Hlavnou príčinou úhynu včelstien je naďalej klieštik včelí. Dôsledné opatrenia proti klieštikovi počas celého roka sú v súčastnosti nevyhnutné. Nasledujúci článok popíše potrebné zásahy a opatrenia.

Tento plást s plodom robotníc bol vystavaný v stavebnom rámiku. Ake nie vždy to tak vyjde, preto je lepšie použivať medzistienky - takto sa vyhneme mixu s robotníčimi a trúdimi bunkami. Populácia klieštika v mesiacoch marec - október narastá až 2-3 násobne, v závislosti od počiatočného stavu klieštika po zime a rozsahu plodovania rodiny. Do jesene sa klieštik rozmnoží na niekoľko tisíc jedincov. V lete včelstvo znesie vysoké napadnutie klieštikom, ale v jeseni, keď sa liahne zimná generácia včiel, je rodina ohrozená. Zimné včely prežijú zimu len keď ako plod neboli zoslabené roztočom.

Opatrenia proti klieštikovi včeliemu integrovať do technológie chovu

Preto sú dôležité na konci leta a v jeseni účinné zásahy proti klieštikovi, aby sa včelstvo mohlo dostatočne pripraviť na prezimovanie. Každá rodina prežije na každom stanovišti každú zimu, pokiaľ

je dostatočne silná (viac ako 5000 včiel),

má dostatok zásob (viac ako 10kg),

je zdravá (menej ako 10%-tné napadnutie zimných včiel klieštikom),

má čo najmladšie plásty,

má mladú matku.

Týchto 5 bodov garantuje úspešné prezimovanie, riziko úhynu je menej ako 3%-tné. Vplyv má aj technológia chovu a vhodný úľový systém: s plodikom vo dvoch nádstavkoch, medníky a plodisko v jednej rámikovej miere, medník od plodiska oddelený materskou mriežkou.
V súčastnosti je kvôli klieštikovi nevyhnutné zasieťované úľové dno, aby sa dal ľahko a bez problémov sledovať spád klieštika. Sledovanie prirodzeného spádu klieštika na podložke nám umožňuje posúdiť napadnutie rodiny a v jeseni skontrolovať účinnosť ošetrenia proti klieštikovi. Kdo sleduje, má prehľad a vyhne sa nepríjemným prekvapeniam.

Najhlavnejšie pravidlo boja proti klieštikovi: žiadne reziduá vo včelých produktoch! Tento cieľ dosiahneme organickými kyselinami: kyselina mravčia, štavelová a mliečna. Tieto môžeme aplikovať tak, že nám
Stanovište s 12 pokusnými rodinami pri jednom kukuričnom poli. Detailné sledovanie vývoja takýchto včelstiev opätovne potvrdzovalo, že užívanie monokultúr, ako repka, kukurica a slnečnica, pri odborne vykonanej ochrane rastlín, neviedlo k úhynom včiel. nespôsobia žiadne reziduá vo včelých produktoch a nie sú nebezpečné pre včely a včelára. Pri aplikácii je treba dbať na správne dávkovanie a vhodné podmienky. Kyselina mravčia účinkuje odparovaním a preto je účinná, len keď je vonku potrebná teplota. Vtedy účinkuje aj na zaviečkovaný plod. Kyselina mravčia je s odstupom ten najvhodnejší prostriedok na ošetrenie po skončení znáškového obdobia, aj keď včelstva ešte plodujú.

Kyselina štavelová a mliečna učinkujú ako kontaktný jed na klieštiky, ktoré sedia na včelách. Preto sa aplikujú len vtedy, keď vo včelstve nie je plod. Kyselina mliečna sa aplikuje prácnym postriekavaním v teplom ročnom období, šťavelová v zime jednoduchým pokvapkaním.
Vhodná je aplikácia organických kyselín v rámci starostlivosti o včely na konci sezóny podľa dvoch konceptov:

ošetrenie kyselinou mravčou,

alebo rozdeliť a ošetriť.

