III. časť: Získanie chovného materiálu a založenie chovného včelstva.
Včelstvo bez matky si z núdze vytiahne z mladého plodu materské bunky - 1-2 dni staré larvy je to, čo chovatelia matiek volajú "chovný materiál". Tento sa získa z plástov vybraných rodín a prekladá sa do pripravených materských misiek, o ktoré sa potom stará chovné včelstvo.

Chov z vajíčka

Pretože genotyp robotnice a matky je rovnaký, vývoj rôznych foriem je podmienený rozdielnou výživou larvy, často sa domnieva, že najlepšie matky by mali vznikať už z vajíčka, keď je čo najskôr určené, aby sa z neho vyvinula matka (tak, ako je to napr. pri rojových materských bunkách) a je od úplneho začiatku "kráľovsky" vyživované. Ale včely si núdzové materské bunky nestavajú už pri vajíčku, ale vždy pri mladej larve.
Napriek tomu sa veľa rokov experimentovalo s chovom matiek z vajíčka a ešte aj dnes je veľa prívržencov tejto metódy. Ale vajíčka sú veľmi citlivé a nedajú sa jednoducho preložiť do chovných misiek. Preto sa bunka s vybraným vajíčkom zoširoka vyrezala z plástu, vzadu sa vyrezaný kúsok trochu postláčal, vložil do držiaka (obr. 1.) a pripevnil horúcim voskom. Pritom sa uprednostňujú svetlé plásty, lebo z tmavých plástov sa včelám zle stavia materská bunka. V tom vyrezanom kúsku sa musia všetky okolité vajíčka a larvy zlikvidovať a ostane len jedno vyvolené vajíčko. Tento spôsob získavania chovného materiálu je prácny a pre odchov matiek vo väčších sériach takmer nepoužiteľný. Tu sa ponúka získavanie chovného materiálu pomocou chovných boxov (systém Nicot, alebo Jenter, obr.2). Matku uväzníme v boxe, kde v umelom pláste je 110 umelých materských misiek. Keď matka tieto misky zakladie, tak sa preložia do chovných rámikov. Odporúča sa zakladené misky ponechať v chovnom boxe až kým sa z vajíčok nevyvinú mladé larvy. Ale ani chovné boxy nefungujú na 100%, matky často odmietajú klásť do umelých misiek, alebo robotnice sa nestarajú o plod. Ak matka nie je "prieberčivá", tak v priebehu 24 hod. začne klásť a o 3 dni sa môžu misky preložiť do chovného rámika a vložiť do chovného včelstva, ktoré vytiahne nad plodom materské misky.

Obr. 1: vyrezaný plást s vhodným včelím plodom v držiaku

Obr. 2: Chovný box. Ľavá polovica obrázka je pohľad z predu a pravá je pohľad zo zadu.

Použitie chovného boxu Nicot

Prelarvovanie

Prelarvovanie (premiestenie larvy z bunky do materskej misky) je najpoužívanejší spôsob v chove matiek. Chovný materiál získame z vlastných včelstiev, alebo u uznaného chovateľa matiek. Kto trochu potrénuje prelarvovanie, môže lacno získavať zaujímavý chovný materiál a vylepšovať vlastností svojich rodín. Treba si dohnúť termín s chovateľom matiek a potom si u neho nalarvovať mladé larvy do vlastných materských misiek (umelých, alebo voskových).
Do nedávna sa dlho diskutovalo o pridávaní materskej kašičky do materských misiek, ale mnohé pokusy preukázali, že je to len zbytočná robota naviac.

Na prelarvovanie (premiestenie mladej larvy z bunky z plástu do materskej misky) potrebujeme tzv. prelarvovaciu lyžičku (obr. 3), alebo tiež nejaký jemný štetec. Zakrivený koniec prelarvovacej lyžičky položíme na dno bunky, na ktorom sa nachádza väčšinou už trochu materskej kašičky, larvu podoberieme pod zakriveným chrbtom, opatrne ju vyberieme z bunky tak, aby jeden koniec larvy prečnieval z lyžičky a položíme ju do pripravenej materskej misky (obr. 4). Prečnievajúci koniec larvy sa hneď "prilepí" na dno misky, takže ľahko vyberieme lyžičku von. Keď čerstvo nalarvované misky držíme vo vlhku (zabalené do vlhkého uteráka), chránime pred UV-svetlom a silnou teplotou a v priebehu 6 hodín ich dáme do chovného včelstva, tak sa budú ďalej normálne vyvíjať.

Obr. 3: Na trhu sú rôzne prelarvovacie lyžičky.

Obr. 4: Prelarvovanie mladých lariev z plástu do umelých materských misiek.

Založenie chovného včelstva

Aj z najlepšieho chovného materiálu nezískame nič, ak si nepripravíme rodinu, ktorá sa postará o larvy v materských miskach - tzv. chovné včelstvo. Potrebujeme rodinu, ktorá má chuť starať sa o plod a odchovať mladé matky. Toto môžeme dosiahnúť troma spôsobmi:

1. Osirelé včelstvo (bez matky) je prinútené vystavať náhradné materské bunky, či prijať dodané bunky s vhodným plodom. Takéto včelstvo síce zo začiatku dobre prijme dodaný plod, ale keď chceme, aby sa toto včelstvo opakovanie staralo o nové série budúcich matiek, musíme mu každých 10 dní dodať zaviečkovaný robotníči plod (tesne pred vyliahnutím), aby netrpelo nedostatkom mladých včiel. Keď takto zásobujeme chovné včelstvo mladými včelami, môžeme mu od apríla do júla vkladať jednu chovnú sériu za druhou (obr.5).

