Klieštik včelí (Varroa destructor) - malý ničomník, čo napácha veľké škody. V posledných rokoch už v jeseni častejšie počuť o 50% stratách včelstiev. A väčšinou sa to týka práve tých najsilnejších rodín, ktoré v júli/auguste ešte pekne odoberali podané krmivo a v septembri už je z nich len hŕstka, ktorá sedí na chorom plode. A novinári podľa chuti informujú o známych, či neznámych pôvodzoch chorôb, vplyvu pesticídov, génovej techniky, monkultúr, žiarení mobilov, prešlachtených včelách, zmenách klímy a čo ja viem, čo všetko si k tomu vymyslia. Ale pravda je taká, že za veľké straty včelstiev si je v drvivej väčšine prípadov na vine sám včelár.

Alarm pre "spáčov" - keď v polovici júla vo včelstve vidieť na včelách klieštika, alebo dokonca deformované krídla, väčšinou to zmanená, že minuloročné ošetrenie proti klieštikovi nebolo dobre vykonané, alebo nebol počas sezóny vyrezávaný zaplodovaný stavebný rámik so zaviečkovaným trúdim plodom. U takýchto včeltiev treba sledovať spád klieštika na podložke a ešte pred zakŕmením ošetriť. Podľa najnovších poznatkov môže klieštik včelí šíriť vírusové infekcie. Veľa klieštikov znamená väčššie vírusové zaťaženie, ktoré potom svojou mierou tiež prispeje k úhynu včelstva. (viď článok Vplyv vírusovej infekcie na prezimovanie včiel.)
Ak vidieť pri kontrole rodiny v úli deformované včely, je to väčšinou príznak skorého konca. V skutočnosti sa vo včelstve bežne pernamentne nachádza veľa vírusov, ktoré sú očividne neškodné. Keď má včela DWV (syndróm deformovaných krídiel - deformed wing virus), ktorý dostala ako vajíčko spemiou, alebo ako larva krmivom, môže byť aj napriek tomu životaschopná a zdravá. Ale keď sa vírus dostane priamo do hemolymfy ("krv včely"), napr. parazitom, ktorý plod, alebo dospelú včelu napiche a saje hemolymfu, môžu sa vyskutnúť typické príznaky vírusu - napr. zdeformované krídla. Súčastná rada odborníkov na vírusy znie (stav k roku 2008): kto dôsledne a plánovite eliminuje populáciu klieštika včelieho, tak tým znižuje prenos nebezpečných vírusových infekcií a pomáha včelám prežiť.
K takémuto poznaniu dospeli aj mnohé seriózne výskumy: dramatické zimné straty, ako napr. 1995/96, 2002/03, 2005/06, 2007/08 boli zapríčinené klieštikom včelím a nedbalosťou/ľahostajnosťou včelárov.

Malá príšera v rozprávkovej krajine blahobytu

Klieštik včelí je na svojom pôvodnom hostiteľovi v južnej Ázii neškodný parazit, ktorý sa síce priživuje na včelách, ktoré ale nepoškodzuje a ani neprivedie k zániku rodiny. Klieštikovi sa pri tejto odolnej včele darí rozmnožovať len pri trúdiom plode, ktorý je ale včelami odchovávaný len nepravidelne a v malých množstvách. Okrem toho sú včelstvá malé a často sa roja, čím vlatne častejšie opustia napadnutý plod a začnú "na čistom" od znova. Tým vlastne robí východná včela to, čo u nás patrí do konceptu boja proti klieštikovi: nedovoliť mu, aby sa rozmnožoval pri trúdiom plode, vytvárať odložence a dbať na obnovu diela.
Klieštikovi v Európe, na rozdiel od jeho pôvodnej domovine, "padajú pečené holuby do huby". Tu sa mu ponúka takmer po celý rok množstvo robotníčieho plodu a to v takom množsvte, o akom sa mu doma ani nesnívalo. Tu sa mu tak darí, že jeden roztoč môže za rok splodiť okolo 100 dcér. Tá krátka pausa v plodovaní nie je pre neho problém, v svojej domovine musel prežit 9 mesaciov bez včelieho plodu. K jeho blahobytu prispievajú tiež samotný včelári svojim spôsobom chovu, lebo potláčajú rojenie, snažia sa držať čo najsilnejšie rodiny, svojimy zásahmi udržujú plodovanie na maximálne možnom rozsahu, mnohí zanedbávajú hygienu diela. Keď sa klieštik vo včelstve premnoží, neliahnú sa takmer žiadne zdravé mladé včely a rodina je pred zánikom. Roztoče potom ako "potkani opúšťajú potápajúcu sa loď" - zoslabené včelstvo je vyrabované inými rodinami, klieštik nemá problém prestúpiť na rabujúcu včelu a tak sa prenášať do iných rodín (reinvázia).

