Včelám je jedno, či sa zakrmnujú cukrovou vodou, sirupom, cestom, alebo cukrom z obilného škrobu. Včely sa nenechajú podnecovať cukrom, výmenou nádstavkov a pod. Včely prezimujú na každom stanovišti, keď sú dostatočne silné a majú dostatok zásob. Slabšie rodiny vykazujú efektívnejšie plodovanie. Je jedno, či matku si včely vychovali sami prirodzenou cestou, alebo bola prelarvovaná do umelej materskej misky. Dr. G. Liebig, toho času uz na dôchodku, v stručnosti popisuje výsledky 20-ročného výskumu, pri ktorom sa sledoval vývoj včelstiev počas rôznych podmienok a včelárskych zásahov.

Pred 20-timi rokmi som popisoval v časopise Deutches Bienen-Journal v jedenástich pokračovaniach biologické základy vývoja včelstva. Zhrnul som tam poznatky, ktoré sa zakladali na vtedy pomerne novej Liebefeldovej metóde hodnotenia včelstva. Pri tomto postupe boli počty včiel, plodu a zásob vyhodnotené z každého jedného plástu. Táto metóda dávala dobré výsledky, tak som ju priebežne používal od roku 1989 s viac ako 100 včelstiev a neskoršie, počas posledných 10 rokov projektu s viac ako 200 včelstiev. Tieto včelstvá boli rozdelené na 20 rôznych stanovištiach v Badensko-Württembergsku (Nemecko).
Aby bolo možné popísať vývoj včelstva, musela sa od marca do októbra každých 21 dní ohodnotiť populácia každej rodiny. Okrem iného sa zaznamenával aj počet klieštikov na včelách, plode a na podložke, aby sa mohla vyhodnocovať tolerancia včiel na klieštika a zhodnotiť rôzne koncepty boja proti klieštikovi včeliemu. Tento výskum v roku 1993 stál ešte na začiatku. Pritom sme objasnili príčinu prirodzeného spádu klieštika a stanovili hraničnú hodnotu, kedy sa stáva populácia klieštika v jednom úli pre včelstvo nebezbečnou. Sledovanie spádu klieštika na podložke je dnes pre včelársku prax veľmi dôležité. Občas sa možno dopočuť, že v súčastnosti hraničná hodnota populácie klieštika vo včelstve poklesla. Toto nie je pravda, stále platí hraničná hodnota prirodzeného spádu klieštika včelieho 100 roztočov za deň v lete, 10 v jeseni a 1 v zime.
Čo sa týka klieštika včelieho, včelstvá sú najzraniteľnejšie v jeseni. V tedy aj prevažne kvôli chybnéhu vyhodnoteniu spádu klieštika dochádza k stratám včelstiev.

Pomocou sledovania populácie včelstva možno posúdiť vplyv stanovišťa, prezimovania, znášky a včelárskych zásahov na včelstvo. Napr. podávanie zásob: od začiatku sme testovali, či je vhodnejšia cukrová voda, sirup, alebo kŕmne cesto. Nezistili sme žiadne rozdiely. Neskoršie pribudol aj cukor z obilného škrobu, ktorý sa koncom 90-tich rokov pretláčal na trh. Sedem rokov sme ho porovnávali s cukrovou vodou a nepreukázali sa žiadne rozdiely.

Iná téma je tzv. podnecovacie prikrmovanie, ktoré by malo vraj včely podnietiť k tomu, aby plodovali vo väčšej miere. Kedysi som si aj ja myslel, že podnecovacie prikrmovanie má svoj účinok, ale to sa nikdy neprejavilo tak, ako bolo očakávané. Testovali sme všetky známe postupy, ale výsledky našich testov vykazovali jednoznačný výsledok: včelstvá sa nenechali ovplyvniť. Okrem podnecovacieho prikrmovania aj výmena nádstavkov, či striedavé vykladanie rámikov nemalo želaný vply na včelstvá. Napriek tomu sa podnecovacie prikrmovanie z hláv včelárov dodnes nechce vytratiť.

Pozorovanie včelstiev pred, počas a po podávaní zásob prinieslo iný poznatok: silné produkčné rodiny neobmedzujú plodovanie, keď dostanú na sklonku leta veľké porcie a tieto odoberú do troch dní. Ten dojem, že včelstvá obmedzili plodovanie vzniká preto, lebo plodisko na sklonku leta sa zmenšuje a zásoby sú najprv ukladané v blízkosti plodiska. Nedostatok priestoru hrozí len u mladých rodín, ktoré sú v jednom nádstavku.

