám ostanú plásty s plodom, ktoré môžme pridať nasledovnej rodine. Môže sa postupovať dôsledne a zrušiť každú druhú produkčnú rodinu. Náhradu za ne máme, lebo už v máji sme prakticky založili z každej produkčnej rodiny jednu mladú rodinu.

Z medníka plodisko

Koncom leta pri zužovaní rodín odoberieme spodný plodiskový nádstavok, v ktorom sa nachádzajú najstaršie plásty a druhý plodiskový nádstavok, v ktorom sa nachádzajú o rok mladšie plásty, pôjde na jeho miesto. Na miesto druhého plodiskového nádstavku príde nádstavok s plástami z medníka. Keď to budeme opakovať každý rok, zabezpečíme si pravidelnú obnovu diela.

Obnova diela na konci sezóny:

1.: Situácia pred koncom znáškového obdobia - dva spodné plodiskové nádstavky sú oddelené od medníkov materskou mriežkou.
2. a 3.: Na konci znáškového obdobia sa odoberú medníky a materská mriežka. Med z medníkov sa vytočí a každá produkčná rodina dostane naspäť jeden nádstavok s plástami z medníka (bez materskej mriežky). Ak niekto vyberá na vytáčanie plásty s medom aj z plodiska, tak dva krajné treba rodine ponechať, aby mala min. 4kg zásob, lebo včely sa nasledujúce 4 týždne nebudú prikrmovať.
4. a 5.: O štyri týždne je spodný nádstavok bez plodu, lebo včely presunuli plodisko do horných nádstavkov. Spodný nádstavok, ktorý obsahuje najstaršie plásty, sa odoberie. Rodine ostane len druhý plodiskový nádstavok, ktorý obsahuje jednoročné plásty a bývalý medníkový nádstavok, ktorý obsahuje len svetlé plásty. Počas týchto 4 týždňov neprikrmujeme, aby včely horný nádstavok nezaplnili zásobami.
Obrázok nebol súčasťou článku, doplnené autorom prekladu.

Potom podáme zásoby na zimu v celkovom množstve 20 litrov cukrového sirupu. Dva nádstavky poskytujú dostatok miesta pre takéto množstvo, bez toho, aby to obmedzilo plodovanie včiel. Mladé rodiny, ktoré sú v jednom nádstavku dostanú dve porcie po 7,5 litra cukrového sirupu.

Všetko dobré prichádza z hora

Staré a mladé rodiny dostanú zasoby z hora (v prázdnom nádstavku) a zhora sa aj aplikuje ošetrenie kyselinou mravčou (KM). Použitie tanierového odparovača z liekovky, ktorý ma na začiatku suchý odparovací knôt, zabezpečuje, že KM sa neoparuje náhle a včely si môžu pomaly zvykať na zvyšujúcu sa koncentráciu KM. To platí nielen pre 60% KM, ale aj 85% KM, ktorá je spoľahlivejšia a pritom včely ju bez problémov znesú. Po účinnom ošetrení s KM sa liahnú zdravé mladé včely, čo je pre zimnú generáciu veľmi dôležité.
Produkčné rodiny sa spravidla ošetrujú 2x: pred a po podaní zásob. Na konci jesene/začiatkom zimy, keď sú včelstvá bez plodu, nasleduje ošetrenie kyselinou štavelovou, ktorá má odstrániť zvyšných klieštikov.

Integrovanie ošetrenia proti klieštikovi včeliemu použitím liekovky do chovu včiel v neskorom lete

1.krok: Ošetrenie s KM

2.krok: Dodanie zásob

3.krok: Ošetrenie s KM

Obrázok nebol súčasťou článku, doplnené autorom prekladu.

Sledovanie spádu klieštika

Pred a po ošetrení proti klieštikovi by mal sledovať spád klieštika. Svetlá vložka pod zasieťované dno je výhoda pri spočítavaní roztočov. Prevencia je lepšia než liečba - to platí aj v chove včiel a najmä v prípade klieštika včelieho. Keď populácia klieštika prekročí určitú hranicu, rodina skolabuje. Hodnota tejto hranice je závislá od veľkosti rodiny a ročného obdobia. V lete je táto hranica niekoľkonásobne vyššia, ako v jeseni a v zime je najnižšia. Aby sa nám situácia nevymykla z rúk, treba sledovať prirodzený denný spád klieštika, ktorý by nemal byť vyšší:

v lete ako 100,

v jesenie ako 10

v zime ako 1.

