Včelárstvo, včely, med a ostatné veci okolo toho
Mladé rodiny - zakladanie a starostlivosť

II. časť: Rojenie - prirodzená tvorba mladých rodín
Rojenie je prirodzená cesta rozmnožovania sa včelstiev, kde stará matka s väčšou časťou letu schopných včiel opustí pôvodné bydlisko a na inom mieste sa pokúsia o nový začiatok.


Roj sa usadil na nezvyčajnom mieste a bez akejkoľvek inej ochrany začal stavať dielo.


Materské bunky sú často ľahko prehliadnutelné.


Včely pri rojení neberú ohľad na včelára. Pri chytaní rojov treba dobrý rebrík a včelár nesmie trpieť závratmi.


Očividne viac ako jeden kg včiel, dúfame, že aj matka je vo vnútri.
Roj po vyletení zo svojho obydlia sa najprv niekde v blízkosti usadí voľne do chumáča, napr. na nejaký strom. Potom si hľadajú nové vhodné obydlie, čo môže trvať niekoľko hodín, alebo dní. V novom obydlí si začínajú stavať nové dielo. Roj začína takmer úplne od nuly. Má len pracovnú silu a trochu proviantu, ktorí majú včely v medovom vačku. V našej zemepisnej šírke ich čaká studená zima, dovtedy musia stihnúť naznášať dostatok zásob.

Mladá matka - kdo preberie vládu?

V pôvodnom včelstve ostane malá časť lietaviek, mladé včely, ktoré ešte nevedia lietať, plod a zaviečkované materské bunky. Z pôvodného včelstva okrem 1. roja môžu vyletieť 1-4 poroje s mladou matkou. Nakoniec v pôvodnom včelstve ostane jedna mladá neoplodnená matka (tá, ktorá vyhrala boj nad svojimi konkurentkami). Nie vždy bojujú mladé matky medzi sebou. Často to zariadia robotnice: vytlačia prevyšujúce mladé matky pred letáč. Tieto vyhostené matky sa pokúšajú dostať do úľa, aj susedného, ale to už im je osudné.
Mladá matka, ktorá vo včelstve ostala, po niekoľých dňoch absolvuje orientačné prelety, aby našla miesta, kde sa vo vzduchu zhromaždujú trúdi. Po jednom až viacerých oplodňovacích preletoch sa párila s viac ako tuctom trúdov a ich spermie si odloží na niekoľko rokov (približne štyri roky). Potom mladá matka začne klásť vajíčka - založí novú generáciu. Táto matka opustí úľ naskôr až o rok s rojom. Pri včelárení v klasických slamenných košoch, kde je úľový priestor dosť malý, je možné, že sa vyrojí aj v tom istom roku.

Biologické aspekty rojenia

Rojenie u včiel je zabezpečenie zachovania druhu. Uhynuté včelstvá sú novými doplnené a zabezbečila sa produkcia matiek a trúdov - títo predávajú svoje gény ďalej. Okrem toho rojenie zabezpečuje osídlenie nových oblastí, lebo roje sú schopné preletieť niekoľko kilometrov.
Pretože roj prevažne pozostáva zo starých včiel - lietaviek, tieto potom čiastočne zmenia svoje zamerianie a zastúpia prácu, ktorú normálne vykonávajú mladé včely: stavajú dielo, upratujú a starajú sa o plod a matku.

Keď roj visí niekde na strome, niekoľko včiel sa vydá hľadať nové obydlie. Jedná sa o malú skupinu vybraných "prieskumných" včiel (zhruba 150 až 10000), ktoré prehľadávajú rôzne dutiny, napr. aj prázdne vtáčie búdky. Skúmajú ich veľkosť a orientáciu letáčového otvoru. Keď sa prieskumníčky sa vrátia k roju, tancom oznamujú polohu a kvalitu nového obydlia. Potom tam letia aj iné lietavky a tie tiež preskúmajú to nové obydlie a viac, alebo menej presvedčené sa vrátia k roju, kde aj oni oznamujú tancom polohu a kvalitu preskúmaného obydlia. Týmto spôsobom môže byť preskúmaných niekoľko možných obydlí. Nakoniec sa roj nasťahuje tam, kam sa rozhodla väčšina prieskumníčiek.