Údaje, ktoré sme nahromadili za viac ako 20 rokov nám umožňujú vyjadriť jednoznačné závery k prezimovaniu: včelstvá prežijú každú zimu a na každom stanovišti - keď sú dostatočne silné, zdravé, majú dostatok zásob, sedia na novom diele a majú mladú matku. U rodiny, ktorá má v októbri 5000 včiel, je približne 3% riziko, že neprezimuje, pri 7500 včiel je to len 1%. Včelstvo je zdravé, keď menej ako 10% zimných včiel je napadnutých klieštikom včelím.
Zimné včely sa liahnu až v jeseni, alebo sú v jeseni ešte len v plode. Tento poznatok sme zverejnili už v roku 1993. Neskoršie sme zistili, že podávanie zásob v auguste, alebo septembri nezaťažuje zimné včely. Aj neskorá znáška peľu, či nektáru (napr. z horčice, brečtanu) nevedie k rozšíreniu plodovania, ani k zvýšenému úbytku včiel.

Vo včelárskej literatúre sa uvádza, že včela-robotnica prvé tri týždne pracuje v úli a potom sa z nej stane lietavka, až kým sa neupracuje k smrti. Toto tiež nie je úplne presné. Dĺžka života robotnice v prvom rade závisí od plodovania. Platí: ktorá kŕmi plod, tá žije kratšie. Životnosť robotnice v období od apríla do augusta je približne 2-3 týždne. Zimné a rojové včely žijú dlhšie. Zimné včely ošetrujú plod až na jar. Rojové včely ostanú po ich práci ako ošetrovateľky plodu bez práce a preto zdrhnú preč. Dobrá znáška tiež nestojí žiadne včely, aj keby bol denný prínos 10kg, jedno či nektáru, alebo medovice. Viac ako 99% lietaviek sa vráti aj keď zbierajú z repky, alebo kukurice z moreného osiva.

Čo sa týka vývoja a správania včelstva, nie sú medzi kraňskou a backfast včelou žiadne rozdiely. Medný výnos je v provom rade ovplyvnený stanovišťom a závisí aj od veľkosti rodiny. To iste platí aj pre rojivosť. Výkonnosť a rojivosť sa dajú ľahšie ovplyvniť zásahmi včelára, ako šľachtením.
Pre vývoj včelstva je úplne jedno, či je v styroporovom, alebo drevennom úli. Takisto nemá žiadny vplyv, či plodisko je delené, alebo nedelené, či pozostáva z menšieho počtu veľkých rámikov, alebo z väčšieho počtu menších rámikov. S deleným plodiskom si včelár viac uľahčí prácu, ako s nedeleným. Používanie rámikov, medzistienok, materskej mriežky, včelích výklzov, ako aj zabránenie vyrojeniu dôsledným vylamovaním materských buniek znamená menej stresu pre včelára a aj včely.


Slabšie rodiny plodujú efektívnejšie, ako silné rodiny. Slabšie rodiny plodujú výkonnejšie, ako silné. Preto sa len zriedkavo stane, že rodiny, ktoré sú v marci najsilnejšie, aj prinesú v sumárne za sezónu najviac medu.

Rozmnožovanie včelstiev je najjednoduchšie tvorbou odložencov. Kvalitu matky neovplyvní, či pochádza z rojovej materskej bunky, alebo z prelarvovania do umelej materskej misky, alebo či bola oplodnená na oplodňovaciom stredisku, alebo na stanovišti včelára. Umelé oplodňovanie matiek je úplne zbytočné. Pri počte produkčních rodín 6 a viac sa oplatí rozmnožovať rodiny pomocou zozbieraného odloženca s integrovaných chovom matiek. Spravidla vhodný chovný materiál nám poskytne najlepšia rodina na stanovišti.

Toto sú v stručnosti poznatky, ktoré sme získali pri viac ako 20 ročnom sledovaní populácie včelstiev. Počas tohto obdobia sa vykonalo na viac ako 3000 rodín cez 400 tis. ohodnotení.

Dr. Gerhard Liebig, Deutsches Bienen-Journal 01/2013

Rozhovor s G. Liebigom o podnecovacom prikrmovaní

keď ste v roku 1993 uverejnili sériu článkov o biologických základoch vývoja včelstva, tak ste tam ešte nepopisovali sledovanie prirodzeného spádu klieštika. Kedy bol tento koncept spracovaný?

Liebig: Ten koncept bol na svete už v roku 1993, aj keď som ho vtedy ešte nespomýnal. Už vtedy sme vedeli, že sledovaním prirodzeného spádu klieštika môžeme zistiť, či sa to blíži k nebezpečnej hranici. V tej sérii článkov sa sa zameriaval na sledovanie včiel a nie na klieštika.

Prečo? Vtedy sa všetko točilo okolo klieštika ...

Liebig: Áno, ale ja som dosť skoro zistil, aký potenciál má hodnotenie populácie včelstva. Začali s tým švajčiarsky vedci a my sme ten koncept podstatne rozšírili.

