Vplyv spôsobu tvorby mladých rodín na vývoj a zdravotný stav včelstiev.

V podstate sa môže tvorba mladých rodín rozdeliť na tvorbu s plodom a bez plodu. Extrém je umelý roj s novou matkou, ktorá musí prekonať prestávku v plodovaní, pokiaľ nebude vybudované dielo a odložence s plodom a oplodnenou matkou, ktorá kladie vlastne bez prestávky. Obidva postupy majú svoje výhody a nevýhody.

Umelý roj za týždeň po založení vystavia 8 plástov a z toho 2-3 sú zaplodované. Umelý roj potrebuje energiu dodávanú prikrmovaním. Pri dlhotrvajúcom nepriaznivom počasí môže nastať nedostatok peľu, ktorý je potrebný pri odchovaní prvého plodu. Tvorba umelého roja vyžaduje určité pomôcky a je prácnejší. Možno s malým pracovným zaťažením integrovať rôzne varianty, ako napr. preletáč.
Odloženec možno vytvoriť s matkou, alebo bez matky. V kombinácií s chovom matiek sa vytvárajú zozbierané odložence, ktoré sa krátko pred vyliahnutím matiek rozdelia na viacej malých rodín s jedným matečníkom. Odložence sa potom vyvíjajú plynulo a dlhodobo nepriaznivé počasie prekonajú bez problémov, lebo pri založení im boli dodané zásobné plásty. Mladá rodina vytvorená z odloženca má plásty a plod z pôvodnej rodiny, čím vlatne sa do nej preniesli aj choroboplodné zárodky.

Rozmnožovanie včelstiev - stručný prehľad.

Včela medonosná v tropických a subtropických oblastiach sa vyznačuje pri vysokom zaťažení chorobami spontánnym únikom zo svojej pôvodnej rodiny - teda vyrojením. V našej zemepisnej šírke sa spontánne vyrojenie nevyskytuje tak často. Postupy, ktoré sú podobné rojeniu, sa úspešne používaju ako prevencia a ozdravenie pri more včelieho plodu.
Chceli sme sa lepšie prizrieť na súvislosť medzi tvorbou mladých rodín a zdravotným stavom včelstiev. Za týmto účelom sme porovnávali mladé rodiny, ktoré boli vytvorené rôznym spôsobom.

Štruktúra nášho experimentu

V Norderney (ostrov v severnom mori) sme mali 18 pokusných rodín, každá obsadzovala 3 nádstavky, z ktorých sme spravili nasledovné skupiny:

KON: 6 kontrolných rodín, z ktorých sa nevytvárali žiadne nové rodiny, teda ostali nedotknuté.

KSA: 6 rodín bolo ako umelý roj osadených na staré plásty.

KSM: 6 rodín bolo ako umelý roj osadených na medzistienky.

BRU: 6 odložencov s plodom, ktoré boli vytvorené z plástov po rodinách, z ktorých sa vytvárali umelé roje.

Schéma tvorby mladých rodín (13.06.2006). Odložencov bolo vytvorených viac, ale len 6 z nich bolo ďalej sledovaných.

Tvorba umelých rojov (KSA a KSM) bola vytvorená jednotne, každá z približne 2,5kg včiel a s ich pôvodnou matkou. Umelé roje (KSM), ktoré boli osadené na medzistienky dostali po 5 litrov cukrového sirupu. Umelé roje (KMA), ktoré boli osadené na plásty, dostali každý jeden zásobný plást a prázdne vystavené plásty, ktoré už boli predtým použité v plodisku, teda boli už min. jeden krát zaplodované. K tomu dostali ešte jeden medník, v ktorom boli vystavené plásty, ktoré neboli nikdy zaplodované. Medzi plodisko a medník bolo vložená materská mriežka (Limonka bola krátko pred rozkvitnutím).
Odložnece (BRU) dostali po 13-17 plodových plástov s otvoreným a zaviečkovaným plodom (tiež 2-3 trúdie plásty) a zásobné plásty. Po týždni sa v odložencoch vylámali matečníky a pridala sa im mladá oplodnená matka.
V auguste boli všetky rodiny prevezené z ostrova do Včelárskeho inštitútu v Kirchhaine. Jeden umelý roj bol v jeseni bez matky a preto bol zrušený.
Z každej rodiny boli odobrané viac krát v rôznych termínoch vzorky včiel, aby sa sledovalo relatívne napadnutie klieštikom včelím (t.j. počet klieštikov na 100 včiel). Okrem toho boli tieto včely vyšetrené na výskyt vírusu ABPV (akútna paralýza včiel - acute bee paralysis virus), vírusu SBV (vreckovitosť včelieho plodu - sacbrood virus) a nozémy. Nebolo vykonané žiadne letné ošetrenie proti klieštikovi včeliemu. Až v decembri, keď boli včelstvá bez plodu, boli ošetrené kyselinou štavelovou (Oxuvar®). Po tomto ošetrení bol 4 týždne sledovaný spád klieštika. V októbri 2006 a v marci 2007 sa vykonala prehliadka za účelom zistenia stavu populácie každej rodiny.