Prevencia lepšia, ako plakať nad rozliatym mliekom

Na ľavo je plod včely, ktorý je poškodený klieštikom včelím. Z neho sa nevyliahne zdravá zimná včela.


Sledovanie spádu klieštika na podložke.


Porovnanie zisťovania populácie klieštika omytím vzorky včiel (vodorovná os) a sledovaním spádu (zvislá os) na 21 rodinách. Ako vidieť na grafe, obidve metódy poskytujú rovnaký výsledok.


Na podložke treba spočítať všetky tmavé (matky, na obr. je ich 25ks) a svetlé (dcéry, označené šípkou, na obr. sú 3ks) roztoče a výsledok vydeliť 3 (3 dni bola podložka vložená) a získame priemerný prirodzený denný spád. Jedno je isté: naša včela, ktorá si sama poradí s klieštikom, je hudba ďalekej budúcnosti. O to väčší význam má spôsob chovu včiel, ktorý pomáha včelám v boji proti klieštikovi. U našej včely sa počas sezóny nachádza až takmer 80% klieštikov pri včelom plode, kde sa rozmnožujú. Už len samotným dôsledným vyrezávaním zaviečkovaného trúdieho plodu sa výrazne potláča rozvoj populácie klieštika. Pokiaľ klieštik parazituje na letných včelách, tak to len zriedkavo zapríčiní nenapraviteľné škody vo včelstve. Rodina, ktorá má okolo 20 tisíc včiel, bez problémov znesie do prvej polovice augusta 10 tisíc roztočov klieštika včelieho. Ale potom je takéto napadnutie už kritické, lebo včely plodujú menej a v jednej bunke sa tlačí viacej samičiek klieštika včelieho, ktoré na plode parazitujú, zoslabia ho a prenášajú choroby. Z takto napadnutého plodu sa liahnu zoslabnuté, alebo zdeformované včely, ktoré nenaplnia svoje poslanie a skoro hynú. Tieto choré mladé včely opustia úľ a uhynú vonku, prípadne ich vynesú ich družky, kde ich potom najdú myši a vtáci. U silného včelstva to pri bežnej prehliadne nie je vidno, ale staré lietavky vekom uhynú, liahne sa veľmi málo zdravých mladých včiel a potom to vyzerá tak, že silná vitálna rodina náhle zahynula. Včelári sa potom rozprávajú bájky o "nevysvetliteľných" príčinách, kvôli ktorým im uhynuli rodiny, ktoré krátko predtým boli vitálne a zdravé.
Keď rodinu, ktorá je silno napadnutá klieštikom, zavčasu ošetríme, tak sa bude ďalej normálne vyvíjať. Zavčasu zamená, ošetriť ešte pred tým, ako rodiny začnú chovať zimné včely - teda do konca augusta.

Klieštik včelí pod kontrolou - ale ako?

"Prezimovali mi všetky rodiny!" - tak túto vetu, na počudovanie, počujem častejšie od mladých neskúsených začiatočníkov. Ich recept je jednoduchý a pozostáva z troch pilierov: vyrezávanie zaviečkovaného trúdieho plodu (stavebný rámik), ošetrenie kyselinou mravčou pred a po zakŕmení v auguste/septemri a ošetrenie kyselinou šťavelovou v zime, keď sú včelstvá bez plodu. Pravdepodobne ich najväčšou výhodou je, že nie sú zaťažený dlhoročnými "skúsenosťami".
Rodiny na jednom stanovišti môžu byť rôzne silno napadnuté klieštikom, takže sa môže stať, že poniektoré sú blízko ku koncu už polovici júla, zatiaľ čo iné by v tom čase nemuseli byť ošetrené. Kto si sleduje napadnutie klieštikom, môže si svoj koncept ošetrenia optimalizovať.

Mať prehľad o stave populácie klieštika

Jedna z možností, ako zistiť napadnutie klieštikom je omytím vzorky včiel. Spoľahlivý výsledok poskytne aj sledovanie spádu klieštika na podložke, ktoré je podstatne jednoduchšie.
Treba si dať pozor na:

Melivo na podložke nesmie byť prístupné včelám. Vložením bieleho papiera cez letáčový otvor do úľa nedosiahneme správny výsledok, nepomôže, aj keď papier namastíme. Podložka na sledovanie meliva musí zo spodu prekrývať celé dno, nie len nejakú časť.

Biela farba podložky nám uľahčí hľadanie tmavých roztočov. Plastová podložka sa za vlhkého počasia nedeformuje a ľahko sa čistí.