Trúdi plod použiť ako pascu na klieštiky

K obidvom zmieneným konceptom patrí sledovanie spádu klieštika, niekoľkonásobne vyrezanie zaviečkovaného trúdieho plodu zo stavebného rámika a tvorba mladých rodín s ošetrením v bezplodovom stave.

Skoro na jar, k začiatku kvitnutia čerešní, rozšírime rodiny o medník a popritom dostanú do plodiska stavebný rámik. V tomto rámiku včely vystavajú trúdie dielo, ktoré je približne 8x viac napadnuté klieštikom, ako bunky s plodom robotníc. Plást zo stavebného rámika vyrežeme až keď bude plod zaviečkovaný, ale skôr, než sa trúdi vyliahnú. Prázdny rámik potom vrátime na miesto.
Keď do konca júna vyrežeme 3-5 trúdich plástov, približne o polovicu zredukujeme jesennú populáciu klieštika. Okrem toho získame vosk a utlmujeme vznik rojivej nálady.

Rojivú náladu potláčame aj zakladaním mladých rodín tým, že odoberáme z produkčných rodín plod a včely. Z každej rodiny vyberieme jeden zaplodovaný plást aj so včelami, ktoré na ňom sedia (pravdaže bez matky) a vytvoríme tzv. zozbieraný odloženec.
Delené plodisko cez dva nádstavky uľahčuje kontrolu počas rojivého obdobia.

Rozmnožovanie včelstiev v 4 krokoch

Rozmnožovanie včelstiev v 4 krokoch je jednoduché a zdvojnásobime si počet včelstiev. Zozbieraný odloženec nám poslúži ako chovné včelstvo na cielené rozmnožovanie matiek:

1. deň: založenie zozbieraného odloženca

9. deň: vylámanie všetkých materkých buniek a vloženie nalarvovaného chovného rámika

14. alebo 19. deň: škôlkovanie materkých buniek na chovnom rámiku

21. deň: rozdelenie chovného včelstva na oplodňovacie jednotky + ošetrenie proti klieštikovi

Chovný materiál nám poskytne naša najlepšia produkčná rodina - nebodavá, predchádajúcu sezónu nehytala rojivú náladu a priniesla veľa medu. Pritom miernosť je tá najdôležitejšia vlastnosť. Rojivosť a výkonnosť vieme ľahšie ovplyvniť vhodnými opatreniami, ako šľachtením.
21 dní po založení zozbieraného odloženca je bez plodu. Chovné včelstvo rozdelíme na viacej mladých rodín s mladou matkou a ošetríme kyselinou mliečnou. Do septembra dbáme len na to, aby mladé rodiny mali dostatok zásob a miesta. V septembri, po podaní zimných zásob, ich ošetríme kyselinou mravčou.

Koncept "rozdeliť a ošetriť"

Produkčné rodiny môžeme po posledom medovaní a vytočení medníkov nasledovne v 4 krokoch ošetriť:

1. deň: v druhej polovici júla až začiatkom augusta rozdeliť rodinu na lietaky a plod (postup tvorby preletáča). Preto pre každú rodinu potrebuje dodatočne ešte jedno úľové dno a úlové veko. Matku vyhľadáme a vyberieme z plodiska. Obidva plodiskové nádstavky preložíme na nové dno niekde bokom. Pôvodné dno ostáva na pôvodnom mieste, naň položíme medník a vypustíme matku. Lietaky z plodiska sa vrátia na povodné miesto k matke.

3. deň: Na pôvodné miesto sa vrátila väčšina lietaviek. Preletáč nemá ešte žiaden zaviečkovaný plod, ošetríme ho kyselinou mliečnou, alebo šťavelovou. V pôvodnom plodisku, ktoré je teraz bez matky, je 10x viac klieštikov, ako v preletáči s matkou.
12. deň: V povôdnom plodisku sa vyliahne mladá matka, ktorá o 1-2 týždne za pekného počasia absolvuje svadobný prelet.

