IV. časť: Rozmnožovanie matiek vo väčších sériach
V prechádzajúcej časti bol popísaný spôsob, ako si možno odchovať matky pre vlastnú potrebu pomocou chovného včelstva. Profesionálny chovatelia matiek, ktorý matky okrem iného aj predávajú, ich odochovávajú kontinuálne vo veľkých sériach, k čomu používajú iné metódy.

Ako už bolo popísané, aby chovné včelstvo prijalo a staralo sa o čerstvo nalarvovaný chovný rámik, je dôležité aby malo chuť/potrebu starať sa o plod. Keď už sú materské bunky zaviečkované, potom už toto nie až tak dôležité. Preto chovatelia matiek delia starostlivosť o chovný rámik na dva kroky. Do tzv. štartérov sa vkladá chovný rámik, kde sa včely ujmú čerstvo prelarvovaného plodu. Štartér je starostlivo vytvorené chovné včelstvo, ktoré slúži ako "predliaheň". Keď sa štartér začne starať o plod v chovnom rámik, tak sa rámik hneď, alebo na druhý deň vyberie a vloží sa do tzv. finišéra. Finišér je rodina, ktorá má matku a načatý chovný rámik sa mu vkladá do medníka, ktorý je od plodiska oddelený materskou mriežkou. Finišér dokončí starostlivosť o materské bunky v chovnom rámiku. Takto je možné vytvárať jednu chovnú sériu za druhou.

Štartér

Štartér je 3-rámikový odloženec, ktorý má v hornom špeciálnom nádstavku okolo 60 materských misiek. Po 24 hod. sa kontroluje, či sa včely ujali materských misiek. Systém štartér-finišér sa osvedčil najmä u chovateľov, ktorý si zadovážajú chovný materiál od iných chovateľov. Štartér je 3-rámikový odloženec v patričnom úliku, ktorý má navrchu špeciálny nádstavok (približme 6cm vysoký), v ktorom sú drevenné lišty s materskými miskami - zvyčajne je to okolo 60 nalarvovaných misiek. Tento 3-rámikový úlik musí mať zasieťované dno a dobre zaizolované veko (napr hrubým molitanom).
Do úlika vložíme jeden rámik je s čerstvými zásobami, druhý s peľovými zásobami a tretí s vodou. V štartéri nesmie byť žiadny plod! Plást s vodou urobíme tak, že jednu stránu prázdneho plástu oblejeme vodou a rukou ju opatrne votrieme. Potom do úlika ometieme včely zo 6-8 plodových plástov a postavíme na 2 hodiny niekde do chládku.
Keď včely zistia, že sú bez matky, vložíme im čestvo nalarvované materské misky a min. 30 minút s debničkou nehýbeme, aby včely mohli v kľude vystavať materské kolísky.
Po 24 hodinách skontrolujeme stav a keď sa štartér začal starať o plod, prenesieme chovné lišty aj so včelami, ktoré na nich sedia, do finišéra.

Odloženec ako štartér a finišér v jednom

Dobre prijatý a ošetrovaný chovný rámik, v ktorom sa ujalo viac ako 80% buniek. Na 5. deň po nalarvovaní sú materské bunky zaviečkované. Keď potrebujeme kontinuálne získavať veľké série zaviečkovaných materských buniek, môžeme k tomu využiť chovné včelstvo, ktoré sme vytvorili ako zozbieraný odloženec (odsávaním z viacerých produkčných rodín). Do chovného včelstva vkladáme každých pät dní nový chovný rámik, teda chovné rámiky vymieňame, keď sú materské bunky zaviečkované. Tým je vlastne chovné včelstvo štartér, aj finišér. Dôležité je, aby sa chovné rámiky vymieňali jeden za druhým bez prestávky, inak chovné včelstvo stratí chuť starať sa o nový chovný rámik.
Každá chovná séria obsahuje 40-50 materských misiek. Prvá séria býva zvyčajne chovným včelstvom prijatá na 50%, nasledujúce série sú potom už lepšie prijaté.
Chovné včelstvo môžeme využiť aj len ako štartér: každý druhý deň vymieňame chovné rámiky, vtedy séria môže obsahovať okolo 60 materských misiek.
Dôležité je, aby chovné včelstvo malo nadbytok mladých včiel, ktorých úlohou je starať sa o plod, preto mu v priebehu sezóny priebežne dodávame plásty so zaviečkovaným plodom. Pri 5 dňovom cykle počas výmeny chovných rámikov vkladáme aj nový plást so zaviečkovaným plodom. Pravdaže cyklus dodávania zaviečkovaného plodu do chovného včelstva si môžeme prispôsobiť tak, ako to nám vyhovuje, ale nový plod musíme dodať najneskoršie do 10 dní. Ale 5 dňový cyklus je najvýhodnejší, lebo pritom súčastne vymieňame chovný rámik a kontrolujeme predchádzajúci plást, či tam nie sú nejaké náhradné materské bunky.
Ak nie je žiadna znáška, tak prikrmujeme roztokom 1:1 - najlepšie roztok z vlastného medu. Pri dlhšom využívaní chovného včelstva sa môže stať, že včely zanesú všetky rámiky medom. Chovné včelstvo sa nestará o žiadny plod (okrem chovných rámikov) a časom je v ňom prebytok lietaviek. Preto ho z času na čas preložíme na iné miesto a lietavky sa potom vžobrú do susedných rodín.