Podložka by mala mať vyvýšený okraj, ktorý sa zo spodu opiera o úľové dno a tak zabráni včelám, mravcom a ucholakom prístup. Takisto aj vietor nám môže "vylepšiť" výsledok.

Podložku vsúvať len na 3 dni. Kratšie ako 3 dni je málo, lebo spád klieštika je zo dňa na deň rozdielny a nezískame dáta vierohodnej výpovednej hodnoty. Keď ponecháme dlhšie, mravce, alebo vošky môžu dosť podstatne skresliť výsledok.

Ak práve nesledujeme spád klieštika, alebo neošetrujeme kyselinou mravčou, tak podložky tam nemajú čo hľadať. Dlhodobým ponechávaním podložiek na diagnózu meliva naučíme mravcov na nový zdroj potravy.

Po 3 dňoch vyberieme podložku, spočítame tmavé a svetlé roztoče, vydelíme 3 a dostaneme prirodzený denný spád klieštika. Prirodzený denný spád je spád prirodzene uhynutého klieštika, nemýliť si ho so spádom po ošetrení, kedy bol usmrtený kyselinou mravčou.

Napadnutie klieštikom odhadnúť z podložky
Účinkuje kyselina mravčia aj v zaviečkovanej bunke?

Na zimu pripraviť zdravé včelstvá

Vo všeobecnosti sa odporúča, ošetriť proti klieštikovi hneď po poslednom vytáčaní medu - teda v polovici/na konci júla. Ja ošetrujem proti klieštikovi až v polovici/na konci augusta. Prečo? Po poslednom vytáčaní obsadzujú moje rodiny 3 nádstavky. V spodných dvoch plodiskových nádstavkoch sú plásty, ktoré boli už 2,5, popr. 1,5 roka zaplodované. V hornom tretiom nádstavku sú prázdne pásty z bývalého medníka (po vytočení medu), ku ktorým sa matka dostala až v júli, po odobraní materskej mriežky. Po 4 týždňoch sú spodné nádstavky so starými plástami bez plodu a môžem ich odobrať. Toto opakujem každý rok a tým obnovujem dielo.
Predpoklady k tomuto postupu:

Pri poslednom vytáčaní nevyberám z plodiska krajné plásty s medom, aby mala rodina min. 4kg zásob. Takto vydržia bez prikrmovania 3-4 týždne. Keby som začala hneď prikrmovať, včely by v hornom (tretiom) nádstavku ukladali zásoby a tým by som tlačila plodisko do dolných nádstavkov. Ja chcem dosiahnúť, aby sa plodisko presunulo do horných nádstavkov, aby som mohla odobrať spodný nádstovok.

Po odobraní medníkov a poslednom vytáčaní vložím na 3 dni podložku pod dno, aby som si spravila prehľad o stave klieštika včelieho. Populácia klieštika sa každý mesiac zdvojnásobí. Aby včelstvá bez poškodenia klieštikom vydržali do konca augusta, nesmie presiahnúť prirodzený denný spád u produkčných rodín 30 roztočov, u mladých rodín 5 roztočov za deň. Moje rodiny len veľmi zriedkavo prekročia tieto hodnoty. Ak nejaká rodina prekročí tieto hodnoty, tak potom nasleduje prácne zúženie produkčnej rodiny a ošetrenie kys. mravčou.

Obnova diela na konci sezóny:

1.: Situácia pred koncom znáškového obdobia - dva spodné plodiskové nádstavky sú oddelené od medníkov materskou mriežkou.
2. a 3.: Na konci znáškového obdobia sa odoberú medníky a materská mriežka. Med z medníkov sa vytočí a každá produkčná rodina dostane naspäť jeden nádstavok s plástami z medníka (bez materskej mriežky). Ak niekto vyberá na vytáčanie plásty s medom aj z plodiska, tak dva krajné treba rodine ponechať, aby mala min. 4kg zásob, lebo včely sa nasledujúce 4 týždne nebudú prikrmovať.
4. a 5.: O štyri týždne je spodný nádstavok bez plodu, lebo včely presunuli plodisko do horných nádstavkov. Spodný nádstavok, ktorý obsahuje najstaršie plásty, sa odoberie. Rodine ostane len druhý plodiskový nádstavok, ktorý obsahuje jednoročné plásty a bývalý medníkový nádstavok, ktorý obsahuje len svetlé plásty. Počas týchto 4 týždňov neprikrmujeme, aby včely horný nádstavok nezaplnili zásobami.
Obrázok nebol súčasťou článku, doplnené autorom prekladu.

Čo s prázdnymi plástami z medníka?