Pokiaľ roj niekde visí ako chumáč, včely v ňom vytvárajú vetracie šachty, aby vetrali a chladili vnútro. Vonkajšie včely chumáča pohybmi krídlových svalov vytvárajú teplo, krídla sú pritom v pokoji. Aby šetrili energiou, teplota chumáča klesne pod 20°C. Dážd chumáču neublíži, lebo vokajšie včely pôsobia ako škridle strechy. Krátko pred odletom chumáča sa včely zohrejú na pracovnú teplotu, ktorá dosahuje cez 30°C. Aromatickými látkami si včely odovdzávajú informáciu aby začali so zahrievaním a takisto si aj odovzdajú povel k štartu.

Pomocou filmových záznamov sa ukázalo, že včely prieskumníčky riadia smer letu roja - letajú rýchlejšie a často sem a tam - tým udávajú smer. Predtým sa nesprávne tvrdilo, že matka letí prvá a roj ju nasleduje.

Typické podmienky rojenia

Rojenie sa najčastejšie vyskytuje, keď po dobrej znáške nasleduje perióda s nepriaznivým počasím. Všetky včely čupia bez práce stietnené v úli. Alebo keď mladé včely nemôžu odovzdať svoju kŕmnu kašičku, lebo ich je viac ako plodu. Pri protirojovej kontrole vidíme na spodných latkách rámikov materské kolísky, ktoré môžu byť zakladené. Ak je v nejakej materskej bunke plod, včely sú už rozhodnuté sa vyrojiť.

Prečo sa chcú včely rojiť? (G. Liebig).

Typy rojov

Prvý roj so starou matkou sa označuje ako prvoroj. Ak po prvoroji z úľa vyletia ešte nejaké roje, tieto nazývame poroje. Poroje môžu mať viacero mladých neoplodnených matiek, po usadení roja ostane len jedna.
V literatúre sa možno stretnúť s pojmom hladové roje - pravdepodobne sa takéto roje vyskytujú častejšie počas neskorej letnej znášky, napr. na vresoviskách. Greet Steammler sa na tému hladové roje vyjadril: "Hladový roj - roj, ktorý kvôli hladu opustil úľ. Také som ešte nezažil. Ale zažil som rodiny, ktoré sa kvôli vypadnutej znáške a chýbajúcim zásobám pustili do konzumovania vlastného plodu. Tieto rodiny nemajú absolútne žiadne zásoby, zaviečkovaný plod je otvorený, larvy čiastočne povyťahované a vysaté. Pred úľom a na dne úľa plno mŕtvych včiel, podobne ako pri otrave."
Niekedy sú v literatúre popisované roje, ktoré vyleteli z chorých rodín - kvázi posledný pokus o záchranu na vybudovanie nového včelstva, niečo podobné ako sanácia pomocou umelého roja. Ale nie je dokázané, že by naša západná včela medonosná (Apis mellifera carnica) sa takto správala.
V Ázii žijúca včela obrovská (Apis dorsata) stavia voľne veľký plást, ktorý opúšťa krátko pred monzúnovým dažďom a letí 100km do suchšieho regiónu. Tákéto kočovanie nie je pre našu včelu typické a ani nie je potrebné, pretože sídli v dutinách, kde dobre chránená pred počasím a zimou.

Roj chytiť a ubytovať

Pri chytaní roja ide v princípe o to, chytiť matku a čo najviac včiel a umiestniť ich tak, aby ich zvyšok roja našiel. Za vhodných podmienok je do večera celý roj pokope v rojnici. Po uzavretí letáča sa ponechá roj v tme a chlade (v pivnici, alebo garáži), aby včely spotrebovali čo najviac zásob, ktoré si nesú v medovom vačku. Ak za 12 hodín je na podložke viac ako 4-5 klieštikov, tak teraz je vhodná príležitosť na ošetrenie proti klieštikovi včeliemu. Po 48 hodinovom pobyte v tme a chlade sa roj presype do úľa, v ktorom sa nachádzajú medzistienky. Potom treba roj prikŕmiť a sledovať, aby pri slabej znáške nehladoval.