Postup umelým rojom vykazoval menšie napadnutie klieštikom

Vývoj populácie klieštika od mája do októbra. V októbri vykazovali kontrolné rodiny a rodiny z odložencov výrazne väčšie napadnutie klieštikom ako rodiny z umelých rojov. Hodnoty z 21.05.2006 ukazujú relatívne napadnutie rodín, z ktorých boli tvorené mladé rodiny, 13.07.2006 boli vytvárané umelé roje a odložence. Na začiatku sa zistilo relatívne napadnutie klieštikom u rodín, z ktorých sa potom vytvárali mladé rodiny. Tieto rodiny vykazovali nízke napadnutie klieštikom - v priemere 0,01 klieštika na 100 včiel. Aj júli bolo relatívne napadnutie klieštikom u všetkých skupín pomerne nízke - stúplo len o necelé 1%. Ale v októbri sa ukázali značné rozdiely: mladé rodiny, ktoré sa vytvorili umelým rojom vykazovali výrazne menšie napadnutie klieštikom v porovnaní s kontrolnými rodinami a rodinami, ktoré boli vytvorené z odložencov. Kontrolné rodiny a rodiny z odložencov medzi sebou štatisticky nevykazovali žiadny rozdiel.
Spád klieštika po zimnom ošetrení potvrdil prevahu postupu umelým rojom: u skupiny

KSM padlo v priemere 127 roztočov,

KSA 227 roztočov,

KON 1109 roztočov,

BRU 823 roztočov.

Pri tvorbe mladých rodín umelými rojmi sa podarilo "preniesť" do novej rodiny len klieštikov, ktoré sedeli na včelách, čo je v období tvorby mladých rodín len malá časť celej populácie klieštika včelieho jednej rodiny. Okrem toho prestávka v plodovaní pribrzdila rozmnožovanie klieštika. Pri tvorbe mladých rodín odložencami sa do novej rodiny dostanú aj klieštiky, ktoré sú u zaviečkovaného plodu a vďaka krátkej prestávke v plodovaní sa mohli roztoče viacnásobne rozmnožovať. U kontrolných rodín sa mohol klieštik rozmnožovať plynule bez prestávky.

Žiadne špecifické vírusové napadnutie

Diskusia za posledné roky okolo úhynov včelstiev ukazuje, že je krátkozraké celú vinu prisudzovať len klieštikovi. Aj iné choroby, z ktorých síce niektoré sú úzko späté s klieštikom, zohrávajú veľkú úlohy v zdravotnom stave včiel. V USA sa spájali straty včiel s vírusom paralýzy včiel. V krajinách v oblasti Stredozemného mora sa spájajú veľké úhyny včelstiev s nozémou. Aj preto boli naše pokusné včelstvá vyšetrované na nozému.
Vo všetkých našich sledovaných skupinách sa našiel ABPV a SBV. Zaťaženie ABPV bolo veľmi slabé, ale v priebehu sezóny sa trochu zvýšilo. Pretože tento vírus sa úzko spája s klieštikom včelím, dalo sa očakávať, že s narastajúcou populáciou roztoča narastie aj vírusové zataženie. Ako bolo už spomenuté, postup tvorby mladých rodín umelými rojmi značne spomalil rozmnožovanie klieštika a tým bol stav jeho populácie na jeseň nízky. Ale tento nízky stav klieštika sa neodzrkadlil na vírusovom zaťaženi s ABPV. Pravdepodobne preto, lebo na začiatku mali všetky rodiny pomerne nízke relatívne napadnutie klieštikom (pod 1%), takže ABPV sa veľmi nerozmnožoval. Takisto spôsob tvorby mladých rodín nemal žiadny efekt na SBV.


Zaťaženie rodín s ABPV (akútna paralýza včiel) a SBV (vreckovitosť včelieho plodu.)
1,2 a 3 zobrazuje rodiny, z ktorých boli vytvárané mladé rodiny. KON - kontrolné rodiny, KSA - umelé roje na starých plástoch, KSM - umelé roje na medzistienkách, BRU - odložence.

Nozéma

Spóry nozémy sme našli vo všetkých rodinách. Priemerný počet spórov na včelu bol u skupiny:

KON 0,6 milióna,

KSA 0,4 milióna,

KSM 1,2 milióna,

BRU 0,3 milióna.

