Je možné dôsledným opatreniami proti klieštikovi včeliemu (Varroa destructor) sa v budúcnosti vyhnúť stratám včelích rodín? Čo robiť s rodinami,ktoré slabo prezimovali? Včelársky majster Geert Staemmler, ktorému klieštik včelí doteraz nezlikvidoval žiadnu včeliu rodiny, sa podelí o svoje skúsenosti.

Kurz pre začiatočníkov, téma tvorba odloženocov: predtým, ako sa plást s plodom odoberie pre tvorbu odloženca, sa musí prehliadnúť, či sa na ňom nenachádza matka. Matka má ostať vo svojej pôvodnej rodine. Jeseň a zima 2007/2008 boli podobné 2002/2003 - opäť niekoľko tisíc včelstiev neprežilo zimu (v Nemecku). Oficiálny odhad konci februára bol okolo 30%. Takéto straty môže mať vplyv aj na prírodu, ktorá trpí nedostatkom opeľovačov.
Včelár, ktorého sa takéto straty netýkajú, nad tým nebude horekovať, ale včelári, ktorý zažili veľké, alebo totálne straty, sú z toho frustrovaný a poniektorý zavesili včelárenie na klinec. Netreba to ale hneď vzdávať, z takejto situácie si zobrať ponaučenie a hlavne prehodnotiť spôsob chovu včiel, najmä v súvislosti s opatreniami proti klieštikovi včeliemu.

Kde je príčina veľkých strát včelstiev?

Prevažne v chybnom, alebo nedostatočnom koncepte boja proti klieštikovi a z toho zapríčinených následkoch, z ktorých sú to predovšetkým vírusové infekcie. Včelári, ktorý sú postihnutý veľkými stratami včiel, väčšinou tvrdia, že ošetrili kyselinou mravčou a štavelovou a že im pritom padalo málo klieštikov. Ale problém je aj v spôsobe chovu včiel a v tom, že veľa včelárov nemá žiadny, alebo chybný celoročný koncept boja proti klieštiovi včeliemu.

Celoročný koncept boja proti kleštikovi v stručnosti:

Minimálne 4x vyrezať zaplodovaný trúdi plást (stavebný rámik).

Tvorba odložencov, kde sa z produkčnej rodiny vyberie 3-5 plástov s plodom robotníc.

Po skončení znáškového obdobia v strede, alebo na konci júla vytočiť med a následovne viac krát ošetriť kyselinou mravčou. Môže sa aplikovať dlhodobé ošetrenie, alebo nárazové penovou kuchynskou utierkou. Podľa potreby ošetrenie v auguste, septembri a v októbri zopakovať.

Počas studeného počasia (november/december), keď včely neplodujú ošetriť pokvapkaním kyselinou štavelovou.

Prečítajte si článok Klieštik včelí ekologicky pod kontrolou, kde je podrobne popísaný celoročný koncept boja proti klieštikovi, postupy, dávkovanie, atď.
Po nanesení kyseliny mravčej na penovú kuchynskú utierku sa táto pretočí na opačnú stranu - tým sa zbrzdí silný počiatočný odpar.


Penová kuchyská utierka sa vloží na dno do stredu pod rámiky. Zasieťované dno musí byť uzavreté! Diagnostická mriežka chráni včely, aby sa nedostali do priameho kontaktu s kyselinou mravčou.


V septembri sa odparovač z penovej kuchynskej utierky aplikuje z hora. Vonkajšia teplota musí dosahovať minimálne 15°C. Na rámiky sa položí diagnostická mriežka, na mriežku penová kuch. utierka a na vrch sa príde fólia.

Môj koncept boja proti klieštikovi včeliemu

U mňa sa najviac osvedčila kyselina mravčia a jej aplikácia pomocou penovej kuchynskej utierky, lebo umožňuje cielene dávkovať podľa počasia a teploty. Nerobím rozdiely medzi ošetrením mladých a produkčných rodín. Odložence je síce možné pri ich zakladaní ošetriť proti klieštikovi, ale ja to nerobím, lebo včely majú prestávku v plodovaní tým pádom má aj klieštik včelí nútenú prestávku v rozmnožovaní.
Veľa včelárov si neuvedomuje, že aj odložence, ktoré sa vytvárali bez klieštika, sú vystavené reinvázii a preto musia byť ošetrené spolu s produkčnými rodinami - bez rozdielu!