Chytanie roja

  • 1. Najprv si dobre pozrieme situáciu. Zistíme, či roj voľne visí, alebo či musíme rezať konár. Uistíme sa, že rebrík je stabilný.
  • Potrebný materiál na chytanie roja:
  • Jednu rojnicu, alebo nejaké väčšie plastové vedro, alebo úľ so zasieťovaným dnom;
  • Metličku na včely;
  • Rozprašovač vody;
  • Ak treba, tak záhradné nožnice, alebo malú pílku;
  • Smeták;
  • Vhodný rebrík, poprípade pomocníka, ktorý bude pridržiavať rebrík;
  • 2. Roj postriekame vodou z rozprašovača. To slúži na ukľudnenie a aby včely moc nelietali.
  • 3. Rojnicu (alebo vedro, popr. úľ) podržíme pod rojom a včely z roja ometáme do rojnice. Začíname ometať včely z hornej vrstvy chumáča. Poprípade raz silno udrieme na konár, aby včely spadli do rojnice.
  • 4. Skontrolujeme, koľko včiel je v rojnici.
  • 5. Ak sme roj striasli do vedra, včely presypeme do rojnice, ktorá ma prekryté presieťované steny (viď obrázok nižšie). Potom rojnicu s otvoreným letáčom necháme v blízkosti. Ak je matka v rojnici, do večera je v nej celý roj. Ak sa roj z rojnice vysťahuje, celú procedúru znova zopakujeme. Rojnicu neponechávame na priamom slnku, najvhodnejšie je niekde blízko v tieni. Ak nie je tieň poblízko, musíme ho nejako spraviť.

    1. Ometenie roja do vedra. 2. Roj vo vedre, dúfajme, že aj matka je tam. 3. Presypanie roja do rojnice. 4. Prekrytá rojnica s otvoreným letáčom ostane do večera na blízku.

  • 6. Večer, keď už včely nelietajú, letáčový otvor zavrieme a rojnicu so včelami odvezieme.
  • 7. Pobyt v tme a chlade: roj na 48 hodín (min. na 24 hod.) umiestnime do tmy a chladu. Po prvej noci skontrolujeme na podložke spád klieštika. Je vhodné, keď je podložka svetlej farby. Ak je to nutné, ošetríme kyselinou štavelovou - pokvapkáme cez zasieťované steny priamo na chumáč včiel. Rojnicu si pritom nakloníme. Alternatívne môžeme chumáč včiel striasť na dno rojnice, horné veko odložíme a včely na dne rojnice pokvakáme kys. štavelovou.
  • 8. Každé 4-6 hodín kontrolujeme (ak je teplo a dusno, tak častejšie). Ak je roj nepokojný, postriekame ho rozprašovačom vody.
  • Kritický stav

    Hladovanie: Počas pobytu v tme a chlade musíme dávať pozor, aby roj nezahynul od hladu. Keď vidíme veľa mŕtvych včiel, včely sú malátne, pomaly sa pohybujú po dne, tak ich musíme zakŕmiť. Na presieťovanú stenu pritlačíme jeden, alebo viacej kúskov kŕmneho cesta (približme vo veľkosti kuracieho vajca).
    Prehriatie: keď je roj hlučný (veľmi silno vetrajú), cítiť netypický zápach, cez mriežky cítiť, ako stúpa teplo, vtedy postriekame včely vodou rozprašovačom. Prípadne, ak je miestnosť svetlá, alebo teplá, včely premiestnime. Alebo rojnicu dáme von, otvoríme letáč a včely sa rýchlo ukľudnia. Keď sa zotmie, rojnicu dáme naspäť do tmavej a chladnej miestnosti.

    Alternatívne postupy chytania roja

  • Ak sedí roj na konári a konár možno ľahko odpilovať, tak môžme roj dať do rojnice spolu aj s konárom.
  • Dr.Pia Aumeier (DBJ 5/2009) strasie roj do vedra, potom vedro položí v blízkosti na zem a prekryje ho materskou mriežkou, aby matka nemohla uniknúť. Zvyšok roja sa potom nasťahuje do vedra.
  • Ak je roj na prístupnom mieste, môžeme ho striasť rovno do úľa.
  • V tradičnom chove v slamených košoch včelár dáva pozor na rojenie, v správnom okamihu nasadí na letáčový otvor plátenný rojochyt. Rojochyt spolu s rojom sa zavesí na niekoľko hodín do tieňa a nakoniec sa presype no nového slamenného koša.

  • Pri klasickom včelárstve v slamenných košoch sa v správnom čase nasadí na úľ lapač roja.
       
    Roj bol stratený aj s matkou do vedra. Materská mriežka zabráni matke odletieť, do večera je pri nej celý roj.

    Osadenie roja do nového úľa

  • 1. Z prichystaného úľa vyberieme niekoľko rámikov, aby vznikla väčšia medzera.
  • Potrebný materiál na osadenie roja:
  • Kompletný úľ: dno, plodiskový nádstavok, veko, popr. ešte jeden prázdny nádstavok.
  • Plodiskový nádstavok vyplniť medzistienkami, poprípade použiť prázdne svetlé plásty z medníka.
  • Kŕmidlo a krmivo (5 litrov cukrovej vody).
  • 2. Roj visí pod vekom rojnice. Veko opatrne dvihneme a včely strasieme do prichystaného úľa. Zvyšné včely z rojnice ometieme, alebo vysypeme do úľa k ostatným včelám.
  • 3. Keď sa včely rozliezli po novom úli, vložíme do medzery vybrané rámiky.
  • 4. Dáme prichystané krmivo. Roj prikrmujeme, aby včely čo najrýchlejšie vystavali medzistienky. Ak je práve dobrá znáška, tak netreba prikrmovať, alebo len v malých množstvách.
  • 5. Úľ zavrieme vekom a skontrolujeme, či je letáč otvorený.