Na porovnanie: jedna silno infikovaná včela môže mať niekoľko miliónov spórov nozémy. Ani u jednej sledovanej rodiny neboli zistené typické príznaky nozémovej nákazy.
Prednedávnom bolo zverejnené o ďaľších dvoch pôvodzoch nozémovej nákazy: Nosema apis a Nosema ceranae. Ten druhý by mal byť podľa španielskych včelárskych vedcov zodpovedný za rozsiahle úhyny včiel v oblastiach Stredozemného mora. Molekulárnobiologické laboratórium Včelárskeho inštitútu v Kirchhaine (Nemecko) ho identifikovalo. V augustovej vzorke sa našla len Nosema ceranae. Okrem toho sme vyšetrovali stav nozémy aj po prezimovaní (koncom marca), priemerný počet spórov na včelu bol veľmi malý:

KON 95000,

KSA 70000,

KSM 0 (nula),

BRU 0 (nula).

Aj umelé roje sa rozvinuli do prezimovania schopnej veľkosti

Na začiatku júna, ešte pred tvorbou mladých rodín, obsadzovali rodiny 22-23 plástov a mali cez 14 plástov s plodom. Krátko pred tvorbou mladých rodín obsadzovali 22-25 plástov a plocha plodu trochu poklesla na 10-13 plástov. O 4 týždne neskôr obsadzovali včelstvá v priemere:

kontrolné včelstvá (KON) 16 plástov a mali 8 plástov s plodom,

odložence (BRU) 13 plástov, z toho 6 zaplodovaných,

skupina KSA (umelé roje na starých plástoch) 7 plástov a mali 4 plásty zaplodované,

skupina KSM (umelé roje na medzistienkách) 8 plástov a mali 6 plástov zaplodovaných.

Začiatkom novembra sa všetky rodiny prehliadli a urobil sa odhad populácie každej rodiny. Rodiny všetkých skupín dosiahli potrebnú veľkosť na prezimovanie. Kontrolné rodiny a rodiny z odložencov mali okolo 17000 včiel a rodiny z umelý rojov trochu menej: 8000-10000 včiel. Po prezimovaní boli koncom marca 2007 všetky rodiny opäť prehliadnuté. Kontrolné rodiny (KON) a rodiny z odložencou (BRU) mali približne 15500 včiel a asi 5200 plodu. Rodiny skupiny KSA 6300 včiel a 5100 plodu, KSM 9400 včiel a 5500 plodu. Keď sa vytvorí poddiel počtu včiel pred zimou a po zime, dostaneme jednoduchým spôsobom jednotku na určenie prezimovania. U sledovaných rodín sa nevyskytli štatistiky významné rozdiely, všetky úspešne prezimovali.

Zhrnutie

Tvorba mladých rodín je všeobecne prospešná pre zdravotný stav včelstiev.

Mladé rodiny, vytvorené z umelého roja, majú v čase odchovu zimných včiel značne menšie relatívne napadnutie klieštikom včelím.

Zimný chumáč mladých rodín, vytvorených z umelého roja, je menej napadnutý klieštikom.

Vzhľadom na vírusové napadnutie a nozému sme nespozorovali u žiadnej metódy tvorby mladých rodín nejaký preventívny, alebo nápravný účinok. Bolo by potrebné vykonať pokusy so včelstvami, ktoré by boli silnejšie napadnuté.

Mladé rodiny, vytvorené z umelého roja, aj napriek svojej menšej veľkosti bez problémov prezimovali.

V súčastnosti prebieha podobný pokus, ktorý vedie Dr. Stefan Berg, kde sú včelstvá sledované počas niekoľkých rokov, aby sa sledovali dlhodobé efekty.

Dr. Ingrid Illies, Dr. Reinhold Siede, Dr. Ralph Büchler - Imkerfreund 05/2008

Dr. Ingrid Illies, Včelárske odborné centrum Veitshöchheim, Nemecko.

Dr. Reinhold Siede,Včelársky inštitút Kirchhain, Nemecko.

Dr. Ralph Büchler, Včelársky inštitút Kirchhain, Nemecko. Študoval biológiu a poľnohospodárstvo na Univerzite v Bonne. Vo svojej diplomovej práci sa zaoberal Vplyvom prostriedkov na ochranu rastlín na včely, ktoré sú označené ako včelám neškodné. Neskoršie viedol výskumnú úlohu BMLV - Neodolnosť európskej včely medonosnej voči klieštikovi včeliemu. V roku 1990 nastúpil do Včelárskeho inštitútu v Kirchhaine a o od roku 1997 je jeho riaditeľ. Zaoberá sa chorobami včiel, šlachtením k zlepšeniu odolnosti včiel a vývojom praktického chovu včiel.

Prečítajte si:
Umelým rojom k ozdraveniu pri chorobách včelieho plodu.
Roje - prospešné pre zdravotný stav včiel.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.