Na konci znáškového obdobia, u mňa je to v strede, alebo na konci júla, vytáčam med a dám včelám minimálne 10 litrov cukrového sirupu. Približne o 7 dní, keď to počasie dovolí, začínam ošetrovať kyselinou mravčou (KM) proti klieštikovi včeliemu. Všetky rodiny ošetrím v júli a v auguste 2x pomocou penovej kuchynskej utierky - 60ml 60% KM pre rodiny v dvoch nádstavkoch. Aplikujem zo spodu - odparovač vkladám na dno pod rámiky. Najprv padajú klieštiky zo včiel a až po 7 dňoch po druhom ošetrení sa rozhodujem, či je potrebné tretie ošetrenie. Kontrola spádu klieštika (usmrteného kyselinou) po druhom ošetrení je dôležitá: ak po ošetrení je na podložke veľa klieštikov (viac ako tisíc), tak v zaviečkovanom plode ich je o veľa viac. Tretie ošetrenie KM aplikujem potom tak isto, ako tie dve predchádzajúce. Potom dodám včelám zvyšok zimných zásob - cieľom je asi 20 litrov cukrového sirupu na rodinu.
Pri sledovaní spádu klieštika je dôležité dôsledné spočítanie padnutých kusov na podložke. Niekedy to včelári podcenia a spoliehajú sa na približný odhad, ktorý môže byť prekvapujúco skreslený. Pri ošetrení proti klieštikovi je dôležité, aby čo najmenej kleštikov prežilo, preto je potrebné dôsledne ošetrovať. Nepodceňovať klieštika a uspokojiť sa, keď je nízky spád na podložke.
V septembri a októbri ošetrujem tak isto penovou kuchynskou utierkou, ale aplikujem 40ml 60% KM z hora. Aj tu platí, že po ošetrení padajú len klieštiky zo včiel, teda sledovať spád klieštika 7 dní po ošetrení a keď je to potrebné, aplikovať druhé ošetrenie.

Účinkuje kyselina mravčia aj v zaviečkovanej bunke?

Kyselina štavelová

Nasledujúce ošetrenie je pokvapkanie kyselinou štavelovou v čase, keď sú včely bez plodu. K tomu je potrebné, aby bolo niekoľko týždňov chladné počasie, s niekoľkými mrazivými dňami. Optimálne je, keď v deň ošetrenia je teplota medzi 0°C až -5°C a včely sedia v tesnom zimnom chumáči - vtedy včely optimálne roznosia kyselinu šťavelovú po celom chumáči. Preklopením horného nádstavku sa väčšinou dostanem do stredu chumáča, kde nanesiem 30ml, tak aby som rovnomerne nakvapkal na včely do každej obsadenej uličky medzi rámikmi.

Ošetrenie kyselinou štavelovou pokvapkaním - na čo si treba dať pozor?

Podľa tohto receptu potláčam klieštika včelieho už veľa rokov a ani v tak smutne známom roku, ako bol 2002/2003, som nemal žiadne straty. Môj koncept boja proti klieštikovi zahrňuje aj vyrezávanie zaviečkovaného trúdieho plodu (stavebný rámik) a tvorbu odloženocou zo zaplodovaných plástov, takže už tým dosiahnem, že populácia klieštika je v lete pod medznú hodnotu a mladé včely, ktoré sa budú starať o zimnú generáciu, sa liahnú nezoslabené a sú vitálne k naplneniu svojho poslania.

Odlišuje sa spôsob chovu včiel od "normálych" rokov? - V podstate nie!

Po jarnom očisťovaciom prelete včiel sa musí bilancovať a rodiny rozdeliť na produkčné a odložence. Rodiny, ktoré v strede marca obsadzujú 16 a viac rámikov nechávam v tomto čase bez zásahu, na konci apríla nadsadím medník, v druhej polovici znášky z repky (keď kvitne hloh) další medník. Podľa vývoja jednotlivých produkčných rodín počas protirojovej kontroly zľahka odsajem (odobereiem 1-2 zaplodované plásty so sediacimi včelami) a vytváram so zozbiernaných rámikov odložence na odchov matiek. Alebo rovno vytváram z troch rámikov odložence, ktorým pridám mladú matku. Tvorba odložencov:

Po prvej májovej dekáde:

Tri plásty s plodom robotníc aj so včelami, ktoré na nich sedia. Ak treba, tak striať ešte nejaké včely z iných plástov. Matka musí ostať v pôvodnej rodine.

Rôzne plásty s plodom.

Vložiť zaviečkovanú materkú bunku, alebo pridať neoplodnenú mladú matku.

Odložence stále prikrmovať.

Po troch týždňoch skontrolať, či už nová matka kladie.

Ak matka nie je v úli, odloženec zrušiť.

Na konci júla:

Pridať nádstavok s vystavanými plástami.

Plodisko rovnomerne prerozdeliť na obidva nádstavky.

Kŕmiť.

Ošetriť proti klieštikovi včeliemu.

