Keď veľa včelých rodín neprežije zimu a tie čo prežili, nie sú práve v najlepšej sile, kladie si veľa včelárov otázku: Ako môžem obnoviť počet včelstiev? Práve v rokoch, kedy všeobecne včely zle prezimujú, sú včelstvá na predaj nedostatkovým tovarom. Import kvôli riziku zavlečenia chorôb, alebo parazitov, nepripadá do úvahy. Teda: Včelár pomôž si sám!

Veľké medzery na jra medzi úľami - síce smutný pohľad, ale nie je to beznádejné. Slabé, sotva prežitia schopné rodiny nepatria na včelnicu. Nie je z nich žiaden úžitok a je s nimi len veľa práce, kým ich včelár vypiple. Okrem toho sú slabé rodiny potencionálny zdroj nákazlivých chorôb, lebo v dôsledku slabého plodovania a s tým spojeného dlhšieho života robotníc, zaostáva čistiaci a stavebný pud. Ale čo je to slabá rodina?
V rokoch, kedy včelstvá vo veľkom zle prezimujú, je medza hodnotenia rodín podstatne nižšie, ako v dobrých rokoch. Včelia rodina, ktorá na konci apríla plne obsadzuje menej ako 5 rámikov (autor má zrejme na mysli zadnerovu mieru, alebo nemecký normál) a tým teda má menej ako 5000 včiel, je bez posilnenia takmer bez šance, aby sa v priebehu leta vyvinula na dobré včelstvo. Ak pri prehliadke rodiny to včelár vidí "skôr horšie, ako zle", plocha plodu zaberá menej ako polovicu bežného plodovania a nevidí pekné četstvé svetlohnedé zaviečkované centrum plodiska, ktoré je obklopené otvoreným plodom, tak to ukazuje, že táto rodina nemá potenciál sa vyvinúť a mal by ju radšej zrušiť. V opačnom prípade dáme slabo prezimovanej rodine ešte jednu šancu.
Aj keď slabo prezimované rodiny z jarnej znášky nič neprinesú, skôr sa im musia doplniť zásobné plásty, ale predsa postupne vypĺňajú prvý nádstavok, časom sa vyvinú tak, že ich bude treba rozšíriť o ďalší nádstavok. A potom už nie je ďaleko k tretiemu nádstavku.

Obnova počtu včelstiev má prednosť pred medným výnosom

V apríli sa počet včelstiev obnoví tvorbou odložencov. Klasický postup tvorby odložencov, kde sa odoberie zo včelstva niekoľko zaplodovaných plástov aj so včelami, by bol v tomto obodobí pre včely, ktoré sa práve zviechajú, tvrdý úder. Preto je lepšie, slabo prezimované včelstvá úplne zrušiť, povytvárať z nich odložence a premiestniť min. 5 km od ich pôvodného miesta.
Kto by ale chcel využiť letnú znášku, mal by postupovať jemnejšie. Rozumnejšie je odsávať 3 krát v 1-2 týždňových odstupoch a odobrať asi tretinu plástov so zaviečkovaným plodom. Medzery doplniť medzistienkami, alebo nezaplodovanými plástami (z medníka), tie budú rýchlo zakladené. Popritom tvorbou odložencov vo viacerých termínoch sa možno vyhnúť periódam so zlým počasím, ktoré môžu mať negatívny vplyv na oplodnenie mladej matky.

Aký výsledok sa dosiahne týmto postupom?

V roku 2000 sme urobili jeden pokus so včelstvami (kraňská včela), ktoré podpriemerne prezimovali. 26. apríla bolo 24 rodín (v styroporových úľoch Segeberger), ktorých sila bola hlboko pod priemer, spolu umiestnených k zimnej repke. Týždeň predtým sa urobila kontrola a odhad populácie - priemerne vykazovali 6000-9000 zaplodovaných buniek. Táto plocha plodu odpovedá trom rámikom nemecký normál (370x223mm), z ktorých každý je asi z 2/3 zaplodovaný. Na základe pomeru 1:1,5 medzi včelami a plodom je zrejmé, že včely zaostávajú za normálnym vývojom, ale aj napriek tomu bola časť rodín postavená k repke v dvoch nádstavkoch. Do 29. mája tieto rodiny "pribrali" na váhe v priemere o 13kg. Pri prehliadke sa zistilo, že každá rodina pozostáva v priemere z 14000 včiel a 25000 zaplodovaných buniek.
Aby sa zistilo, ako budú tieto rodiny reagovať, keď sa im odoberie časť plodu a včiel za účelom tvorby odložencov, boli preto rozdelené na dve rovnaké skupiny. Včelstvá boli rozdelené tak, aby obidve skupiny vykazovali približne rovnakú silu a rovnaké napadnutie klieštikom. Podkladom pre rozdelenie boli výsledky kontroly populácie, netto prírastku na váhe a zisteného relatívneho napadnutia klieštikom (omytím vzorky včiel). Z kontrolnej skupiny rodín nebol odoberaný plod a včely pre tvorbu odložencov. Z pokusnej skupiny rodín bolo od 27. mája 3 krát v 10 dňových odstupoch odobraná jedna tretina zaplodovaných plástov aj so včelami, ktoré na nich sedeli (bez matky). So zozbieraných plástov sa tvorili odložence - každý pozostával zo 4-5 plástov s plodom, 2 zásobných plástov, jedného prázdneho vystavaného plástu a jednej medzistienky. Pretože lietavky opustia odloženec a vrátia sa do svojho pôvodného úľa, nesmeli sa vytvárať slabé odložence. Niekoľko hodín po vytvorení dostal každý odloženiec zaviečkovaný materskú bunku. 19. júla boli všetky odložence ošetrené kyselinou mravčou (60%, 30ml na každý nádstavok) penovou kuchynskou utierkou. Toto ošetrenie sa ešte raz zopakovalo po 5 dňoch.

