Virusové infekcie včely medonosnej sú už dávno známe. Ale v posledných rokoch sú častejšie diskutované ako príčina hromadného úhynu včiel. Často sú označované ako jediná príčina, ale to určite nie sú! Ale môžu byť poslednou kvapkou, ktorá zapríčiní, že pohár pretečie.

Keď už je včelstvo uhynuté, nie je jednoduché zistiť skutočnú príčinu úhynu. Keď sa najdú na vzorke včiel z takéhoto včelstva vírusy, oni mohli to uhynutie urýchliť. Ale takisto môže byť, že včelstvo neuhynulo kvôli vírusovej infekcii, teda vírusy neboli jedinou príčinou úhynu.

Prežité včelstvá porovnané s uhynutými

Aby sa mohlo týmto problémon systematickejšie zaoberať, bol skúmaný v posledných troch rokoch v rámci testov vitality včiel aj prítomnosť vírusových infekcií. Pri tomto pokuse boli včelstvá umiestnené na izolovanom stanovišti a prezimované bez ošetrenia proti klieštikovi včeliemu. Okrem sledovania odolnosti proti klieštikovi včeliemu boli súčastne skúmané aj iné faktory, ktoré majú vplyv na prezimovanie včiel.
Včelstvá boli pravidelne sledované na vitalitu. Po prezimovaní sa včelstvá rozdelili na dve skupiny: prežili a neprežili. Z oboch skupín sa odobrali vzorky včiel a porovnávalo sa, v ktorých faktoroch sa obe skupiny odlišovali.

Uhynuté včelstvá častejšie zatažené vírusmi

Najvýraznejší rozdiel bol v napadnutí klieštikom, ktoré bolo u uhynutých včelstviev v lete podstatne vyššie, ako u včelstiev, ktoré prezimovali. Takisto sa obe skupiny výrazne
Včelstvá, ktoré v zime uhynuli, boli častejšie a rozsiahlejšie infi-
kované s ABPV a DWV. Ale prítomnosť vírusov vo včelstve
ešte neznanemá "rozsudok smrti", lebo tieto vírusy sa vyskytujú
aj vo včelstvách, ktorá prezimovali.
odlišovali vo vírusovom zaťažení. Uhynuté včelstvá v porovnaní s prežitými boli značne infikované vírusom ABPV (Akútna paralýza včiel - Acute bee paralysis virus) a DWV (Syndróm deformovaných krídiel - Deformed Wing Virus). Toto nám predbežne poukazuje na to, že vírusové infekcie prispeli k úhynu včiel. Ale nie všetky uhynuté včelstvá boli týmito vírusmi infikované a na druhej strane, niektoré z prežitých včelstiev vykazovali výskyt tejto vírusovej infekcie (viď graf).
Aj napriek tomu má vplyv infekcia s ABPV, alebo DWV na včelstvo? Nie sú prežité včelstvá s výskytom tejto infekcie slabšie ako tie, ktoré nevykazujú túto vírusovú infekciu? Koniec koncov je predsa dôležité, ako včelstvo zimu prežilo, či nestratlilo v zime polovicu včiel. Skutočne bolo vidieť rozdiely: prežité včelstvá napadnuté DWV boli o niečo slabšie. Naopak to bolo u včelstiev s ABPV, tie prezimovali trochu lepšie, ako včelstvá bez tohto vírusu. Rozdiely v sile včelstiev medzi prežitými a uhynutými boli mimochodom pre oba vírusy nevýrazné.

Výrazný rozdiel vo vírusovom zaťažení

Zistili sa veľké rozdiely, keď sa vyhodnotilo vírusové zaťaženie - množstvo vírusov na včelstvo. Tu vykazovali uhynuté včelstvá výrazne vyššie hodnoty. Okrem toho sa ukázalo, že čím vyššia populácia klieštika včelieho vo včelstve, tým vyššie vírusové zaťaženie. Včelári poznajú túto súvislosť: vo včelstvách, ktoré sú silne napadnuté klieštikom, sa nájde viac včiel s deformovanými krídlami, alebo skráteným bruškom - to sú klinické symptómy pre DWV-infekciu.

Vírusy nie sú jedinou príčinou úhynu

Výsledky sledovania vitality včelstiev v posledných rokoch ukazujú, že vírusová infekcia má vplyv na prezimovanie včelstiev. Toto potvrdzuje aj včelí monitoring. Ale zároveň sa ukazuje, že vírusy nie sú v žiadnom prípade jediná príčina hromadného úhynu včelstiev. Ešte stále vieme málo o tom, aké veľké musí byť vírusové zataženie, aby to bolo klinicky závažné, alebo o tom, či sa rôzne infekcie navzájom posilňujú.

Viac klieštikov, viac vírusov

Pre včelársku prax je zaujímavá úzka súvislosť medzi populáciou klieštika a vírusovým zatažením. Účinné a včasné ošetrenie proti klieštikovi znižuje nebezpečenstvo, že vírusová infekcia prekročí bezpečnú hranicu. Dôsledná tvorba mladých rodín a pravidelná obnova plástov sa tiež často udáva ako účinný spôsob na potlačenie rozmachu vírusovej infekcie. Ale toto ešte nebolo doložené nejakým výskumom, ktorý by ukázal jednoznačné výsledky. Aj napriek tomu, všetky opatrenia, ktoré podporujú zdravotný stav včiel, istotne posilnia odolnosť včelstiev proti vírusovým infekciám.

Dr. Claudia Garrido, Imkerfreund 09/2007

Dr. Claudia Carrido, biologička, pracuje vo Včelárskom inštitúte Kirchhain (Nemecko). Zaoberá sa včelami, osami, opeľovaním, vplyvom geneticky modifikovaných rastlín a prostriedkov na ochranu rastlín na včelárstvo, parazitmi a chorobami včely medonosnej.V svojej dizertácii sa zaoberala rozmnožovaním klieštika včelieho. Pracovala v Thajsku, kde sa zaoberala východnou včelou (Apis cerana) a tiež v Brazílii, kde sa zaoberala africkou včelou.V súčastnosti je aj externá docentka a prednáša po celom svete na témy odlonosť včiel voči klieštikovi, divé včely, osy, ekológia.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.