21. deň: V pôvodnom plodisku nie je žiaden plod. Zúžime na jeden nádstavok. Pritom odstránime najstaršie plásty. Potom ošetríme kyselinou mliečnou, alebo šťavelovou. Ak padne veľa klieštikov (viac ako 1000), ošetríme ešte raz. Obidve rodiny dostávajú krmivo.

Október: Spravidla obidve rodiny sa rozrástli do prezimovania schopnej veľkosti. Obe rodiny môžme opätovne spojiť jednoduchým vyložením nádstavkov na seba. Väčšinou ostane matka vyloženého nástavku. Ale kdo chce mať istotu, nech neželanú matku vyhľadá a odstráni.

Kyselina mravčia

V tomto koncepte ošetrujeme kyselinou mravčou v druhej polovici augusta. Od konca júla plodujú včelstvá v menšej miere a počet zaplodovaných buniek klesne z 40 tisíc na necelých 10 tisíc. Pritom sa plodisko presúva do horného nádstavku. V polovici augusta je spodný nádstavok bez plodu. Pri zužovaní rodín (z 3 na 2 nádstavky) spodný nádstavok odoberieme a s ním aj najstaršie plásty. Nádstavok s plodom položíme na úľové dno a naň vyložíme bývalý medník, v ktorom sa nachádzaju len svetlé plásty.
Pri silnom napadnutí klieštikom umierajú včely a plod. Na dne sa hromadia mŕtve včely. Dôsledným sledovaním prirodzeného spádu klieštika je možno zavčasu rozpoznať nebezpečenstvo. Ak je na dne veľa mŕtvych včiel, ako na obrázku, už je neskoro. Na medník položíme prázdny nádstavok, v ktorý nám poslúži pri aplikácii kyseliny mravčej a podávaní zásob. Hneď vložíme odparovač kyseliny mravčej, potom (po 3-4 dňoch) podávame zimné zásoby a po zakŕmení (o 1-2 týždne) druhý krát ošetríme kyselinou mravčou.

V októbri prezrieme všetky rodiny, slabé rodiny spojíme, staré matky nahradíme mladými.

Kyselina šťavelová

Na konci jesene, začiatkom zimy sa zbavíme zvyšných roztočov aplikáciou kyseliny šťavelovej - tri týždne po nástupe mrazov, keď včelstvá sedia v tesnom chumáči. Toto ošetrenie má za úlohu doraziť zvyšných klieštiov, aby sme do nasledujúcej sezóny išli s čo najmenšou populáciou klieštika. Toto ošetrenie už nezachráni žiadnu rodiny, ak sme to v auguste podcenili. Ak po tomto ošetrení padne viac ako 1000 roztočov, musíme očakávať, že táto rodina bude v marci v zlom stave, ak dovtedy prežije. Kdo počíta klieštikov, ten vie, čo ho čaká a ako účinne ošetroval.

Dr. Gerhard Liebig, Badische Bauern Zeitung 03/2013

Dr. sc. agr. Gerhard Liebig, včelár a bývalý dlhoročný vedecký pracovník včelárskych vied na Univerzite v Hohenheime. V súčastnosti je už na dôchodku. Okrem iného dlhé roky skúmal vývoj včelstiev, včelárske zásahy a postupy, dopodrobna rozoberal rôzne spôsoby a metodiky vedenia chovu. Intenzívne sa vedecky zaoberal aj aplikáciou organických kyselín v boji proti klieštikovi. Okrem vedeckej činnosti nikdy nezabudol na praktické včelárstvo, staral sa o nespočítateľné množstvo včiel, radil a stále radí včelárom ako efektívne chovať včely. Autor niekoľkých publikácií a veľkého počtu článkov o praktickom včelárstve. V roku 2012 vyšlo 3. upravené vydanie jeho knihy 'Einfach imkern' (Jednoduše vcelarit), kde zhrnul najnovšie poznatky a svoje dlhoročné skúsenosti.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.