Obr. 5: Vkladanie chovného rámika do chovného včelstva.

2. Niekedy už postačuje, keď v rodine oddialime matku od plodu a mladých včiel. Zo spodných plodiskových nádstavkov vyberieme plásty s plodom a včelami, ktoré na nich sedia, preložíme ich do nového nádstavku a ten vyložíme na medníkové nádstavky. Medzi spodným plodiskom s matkou a medníkom musí byť materská mriežka. Mladé včely s plodom sú od matky oddelené medníkom a materskou mriežkou, cítia sa osirelé a sú ochotné postarať sa o chovný materiál a odchovať nové matky. Takejto rodine môžeme vložiť ľubovolný počet chovných sérií, mladé včely nám dodáva spodné plodisko. Ale u tohto spôsobu nie je prijatie vloženého chovného materiálu tak dobré ako u ositelej rodiny.

3. Väčšina včelárov, ktorý si matky odchovávajú sami, používajú ako chovné včelstvo odloženec, ktorý vytvoria z plástov s plodom z viacerých produkčných rodín (tzv. zozbieraný odloženec). Tento odloženec je bez matky a väčšinou ochotne prijme chovný materiál. Na konci sa chovné včelstvo rozdelí do viacerých oplodňovacích jednotiek (tzv. oplodniačikov), alebo na niekoľko mladých rodín s mladou neoplodnenou matkou. Takto sa omladzujú rodiny, či zväčšuje počet rodín.
Chovné včelstvo zozbieraním plástov s plodom z viacerých produkčných rodín založíme tak, že do nádstavku v používanej rámikovej miere vložíme 2 peľové a zásobné plásty zvyšok nádstavku vyplníme plástami s plodom - ponecháme miesto pre chovný rámik. 2/3 plástov by malo byť s prevažne zaviečkovaným plodom, 1/3 so zaviečkovaným plodom a staršími larvami. Na záver primetieme včely z viacerých plodových plástov. Musíme dávať pozor, aby sme do chovného včelstva nepreniesli matku - aby sme sa tomu vyhli, môžme 4 dni pred zakladaním odloženca plodiskové nádstavky od seba oddeliť materskou mriežkou.

Starostlivosť o chovné včelstvo

Chovné včelstvo musí byť zdravé a dostatočne silné - veľkosť chovnej série sa musí prispôsobiť sile chovného včelstva. Do odloženca založeného z 5 plástov sa môže dať chovný rámik s maximálne 12 nalarvovanými miskami, silnejšie odložnece sa môžu postarať až do 30 misiek s larvami. K úspechu značnou mierou prispieva aj dostatok zásob - chovné včelstvo by malo mať dostatočné množstvo peľových a medových zásob, aby aj dlhodobo nepriaznivé počasie nezmarilo našu snahu.
Obr. 6: Škôlkovanie. V prípade nedostatku zásob by sa včely nedostatočne starali o plod.
Chovné včelstvo si aj na plástoch vytiahne náhradné materské bunky, preto 5 dní po prelarvovaní prezrieme všetky plásty a tieto materské bunky vylámeme. V tomto čase plod v chovnom rámiky ešte nie je citlivý na otrasy.
Na 5. deň po prelarvovaní (najneskoršie na 10.deň) môžeme vytiahnuté materské bunky na chovnom rámik rozdeliť do chovných úlikov, či odložnecov, alebo zaškôlkovať (nasadiť klietku, obr.6). Chovné včelstvo, ktoré je vytvorené ako odloženec, môžeme rozdeliť na viacero menších odložencov (po 2 plásty aj so včelami + zásobné a prázdne plásty a jedna materská bunka). Alebo z neho vytvárame malé chovné úliky (tzv. oplodniačiky). Alternatívne môžeme ponechať, aby sa matky vyliahli v chovnom včelstve (musia byť zaškôlkované) a potom rozdeliť na viacero odložencov s mladou neoplodnenou matkou.

 Rozmnožovanie včelstiev v 4 krokoch
 Kalendár včelára od včelárky - MÁJ

Dr. Dorothea Kauhausen-Keller, Imkerfreund 08/2009

Základy chovu matiek:

I. Prirodzené rozmnožovanie a predpoklady pre chov matiek

II. Jednoduché množenie včelstiev - stručný prehľad

III. časť: Získanie chovného materiálu a založenie chovného včelstva

IV. Rozmnožovanie matiek vo väčších sériach

V. Značenie matiek a zakladanie oplodniačikov

VI. Biológia párenia a genetika včely medonosnej... na budúce ...

Dr. phil.nat. Dorothea Kauhausen-Keller, vedecká pracovníčka v oblasti včely/včelárstvo, od roku 1993 redaktorka včelárskeho časopisu Imkerfreund, od roku 1999 aj redaktorka vo včelárskych časopisoch ADIZ a Die Biene. Jej hlavné zameranie ako vedeckej pracovničky je morfometria, chov a šlachtenie včelých matiek.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.