Je hodnotenie populácie včelstva len niečo pre vedcov?

Liebig: Pre praktického včelára postačuje sledovanie podložky. Sú ale včelári, ktorí sa o hodnotenie populácie včelstva zaujímajú a je to aj pre prax nápomocné. Mnohí k nám pricestovali z veľkej diaľky, aby sa tým oboznámili. Často som stretával včelárov, ktorí tvrdili, že to neplatí na ich včelstvá, lebo tie sú údajne silnejšie, menej rojivé, atď. To platilo tak ako pre chovateľov buckfast včely, aj pre chovateľov kraňskej včely. Ja som im vždy povedal: okej, prozri me sa na to. A zakaždým potom vyšlo, že ich domienky neboli správne.

Takže všetky vyšľachtené línie sú rovnaké?

Liebig: Áno, to sú. Nerojivá buckfast včela so silným jarným rozvojom - to všetko sú táraniny. Brat Adam sa odvolával na učebnice pre kraňskú včelu, v ktorých stálo, že sa musí na jar podnecovať cukrom. Z toho mu vyplývalo, že jeho buckfast včely sa lepšie vyvýjajú, lebo on ich nemusel podnecovať. Ale on nezisťoval, či to, čo sa vtedy písalo, je aj pravda. V tých knihách sa písal totálny humbug. Všetky včelstvá sa dobre vyvíjajú bez podnecovania, aj kraňka.

Vy ste už v roku 1993 predpokladal, že Váš poznatok o podnecovacom prikrmovaní nebude medzi včelármi poľahky akceptovaný. Ešte aj dnes po 20 rokoch sa stále v literatúre uvádza, že treba včelstvá podnecovať.

Liebig: Áno, je to neskutočné. Je to ako boj proti veterným mlynom, poniektorí sú zrejme rezistetný voči novým poznatkom. Vtedy sme dostali veľa námietok, že sme to nesprávne testovali. Vyskúšali sme každý postup a to niekoľko krát opakovane. Poniektorý nám dokonca dali aj metodiku pokusu, ale vždy nám vyšlo to isté: podnecovanie sa míňa očakávanému účinku.

V roku 1993 ste uvádzali, že počítate s nejakým efektom podnecovania.

Liebig: Keď som v roku 1976 nastúpil vo včelárskom výskumnom ústave, aj ja som vtedy prirodzene veril vtedajším učiteľom včelárstva a literatúre. Môj pôvodný úmysel bol stanoviť nejaké merateľné hodnoty pre porovnanie účinnosti jednotlivých postupov podnecovania. Nerátal som s tým, že efekt podnecovanie je nulový, čo ma vtedy aj prekvapilo.

Následne ste spochybnili rovno všetko.

Liebig: Keď sa preukázalo, že podnecovanie nemá popisovaný účinok, tak by sa mali otestovať aj ostatné teórie. Či nie?

Ktoré mýty môžete ešte vyvrátiť?

Liebig: Je ich veľa, vydalo to na celú knihu. Volá sa "Was Imker glauben und Bienen tun" (v preklade: Čo včelári veria a včely robia). Názov knihy vlastne povie všetko.

Zhrňte Vaše základné podnatky!

Liebig: Rád. Včelárenie je omnoho jednoduchšie, ako sa často uvádza. Keby nebolo klieštika včelieho, bolo by včeláranie veľmi jednoduché. Na druhej strane, bez klieštika by sme sa asi o včelách tak veľa nenaučili. V súčastnosti je chov včiel aj napriek klieštikovi oveľa jednoduchší, ako to naši predchodcovia praktikovali. Preštudoval som si knihy od Berlepscha a Zandera. Môj ty bože, tí si teda vtedy sami dosť štažovali život!

Dr. sc. agr. Gerhard Liebig, včelár a bývalý dlhoročný vedecký pracovník včelárskych vied na Univerzite v Hohenheime. V súčastnosti je už na dôchodku. Okrem iného dlhé roky skúmal vývoj včelstiev, včelárske zásahy a postupy, dopodrobna rozoberal rôzne spôsoby a metodiky vedenia chovu. Intenzívne sa vedecky zaoberal aj aplikáciou organických kyselín v boji proti klieštikovi. Okrem vedeckej činnosti nikdy nezabudol na praktické včelárstvo, staral sa o nespočítateľné množstvo včiel, radil a stále radí včelárom ako efektívne chovať včely. Autor niekoľkých publikácií a veľkého počtu článkov o praktickom včelárstve. V roku 2012 vyšlo 3. upravené vydanie jeho knihy 'Einfach imkern' (Jednoduše vcelarit), kde zhrnul najnovšie poznatky a svoje dlhoročné skúsenosti.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.