V rokoch, ako napr. 2008, keď (v Nemecku) prezimovali včelstvá veľmi zle a veľa rodín sa nedalo viac rodinou nazvať, je kúpa nových včelstiev problémom, lebo v týchto rokoch sú nedostatkovým tovarom. V takom prípade neostáva nič iné, len tieto rodiny vypiplať a využiť na obnovu včelnice.

Takéto slabé rodiny môžu poslužiť ako dodávatelia materiálu na založenie novej rodiny. Po očisťovaciom prelete treba rodiny klasifikovať (viď článok Klasifikácia včelstiev na jar), t.j. rozdeliť na skupiny podľa veľkosti. U nás (Šlesvicko-Holštajnsko, Nemecko) obsadzujú priemerné produkčné rodiny začiatkom apríla približne 15 rámikov. V tento sile môžu ísť min. v dvoch nádstavkoch (plodisko + medník) do repkovej znášky.
Keď začiatkom mája obsadzujú obidva nádstavky, dostanú medzi plodisko a medník druhý plodiskový nádstavok. Do pridávananého nádstavku sa preložia z plodiska 3-4 zaplodované plásty a zvyšok sa vyplní medzistenami, poprípade sa môžu pridať svetlé prázdne vystavané plásty, ak sú nejaké k dispozícií. Prevesením zaplodovaných plástov včely rýchlejšie "príjmu" pridávané plodisko.
Rodiny, ktoré na konci znášky z repky nie sú tak silné, aby im bolo treba pridať ďalší medník, vyčlením ako "dodávateľov materiálu" k zakladaniu nových mladých rodín. Tak isto aj tie rodiny, ktoré na konci apríla obsadzujú menej ako 11 rámikov.

Najprv slabé rodiny vypilať: Začiatkom jari slabé rodiny buď posilníme vyložením na silné (viď článok Ako pomôcť včelám počas skorej jari), alebo ich ponecháme, nech sa samé vyvíjajú. Keď ich neposilníme, ale necháme, aby sa rozrástli z vlastných síl, tak sú spočiatku v jednom nádstavku a neskoršie, keď sa rozrastú, pridáme im druhé plodisko. Takto získame viacej zaplodovaných plástov, ktoré použijeme na tvorbu odložencov. Kým sa slabé rodiny rozrastú, treba ich sledovať a v prípade potreby prikŕmiť! Najvhodnejšie je im podávať cukrový roztok v pomere 3:2 (v rámikovom kŕmitku, alebo v rozrezanom tetrapakovom obale v blízkosti plodiska). Ak prevláda teplé počasie, môžeme prikrmovať cukrovým cestom, ktoré sa položí na rámiky.
Slabým rodinám nezabudnúť zúžiť letáč (viď článok Slabé rodiny chrániť pred vyrabovaním).

potom rozdeliť: Keď sa slabé rodiny rozrastú tak, že v strede/ku konci mája obsadzujú dva nádstavky, urobíme z nich odložence. Prevezieme ich na nové stanovište a ihneď z nich robíme odložence. Na novom stanovišti ich nesmieme nechať zalietať sa!
Každý odloženec vytvoríme (pokiaľ je to možné) z 3 zaplodovaných plástov, 2 zásobných plástov, 1 plástu s peľovými zásobami a zvyšok nádstavku vyplníme medzistenami. Počas prekladania včely lietajú okolo, ale kedže sú v cudzom prostredí, potom sa relatívne rovnomerne prerozdelia medzi všetky odložence.
Ak nie je silná znáška, treba odložence prikrmovať!

alebo rozdeliť len na polovicu: Iná jednoduchá možnosť je, že slabé rodiny, keď sa rozrastú, rozdelíme na dve rovnaké časti. Tento spôsob volím často po skončení repkovej znášky aj u produkčných rodín, ktoré ma sklamali. Pri tomto spôsobe ale nerozdeľujem rodinu horizontálne, lebo tak dostane jedna rodina prevažne svetlé plásty a druhá prevažne tmavé plásty. Oveľa lepšie je rodinu rozdeliť po zvislej osi (viď obrázok dole). Pritom je treba rovnomerne prerozdeliť zásobné plásty a plod. Takto rozdeľujem rodinu na jej pôvodnom stanovišti a potom jedna polovica ostane na pôvodnom mieste a druhú premiestnim mimo letového dosahu včiel. Ak pri rozdeľovaní rodiny náhodou natrafím na matku, tak ju odstránim. Ak nie, tak ju vymením až neskoršie.
Mladé rodiny bez matky vyťahajú matečníky, ktoré po 9 dňoch vylámem a pridám mladú matku.

Keď vytvoríme odložence z dostatočným počtom plodových plástov, zakrátko môžu tak zosilnieť, že aj niečo prinesú z letnej znášky.

Geert Staemmler, Imkerfreund 04/2008

Greet Staemmler, včelársky majster. Po skončení včelárskej školy v roku 1971 v Bad Segeberg (Nemecko) nastúpil do Včelárskeho inštitútu v Kirchhaine, kde zložil skúšku na majstra včelára. Od roku 1978 pracoval na Univerzite v Tübingene, kde sa staral o pokusné včelnice. Od roku 1983 pracoval ako poradca chovu včiel Poľohospodárskej komory v Schleswig-Holstein. Zaoberal sa chovom, šlachtením, umelým oplodňovaním, experimentovaním. Robil poradenstvo, školenia. Od roku 2004 je na dôchodku.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.