O tretinu menej medu

Graf 1: Priemerný medný výnos na rodinu kontrolnej a pokusnej skupiny. Po skončení znášky z repky priniesla každá rodina oboch skupín približne 10,5kg medu. Z nasledujúcej znášky letnej repky a lipy kontrolná skupina 14,5kg medu na rodinu, pokusná skupina 11kg na rodinu. Na konci znáškového obdobia bol medný výnos z posledného vytáčania kontrolnej skupiny v priemere 12kg na rodinu, pokusnej 3kg. Priebeh medného výnosu obidvoch skupín je zobrazený v grafe 1, z ktorého vidieť, že v sumáre za celé znáškové obdobie zaostávali pokusné včelstvá o 33% - kontrolná skupina mala celkový medný výnos 36,5kg, pokusná 24,5kg na rodinu.
Počas znášky zo slnečnice bola vykonaná medzi 14.-17. augustom kontrola stavu populácie včelstiev, kde nebol zistený žiadny veľký rozdiel. Obidve skupiny vykazovali v priemere 17000 včiel. Pokusná skupina mala viac plodu (17000) ako kontrolná skupina (14000).

O 50% menej klieštikov, o 100% viac rodín

Graf 2: Napadnutie klieštikom včelím. Hrubou šípkou sú vyznačené termíny, kedy bolo z pokusnej rodiny odberaný plod a včely k tovrbe odložencov.


Graf 3: Spád klieštika včelieho po ošetrení kyselinou mravčou. Relatívne napadnutie klieštikom, zistené 27. apríla, bolo u všetkých rodín 0,8%. V priebehu sezóny narastalo v kontrolnej skupine výrazne rýchlejšie, ako v pokusnej skupine. 22. augusta bolo napadnutie klieštikom pokusnej skupiny 5,6%, kontrolnej 11,2% - z toho vyplýva, že kontrolná skupina vykazovala o 50% väčšie napadnutie. U kontrolnej skupiny vidieť, ža sa ošetrenie kyselinou mravčou nesmelo odkladať, inak by klieštik včelí spôsobil veľké škody vo včelstvách kontrolnej skupiny.
Za účelom zistenia relatívneho napadnutia klieštikom sa odoberali vzorky včiel z krajnej oblasti plodiska. Tieto vzorky poskytujú včelárovi včasnú presnú informáciu o populácii klieštika včelieho.
Všetky rodiny obidvoch skupín sa ošetrili Nassenheiderovým horizontálnym odparovačom (dlhodobé ošetrenie 140ml 60% kyselinou mravčou) - prvé ošetrenie 26. augusta, druhé 4. septembra. U rodín v dvoch nádstavkoch bol v odparovači použitý 20mm vertikálny knôt, u jednonádstavkových 12mm. V kontrolnej skupine padlo priemerne 2376 klieštikov na rodinu, v pokusnej o 54% menej. V novebri bola vykonaná trojtýždňová kontrola prirodzeného spádu klieštika - u kontrolnej skupiny bol priemerný denný spád 1,6, u pokusnej 1,1. Tento novembrový prirodzený denný spád ukazuje, že ošetrenie kyselinou mravčou bolo v celku účinné, ale nie celkom optimálne.
Po prezimovaní boli všetky rodiny v apríli 2001 vyrovnané, vykazovali priemerne 11000 včiel a 12000 zaplodovaných buniek - teda jednoznačne lepšie ako na jar rok predtým. Pritom najlepšie prezimovali odložence, ktoré sa povytvárali v roku 2000 z pokusnej skupiny - 14000 včiel a 17000 zaplodovaných buniek. Ale: z pokusnej skupiny prežilo zimu 92% rodín a vďaka prezimovaným odložencom sa ich počet zdvojnásobil, z kontrolnej skupiny prežilo zimu len 10 rodín (83%).

Zhrnutie

Vo včelárskej praxi sa často stáva, že veľa včelstiev neprežije zimu. Na takto postihnutých včelniciach sú rodiny, ktoré prežili, často slabé a nestanú sa výkonnými produkčnými rodinami. Viacnásobným jemným odsatím (odobranie plodu a včiel) sa dajú využiť a doplniť stav včelstiev. Odobraním zaviečkovaného plodu sa utlmuje rozvoj populácie klieštika a tým sa zabráni opätovným problémom.
Ešte jedna poznámka: počas nášho pokusu v roku 2000 sa v obidvoch skupinách vyrezával zaviečkovaný trúdi plod (stavebný rámik), ale len do do termínu posledného odsávania pri tvrobe odložencov, aby sa vyhodnotil vplyv odoberania plodu robotníc. Keby sa trúdi plod vyrezával v priebehu celej sezóny v 14 dňových intervaloch, bolo by napadnutie kleštikom ešte nižšie.

Jens Radtke, Marion Schröder - Deutsches Bienen-Journal 04/2008

Dipl.-Paed. agr. Jens Radtke, vedecký pracovník Včelárskeho ústavu Hohen Neuendorf (Nemecko).

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.