Za produkčnú rodinu považujem aj takú, ktorá v strede marca obsadzuje viac ako 11 rámikov a môže ísť k repke minimálne v dvoch nádstavkoch (plodisko a medník). Ak je taká rodina zdravá a nemá starú matku, rozrastie sa do konca apríla na výkonné včelstvo. Keď na začiatku zapĺňa dva nádstavky, dostane ďalší plodiskový nádstavok - pridávaný nádstavok má 3-4 plodové plásty, zvyšok vypĺňajú svetlé vystavané plásty a medzistienky. Ku koncu znášky z repky ich rozšírim o ďalší medník.
Za odložence považujem také rodiny, ktoré obsadzujú menej ako 11 rámikov. Buď ich nadsadím nad silnú rodinu, alebo ich nechám tak a v závislosti od ich vývoja im nenadstavujem medník, ale dalšie plodisko. Pridaním plodiska získam zaplodované plásty pre tvorbu odložencov, alebo tú rodinu rozdelím na dve. Ak rodiny, ktoré takto používam ako "dodávateľa plodu", obsadzujú ku koncu mája dva nádstavky, tak ich zruším a vytvorím z nich odložence. Tieto rodiny preveziem na iné stanovište (mimo pôvodného letového dosahu) a tam ich prerozdelím na odložence (pred rozdeľovaním ich nenechám sa zalietať na nové stanovište) - zvyčajne z jednej pôvodnej rodiny získam tri odložence. Včely, ktoré počas práce vyleteli, sú na neznámom mieste, nevrátia sa všetky do jednej rodiny, ale sa relatívne rovnomerne prerozdelia do všetkých odložencov.

Silné včelstvá posilnia slabé

Rodiny, ktoré ku koncu marca obsadzujú menej ako 5 rámikov, sú zdravé a majú dobrú matku, možno posilniť tak, že sa nádstavok odoberie od dna a nadstaví sa nad silnú rodinu. Obidve rodiny sa pritom od seba oddelia len materskou mriežkou, ktorá zabráni tomu, aby sa matky stretli. Obidne rodiny používajú spoločný letáč. S touto metódou mám dobré skúsenosti. Včely sa medzi sebou prerozdelia, silná rodina posilní včelami slabú a matka slabej rodiny sa rozploduje. Na začiatku medovania repky mám takto dve dobré produkčné rodiny. Na konci apríla obsadzuje horná rodina celý nádstavok a má 6-8 zaplodovaných plástov - je zrelá na rozšírenie o medník. Hornú rodinu zložím na vlastné dno, nadložím materskú mriežku a medník a hneď ju odveziem k repke. Keď takúto dvojrodinu rozdelíme, jedna musí byť umiestnená mimo pôvodný letový dosah, inak sa lietavky vrátia na pôvodné miesto. Spodná rodiny tiež dostane materskú mriežku a medník a tiež môže ísť k repke.

Miesto pre slabých

Na záver

V zime 2007/2008 statilo veľa včelárov (v Nemecku) aj odložence, lebo ich v júli/auguste neošetrili proti klieštikovi. Už koncom 70-tich rokov sa zistilo, že včely zo silne postihnutých rodín klieštikom vyhľadávajú také rodiny, ktoré sú klieštikom menej napadnuté a snažia sa do nich vžobrať. Preto sa musia v júli/auguste kompletne ošetriť proti klieštikovi všetky rodiny bez rozdielu.
Dôsledné vyrezávanie zaviečkovaného trúdieho plodu a odobranie približne 4 plástov so zaviečkovaným plodom robotníc (pre tvorbu mladých rodín) zníži letnú populáciu klieštika v produkčnom včelstve až okolo 50%.
Úspech majú včelári, ktorý majú komplexný spôsob chovu včiel, v súlade s mottom: "Chovať včely konvenčne, ale podľa ekologických zásad". Tá práca na viac nie je až tak veľká a aj včelári s veľkým počtom rodín môžu chovať včely na tento spôsob.

Geert Staemmler, Deutsches Bienenjournal 04/2008

Greet Staemmler, včelársky majster. Po skončení včelárskej školy v roku 1971 v Bad Segeberg (Nemecko) nastúpil do Včelárskeho inštitútu v Kirchhaine, kde zložil skúšku na majstra včelára. Od roku 1978 pracoval na Univerzite v Tübingene, kde sa staral o pokusné včelnice. Od roku 1983 pracoval ako poradca chovu včiel Poľohospodárskej komory v Schleswig-Holstein. Zaoberal sa chovom, šlachtením, umelým oplodňovaním, experimentovaním. Robil poradenstvo, školenia. Od roku 2004 je na dôchodku.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.