  • 1. Roj v tme a chlade (min. 24 hodín). 2. Veko rojnice aj so včelami opatrne zdvihnúť a včely striasť do nového úľa. 3. Vyspať zvyšné včely z rojnice.

    Keď pracujeme pokojne, roj ostane visieť pod vekom rojnice.


    Roj je strasený priamo do úľa. Netreba sa báť včiel, roj je väčšinou naladený priatelsky (na obr. Dr.Pia Aumeier).

    Alternatívne postupy osadenia roja

  • Veľké roje môžme striasť rovno do prázdneho nádstavku a nadstavíme jeden nádstavok s medzistienkami. Večer prázdny nádstavok odoberieme, aby včely nestavali dielo pod rámikmi. Silný roj bude čoskoro potrebovať druhý nádstavok s medzistienkami.
  • Ak používame vysoké úľové dno, tak môžeme roj striasť do dna a dáme nádstavok s medzistienkami.
  • V princípe môžeme nechať včely napochodovať do nového úľa: úľ dáme na zem, pred letáč väčší kartón a roj strasieme na kartón. Včely sa budú chcieť schovať do tmy a napochodujú do úľa. Keď umiestnime pred letáčový otvor materskú mriežku, môžeme matku hneď označkovať. Alebo ak potrebujeme včely na plnenie oplodňovacích jednotiek, tak vďaka materskej mriežke nebudeme mať v úli žiadne trúdy a matky. Skúsený včelári nájdu matku už počas pochodu k letáču.
  • Zhodnotenie tvorby mladých rodín rojmi

    Výhody: nie sú potrebné žiadne protirojové zásahy do včelstva.
    Nevýhody: Niekedy chytanie roja vyžaduje akrobatické schopnosti a môže pri chytaní roja dôjsť k zraneniu. Alebo si roj tak neštastne sadne, že sa ho nepodarí chytiť. Môžu sa vyskytnúť problémy so susedmi.
    Doba: podľa vývoja včelstva, v mesiacoch apríl/máj - jún. Závisí aj od iných mnohých vplyvov (veľkosť rodiny, znáška, priestoru úľa, atď.).
    Obnova matky: V normálnom prípade je v roji stará matka, v pôvodnom bude mladá matka. Kdo rozmnožuje svoje včelstvá cez prirodzené rojenie, ten si rokmi vyselektuje rojivé včely.
    Protirojové opatrenia: Po vyrojení včelstva odchytený prvoroj stratí rojivú náladu. V povôdnom včelstve treba zabrániť porojom - zvyšné materské bunky sa musia odstrániť, aby v úli ostala len jedna matka. Niekedy sa stáva, že poroj vyletí aj napriek tomu, že sme ponechali len jednu matku.
    Obnova diela: Osadený roj si vystavia kompletne nové dielo z medzistienok - 100% obnova diela. K tomu je potrebné, aby bola dobrá znáška, alebo musíme prikrmovať. Z pôvodnej rodiny, v čase, keď sa vyliahol všetok plod a mladá matka ešte nezačala klásť, môžeme odobrať všetky tmavé plásty.
    Populácia klieštika: U včelstva s normálnou populáciou klieštika včelieho je v čase rojenia väčšina roztočov pri zaviečkovanom plode - v tomto prípade si roj so sebou nesie málo klieštikov. Ak chytíme cudzí roj, treba mu počas pobytu v tme a chlade sledovať na podložke spád klieštika. Ak nájdeme na podložke viac ako 4-5 roztočov, tak roj ošetríme kyselinou šťavelvou (ako je vyššie zmienené, podrobnejšie popísané nájdete v nasledujúcich kapitolách).
    Medný výnos: Medný výnos zo včelstva je rojením znížený. Včelstvo v rojivej nálade obmedzuje znášku, keď sa vyrojí, roj si sebou nesie zásoby, ktoré môžu byť až 1/3 celkovej hmotnosti roja. Roj sa spravidla využije v znáške až v nasledujúcom roku. V oblastiach s neskorou letnou znáškou môže roj v tom istom roku nazbierať med, ale v tom prípade nesmie byť roj chemicky ošetrený proti klieštikovi.

