Kto neošetrí zavčasu proti klieštikovi, ešte pred tým, ako včely začnú odochovávať zimné včely, už v jeseni stojí pred oslabenými, alebo vyhynutými včelstvami.

Ošetrenie kyselinou štavelovou: preklopiť horný nádstavok a pokvapkať na chumáč včiel. Dym k tomu nie je potrebný.


Keď po otvorení úľa včely nie je v uličkách viedieť, tak sa preklopí horný nádstavok, a kyselina štavelová sa nakvapká do stredu chumáča.
Počas plodovania včiel sa klieštik včelí rozmnožuje exponenciálne. Počet klieštikov v úli sa môže za mesiac zdvojnásobiť, alebo tiež strojnásobiť. Rýchlosť rozmnožovania klieštikom závisý od rozlohy plodovania včelstva. Čím viac plodu včelstvo odchováva, tým viacej roztočov sa v ňom v neskorom lete nachádza. Stupeň napadnutia včelstva klieštikom v neskorom lete je aj ovlyvnený zásahmi včelára. Populácia klieštika sa redukuje biotechnickými zásahmi, ako vyrezávanie zaviečkovaného trúdieho plodu, odobranie zaviečkovaného robotníčieho plodu pri tvorbe odložencov.
K rozmnožovaniu klieštika prispeje aj teplá zima, keď včely začnú skoro a veľa plodovať. Preto je dôležité ošetrenie proti klieštikovi v čase, keď včely majú prestávku v plodovaní.

Kedy sú včelstvá bez plodu?

Táto otázka je už viac ako 20 rokov skúmaná vo Včelárskom ústave Hohenheim (Nemecko). K tomu je k dispozícií takmer 200 pokusných rodín a od roku 2005/06 tiež 150 monitorovacích rodín. Sú rozmiestnené na 30 stanovištiach s rozličnou klímou (od veľmi teplej po studenú) a rozličným umiestnením (slnečné až tienisté miesta).
Najmenej plodujú včely v neskorej jeseni. Už pred prvými mrazivými nocami v strede októbra takmer polovica sledovaných rodín je bez plodu, alebo má máličko zaviečkovaného plodu. Mimochodom, každý rok sa vyskytujú veľké rozdiely nielen medzi jednotlivými stanovišťami, ako aj medzi rodinami jedného stanovišťa.
Všetky sledované včelstvá sú ošetrené proti klieštikovi kyselinou šťavelvou väčšinou už v neskorej jeseni (toto dodržujú aj včelári, ktorí sú zúčastnený monitoringu), v každom prípade pred Vianocami. Výsledky prezimovania potvrdzujú správnosť tohto ošetrenia: straty 2005/06 2.2%, 2006/07 1.4%. Pri aplikácií kyseliny šťavelovej sa nezohľadňuje, či sú vo včelstvách ešte nejaké zvyšky plodu. Niektorí odborníci odporúčajú odobrať tento plod, čo ale nie je moc praktické, lebo si vyžaduje dôkladnú prehliadku včelstiev.
Keď sa aplikuje ošetrenie proti klieštikovi kyselinou štavelovou pokvapkaním pri nízkej teplote (lepšie -5°C ako +5°C), teda v čase keď včely sedia v tesnom chumáči, tým odpadá vyťahovanie plodu.

Tesný zimný chumáč znamená tesný kontakt

Nie je potrebné používať dym, keď sa otvára úľ pri mrazivej teplote. Otvorenie úľa včelám neuškodí! Pripravený roztok kyseliny štavelovej nemusí byť ohriaty (ako sa bežne odporúča). Bežnou injekčnou striekačkou sa naberie kyselina štavelová a pokvapká sa na včely do každej obsadenej uličky medzi rámikmi. Potrebná dávka sa určuje podľa počtu obsadených uličiek medzi rámikmi. Počet nádstavkov tu nehrá žiadnu úlohu. Rodina, ktorá obsadzuje 4-5 uličiek sa ošetrí 30ml, pre 6-7 obsadených uličiek 50ml. Keď sa na striekačku nasadí vhodná ihla, dosiahnú sa malé kvapky. Každú odsadenú uličku 2-3x pomaly prejsť, aby sa dávka kyseliny naniesla na včely. Pokvapkané budú včely na povrchu chumáča, ale pretože sa včely v chumáči premiestňujú, bude dávka kyseliny štavelovej roznesená po celej rodine.
Kyselina štavelová je kontaktný jed, pre dobrú účinnosť sa musí účinná látka preniesť telesným kontaktom medzi včelami a to sa dosiahne, keď včely sedia v tesnom chumáči. Za tohto predpokladu je ošetrenie pokvapkaním takisto účinné, ako ošetrenie rozprašovačom, alebo odparovaním , pri ktorých včelár sa sám stará o to, aby účinná látka zasiahla všetky včely. Ošetrenie rozprašovaním, alebo odparovaním kyseliny štavelovej je prácnejšie a veľmi nebezpečné pre včelára, pri tom je aj dielo viac kontaminované.
Keď je rodina bez plodu a sedí v tesnom zimnom chumáči, tak jednorázové pokvapkanie kyselinou štavelovou usmrtí viac ako 95% na včelách sediacich roztočov. Nasledovné ošetrenie je preto zbytočné. Ošetrenie kyselinou štavelou zaťažuje včely, viac násobné ošetrenie spôsobí prekyslenie a včely uhynú.
Po ošetrení pokvapkaním kyselinou štavelovou padne asi 80% roztočov v prvom týždni, zvýšený spád potom pretrváva ešte 4-5 týždňov. Ak po tomto ošetrení padne veľa klieštikov (viac ako 1000), tak by si mal včelár prehodnotiť svoj koncept boja proti klieštikovi v neskorom lete a prípadne ho upraviť.

Dr. Gerhard Liebig, Deutsches Bienen-Journal 12/2007

Dr. sc. agr. Gerhard Liebig, včelár a bývalý dlhoročný vedecký pracovník včelárskych vied na Univerzite v Hohenheime. V súčastnosti je už na dôchodku. Okrem iného dlhé roky skúmal vývoj včelstiev, včelárske zásahy a postupy, dopodrobna rozoberal rôzne spôsoby a metodiky vedenia chovu. Intenzívne sa vedecky zaoberal aj aplikáciou organických kyselín v boji proti klieštikovi. Okrem vedeckej činnosti nikdy nezabudol na praktické včelárstvo, staral sa o nespočítateľné množstvo včiel, radil a stále radí včelárom ako efektívne chovať včely. Autor niekoľkých publikácií a veľkého počtu článkov o praktickom včelárstve. V roku 2012 vyšlo 3. upravené vydanie jeho knihy 'Einfach imkern' (Jednoduše vcelarit), kde zhrnul najnovšie poznatky a svoje dlhoročné skúsenosti.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.