Stav po vytáčaní: na úľovom dne je plodisko (spodné dva nádstavky), jeden nádstavok z medníka, ktorý im chcem ponechať na obnovu diela, jeden prázdny nádstavok a na ňom medníky na uskladnenie. Včely za pár dní horné medníky vyčistia. Po poslednom odobraní medníkov a vytáčaní nastáva problém (pre podaktorých), ako uskladniť medníky cez zimu. Bežne sa hneď po vytáčaní medníky uskladnia, aj zo zvyškami medu na plástoch. Kto takto robí, musí počítať z dôsledkami: šíriaci sa zápach zvaseného medu a tešiacimi sa mravcami. Týchto problémov sa zbavíme, keď dáme po vytáčaní medníky vyčistiť včelám. Ale nech nikoho nenapadne medníky ponechať voľne prístupné pri úľoch, aby ich včely vyčistili! To by sa strhla na včelnici rabovka, na ktorú by doplatili najmä slabšie rodiny.

Včely majú radi med a síce v blízkosti plodiska. Preto, keď im vložíme medzi plodisko a medníky prázdny priestor, včely vyčistia medníky a poprenášajú med dole. Jeden medníkový nádstavok (ako už bolo spomenuté vyššie) použijeme na obnovu diela.
Postup:

Hneď po vytáčaní položíme jeden medníkový nádstavok priamo na plodisko - ten im potom ostane.

Na ten medníkový nádstavok položíme jeden prázdny nádstavok, ktorý vytvára prázdny priestor a naň vyložíme medníky, ktoré chceme, aby ich včely vypucovali.

Včely približna za 5 dní vyčistia medníky - sú suché, môžme ich odobrať a uskladniť. Ja naskladám medníky do vysokých komínov, ktoré sú položené na voľnom (pravdaže zasieťovanom) úľovom dne. Toto dno musí mať uzavretý letáč, inak by mohli myši narobiť škodu.

Včelám ostane len ten medník, ktorý je pod prázdnym nádstavkom na plodisku (na obrázku 3 nádstavok od spodu).

Približne o 3 týždne odoberieme spodné plodisko so starými plástami a včely sú opäť v 2 nádstavkoch.

Kto používa materskú mriežku, tak si nemusí robiť starosti s vijačkou voštinovou, lebo matka plásty z medníka nezakládla a pre vijačku nie sú čisté suché medníkové plásty zaujímavé. Suché medníkové plásty nepriťahujú ani mravcov.

Jednoducho a rázne proti vijačke

Toto si môžte v Júli kľudne odpustiť!

Spájať rodiny, vymieňať matky - ešte je skoro. Mladé rodiny sa najlepšie rozvíjajú, keď ich do septebra nerušíme. Aj pre produkčné rodiny platí: čím neskoršie ich spájame, tým vytvoria silnejší zimný chumáč.

Podnecovacie prikrmovanie - ako bolo dokázané, je to opatrenie bez účinku, ktoré spôsobuje len viac roboty. Koľko zimných včiel včelstvo odchová majú v génoch a včelár im nijako nezmení ich "názor".

Živé klieštiky na podložke zabíjať - z trávy sa im nikdy nepodarí dostať do úľa.

Bedákanie nad štatistikami o úhynoch včelstiev - fakt je ten, že 90% všetkých uhynutých rodín je chybou včelára. Namiesto bedákania dôsledná kontrola populácie klieštika a dôsledné ošetrenie.

Premnožená populácia klieštika včelieho už v júli - kto namiesto ezoterických sľubov a tvrdej chémie včas a správne vsadí na biotechnické opatrenia a organické kyseliny, nemusí sa obávať o svoje včelstvá a čistotu včelích produktov.

Dr. Pia Aumeier, Imkerfreund 07/2008 + doplnené z jej článku v Deutsches Bienen-Journal 07/2010

Kalendár včelára od P. Aumeier na mesiac:
JANUÁR	FEBRUÁR	MAREC	APRÍL	MÁJ	JÚN
JÚL	AUGUST	SEPTEMBER	OKTÓBER	NOVEMBER	DECEMBER

Pani Dr.rer.nat Pia Aumeier, študovala biológiu na Univerzite Erlangen-Nümberg (Nemecko), zameranie zoólogia/parazitológia. Diplomovú prácu robila na Bavorskom včelárskom ústave v Erlangene. Dizertáciu vo včelárskom výskumnom ústave Univerzity Hohenheim, v ktorej sa zaoberala klieštikom včelím a nadaľej sa tejto téme vedecky venuje. Vo svojom výskume sa jej podarilo izolovať niektoré aromatické látky, pomocou ktorých klieštik hľadá svojho hostiteľa. Okrem vedeckej práce sa venuje praktickému včeláreniu, poriada mnoho kurzov pre začiatočníkov a pokročilých. Spoluatorka niekoľkých včelárskych kníh a autorka nespočetných článkov.

Pani Pia Aumeier počas kurzu pre začiatočníkov.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.