5 dní po prelarvovaní sú materské bunky zaviečkované a môže sa do štartéra vložiť čerstvo nalarvovaný chovný rámik. Zaviečkované materské bunky sa škôlkujú a putujú do inkubátora.


Ideálne je, keď sa mladá matka vyliahne už v mladej rodine (odloženec, alebo oplodniačik), kde jej pri liahnutí pomôžu robotnice a ihneď sa o ňu postarajú. Tieto matky sú bez chyby.


Veľké chovné séria spôsobujú chovateľom starosti, odkiaľ vziať toľko rodín na finišér. Tu pomôže aj takýto malý inkubátor, v ktorom sú zaviečkované materské bunky uložené až do vyliahnutia.

Finišér

V dvojdňovom cykle sa vyberá zo štartéra chovný rámik, v ktorom je otvorený plod budúcich matiek a vkladá sa do finišéra. Z finišéra sa chovný rámik buď po zaviečkovaní prekladá do inkubátora, alebo ostáva v ňom až do vyliahnutia matiek.
Na finišér je potreba viac rodín, lebo jeden finišér sa stará o 10-12 materských buniek - teda na jeden štartér je treba 4-5 finišérov. Ako finišér je vhodná každá silná rodiny, ktorá obsadzuje najmenej tri nádstavky (autorka má na mysli rámikovú mieru zander, alebo nemecký normál). Matka je v spodnom nádstavku, na ňom materská mriežka, stredný nádstavok je medník a horný nádstavok je plodisko. V hornom nádstavku vynecháme v strede miesto pre chovný rámik a okolo chovného rámika 3-6 plástov s otvoreným plodom. Takto bude v hornom nádstavku dostatok mladých včiel, ktoré sa starajú o plod. Spodný nádstavok bude potom dodávať nové mladé včely.

Keď sú materské bunky zaviečkované (5 dní po prelarvovaní), nepotrebujú viac starostlivosť včiel a môžu sa škôlkovať. Toto aj zabráni pri výdatnej znáške zastavaniu materských buniek dielom. Po zaviečkovaní materskej bunky treba včely už len na udržanie potrebnej klímy (teplota a vlhkosť).
Ak sú matky určené pre odložnecnce, tak ich môžme jeden deň pred vyliahnutím (t.j. 10 dní po prelarvovaní jednodňovej larvy = 14.deň vývoja - matky sa liahnú približme po 15,5 dňoch; viď vývoj matky) rozdeliť do odložencov, alebo do chovných úlikov (tzv. oplodniačikov). Aby sme mali istotu, že sa zo zaviečkovanej bunky vyliahne zdravá matka, kontrolujeme ju proti svetlu - leží matka v bunke pohyblivo a voľne (čo je u materských misiek z plastu bežné), tak s veľkou pravdepodobnosťou sa aj vyliahne. Bunky, ktoré sú poškodené, alebo je v nich len čierna hmota, sa môžu hneď vyradiť. Pri kontrole buniek netreba mať o matky obavy, v tomto čase už nie sú citlivé na otrasy.

Inkubátor

Materské bunky po zaviečkovaní potrebujú správnu teplotu (35°C ± 1°) a vlhkosť (50-70%). K tomuto nie sú potrebné včely, nahradí ich inkubátor. Väčšinou postačuje upravená staršia chladnička, vyhrievaná bežnou žiarovkou. Teplotu riadi elektronický regulátor s citlivosťou ±0,2°C (max. ±0,5°C). Zariadenie na regulovanie teploty musí byť spoľahlivé, lebo dlhší pokles teploty predlžuje vývoj matky, alebo ju môže aj poškodiť. Potrebnú vlhosť dosiahneme s miskou s vodou, alebo navlhčenou utierkou. Kolísanie vlhosti je bežné aj v úli, takže plod matiek tu nereaguje tak citlivo, ako na kolísanie teploty.
Materské bunky môžeme takisto vybrať z inkubátora deň pred vyliahnutím, skontrolovať a rodeliť medzi odloženece, alebo chovné úliky (oplodňovacie jednotky). Ak ponecháme matky vyliahnúť sa v inkubátore, musíme bunky zaškôlkovať (do klietočky im vložiť trochu kŕmneho cesta).
Od 9. dňa po prelarvovaní sa musia materské bunky 2x denne kontrolovať a keď sa nejaká matka vyliahla, ihneď sa musí odstrániť prádzna materská bunka. Okrem toho by sa mala mladá matka čo najskôr vložiť do chovného úlika, alebo min. do väčšej klietky, v ktorej sú sprievodné včely.

Dr. Dorothea Kauhausen-Keller, Imkerfreund 10/2009

Základy chovu matiek:

I. Prirodzené rozmnožovanie a predpoklady pre chov matiek

II. Jednoduché množenie včelstiev - stručný prehľad

III. časť: Získanie chovného materiálu a založenie chovného včelstva

IV. Rozmnožovanie matiek vo väčších sériach

V. Značenie matiek a zakladanie oplodniačikov

VI. Biológia párenia a genetika včely medonosnej... na budúce ...

Dr. phil.nat. Dorothea Kauhausen-Keller, vedecká pracovníčka v oblasti včely/včelárstvo, od roku 1993 redaktorka včelárskeho časopisu Imkerfreund, od roku 1999 aj redaktorka vo včelárskych časopisoch ADIZ a Die Biene. Jej hlavné zameranie ako vedeckej pracovničky je morfometria, chov a šlachtenie včelých matiek.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.