    Možné problémy a ich riešenie

    Malé roje: Týmto môžeme odstrániť matku napr. preosiatím cez materskú mriežku a včely pridať k inej rodine. Alebo osadiť do úľa a budeme mať rezervnú matku. Na konci leta včely pridať k inej rodine.
    Neskoré roje: Ak v neskorom lete nepotrebujeme žiadny roj, po pobyte v tme a chlade z roja odstránime matku a spojíme s nejakou rodinou, prípadne ak je to náš roj, spojíme ho s pôvodnou rodinou. Nezabudnúť kontrolovať spád klieštika a podľa potreby ošetriť.
    Roj na nedosiahnuteľnom mieste: Niekedy si roj sadne na miesto, kde sa nedá dostať, alebo je to rizkantné. Ak zavoláme požiarnikov, tak nám predložia účet. Požiarnici zasahujú tam, kde je to vo verejnom záujme. Ak sa roj usadí v komíne, zakúrením ho prinútime zmeniť miesto.
    Rodina sa úplne vyrojila: Po vyletení viacerých porojov z jednej rodiny môže ostať v pôvodnom včelstve len veľmi málo včiel, alebo neostala žiadna mladá matka. Takáto rodina by sama neprežila, môžeme ju spojiť zo susednou rodinou. Ak v tom malom zvyšku mladá matka ostala, tú pred spojením odstránime (napr. preosejeme cez materskú mriežku).
    Viaceré matky v roji: Už počas pobytu v tme a chlade môžeme pozorovať, že sa v rojnici vytvorili viaceré chumáče včiel - to znamená, že je tam viacej matiek. Včely preosejeme a necháme len jednu matku.
    Roj sa prehrieva: Prehrievanie sa musí zastaviť, ako už bolo vyššie popísané, inak nám ostane v rojnici jedna smradľavá hmota. Ak sa už stalo, tak ten žijúci zvyšok ometieme pred úle, aby sa včely niekde vžobrali.
    V pôvodnej rodine neostala žiadna matka: včely spojiť s nejakým odložencom, alebo iným rojom.
    Roj s veľkým počtom klieštikov: Počas pobytu v tme a chlade sa ukáže, koľko roztočov si roj priniesol - ak za 12 hodín (alebo za noc) padlo viac ako 4-5 klieštikov, roj vhodným spôsobom ošetríme.
    Oblasť s výskytom moru včelieho plodu: Aby sme zabránili, že roj si so zásobami v medovom vačku prinesie spóry moru včelieho plodu, ponechajme roj v tme a chlade až pokiaľ nezačne hladovať. Alebo pri usadení roja do úľa nedávať medzistienky, ale len prázdne rámiky. Potom roj presťahovať do nového úľa s medzistienkami (postup podobný ako sanácia pomocou umelého roja)
    Lapače rojov: V mimoeurópskych krajinách zvyknú včelári stavať prázdne úle (niekedy s umelou arómou matky) a v čase rojov ich pravidelne kontrolujú. Aj keď sa blízko visiaceho roja pristaví úľ, z neznámych dôvodov ho roj väčšinou ingnoruje. V Nemecku nie je povolené ponechávať otvorené prázdne úle.
    Bez pobytu v tme a chlade: Ak strasieme roj do úľa a necháme ho stáť s otvoreným letáčom, roj s veľkou pravdepodobnosťov z neho uletí. Toto riziko klesá dĺžkou pobytu v tme a chlade.


    Mladé rodiny - zakladanie a starostlivosť:



    Dr.rer.nat Friedrich Pohl, biológ, včelár a autor niekoľkých včelárskych kníh a mnohých článkov. Narodený v r. 1963, študoval na Univerzite v Bochume (Nemecko) a Groningene (Holandsko).Včely chová od svojich 14 rokov. Včelami sa zaoberá nielen ako včelár, ale aj profesionálne ako biológ a zamestnanec veterinárnej služby v Brémach (Nemecko).


    Neprešlo jazykovou úpravou.
    Tieto webové stránky nedisponujú diskusným fórom a ani žiadne nie je plánované. Ak chcete k článku niečo poznamenať, alebo o téme diskutovať, na www.vcely.sk, alebo www.vcelarskeforum.cz sú dobre zabehnuté a naštevované včelárske fóra.

    Hinweis:
    Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.

    Tento web je optimalizovaný pre rozlíšenie 1024x768