Spád klieštika treba sledovať pred a po ošetrení. K tomu sú vhodné také zasieťované dná, ktoré umožnujú pod sieť vsunúť podložku tak, aby sa na ňu nedostali včely a mravce. Podložku vsúvať pod dno iba za účelom sledovania spádu klieštika, inak ostáva zasieťované dno po celý rok otvorené.

Stavebný rámik

Stavebný rámik poslúži ako indikátor rojovej nálady, získame vosk a znižujeme populáciu klieštika. Ako som už spomenul, úspešné prezimovanie včiel nám zabezpečí, keď dostatočne silná rodina má vymenené staré splásty, dostatok zásob, mladú matku a minimálny počet klieštikov - keď je toto splnené, niet sa čoho obávať a na jar nás očakáva len prípadné vyrovnávanie rodín, pri ktorom slabšie rodiny (ktoré sú zdravé!) vyložíme na silnešie a oddelíme len materskou mriežkou. Po 4-5 týždňoch máme obe rodiny vyrovnané, rozdelíme ich a ďalej možno v staroslivosti postupovať rovnako u všetkých rodín. Keď sú rodiny vyrovnané, ušetríme si tým veľa roboty. Čo sa týka rozširovania rodín o nádstavky, držím sa zásady: "nikdy nie je priskoro, lež prineskoro". Naproti tomu sa získa v máji-júni, počas každotýždňovej kontroly, vylamovaním rojových materských buniek ako jediného protirojového opatrenia, skúsenosť: "priskoro začalo" a "skoro skončilo".
Prvý stavebný rámik treba dať včelstvám najneskoršie pri pridávaní medníka, druhý o týždeň pri nasledujúcej prehliadke. Do polovice júna pravidelne striedavo vyrezávame vystavaný stavebný rámik, keď je trúdi plod zaviečkovaný. Obidva stavebné rámiky umiestniť do horného plodiskového nádstavku na kraj na druhú pozíciu (ako druhý rámik z prava a z ľava). Stavebný rámik slúži ako indikátor rojovej nálady, zdroj vosku a pasca na klieštika včelieho. Keď dôsledne vyrezávame stavebný rámik v čase, keď je trúdi plod zaviečkovaný, ale ešte pred tým, ako sa vyliahne, tak tým môžeme znížiť koncoletnú populáciu klieštika o polovicu. Vyrezávanie stavebného rámika pôsobí aj utlmujúco na rojovú náladu a rodiny sú v rozmachu a tešia sa dobrému zdraviu.

Materská mriežka počas celej sezóny

Materskú mriežku síce včely považujú za cudzí element a zavadzia im, ale neruší ich rozvoj a správanie. Materská mriežka sa umiestňuje na druhý plodiskový nádstavok a nedovolí matke plodovať v medníku. To nám uľahčuje prácu pri odoberaní a odviečkovaní med. plástov a získame svetlé, nikdy nezaplodované plásty - časť z nich použijeme na výmenu diela (ako už vyššie zmienené) a so zvyškom si nemusíme robiť starosti pri uskladnení na zimu - larvy vijačky tam nenájdu nič pod zub.

Dr. Gerhard Liebig, Deutsches Bienen-Journal 02/2009 a 03/2009

Dr. sc. agr. Gerhard Liebig, včelár a bývalý dlhoročný vedecký pracovník včelárskych vied na Univerzite v Hohenheime. V súčastnosti je už na dôchodku. Okrem iného dlhé roky skúmal vývoj včelstiev, včelárske zásahy a postupy, dopodrobna rozoberal rôzne spôsoby a metodiky vedenia chovu. Intenzívne sa vedecky zaoberal aj aplikáciou organických kyselín v boji proti klieštikovi. Okrem vedeckej činnosti nikdy nezabudol na praktické včelárstvo, staral sa o nespočítateľné množstvo včiel, radil a stále radí včelárom ako efektívne chovať včely. Autor niekoľkých publikácií a veľkého počtu článkov o praktickom včelárstve. V roku 2012 vyšlo 3. upravené vydanie jeho knihy 'Einfach imkern' (Jednoduše vcelarit), kde zhrnul najnovšie poznatky a svoje dlhoročné skúsenosti.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.