Včelári sa v boji proti klieštikovi včeliemu (Varroa destructor) často spoliehajú len na chemické prostriedky. V neskorom lete a jeseni, v čase bežného ošetrenia proti klieštikovi, už môže byť včelstvo značne klieštikom poškodené. Preto by mali včelári myslieť na klieštika po celý rok a vhodnými zásahmi redukovať jeho populáciu. V tomto článku popísaný spôsob boja proti klieštikovi predpokladá 2 stanovišta, ktoré nie sú navzájom v letovom dosahu včiel, nejaké voľné úľové dná a uľové veká.

Z produkčných rodín cielene odsávať

Počas leta sa zdržuje približne 2/3 celkovej populácie klieštika včelieho jednej rodiny pri zaviečkovanom plode, kde sa usilovne rozmnožuje. Aby sme počas sezóny zabránili rozrastaniu sa populácie klieštika, 2x odoberieme zo včelstva všetok zaviečkovaný plod. Z odobratého zaviečkovaného plodu vytvoríme odložence. Ako vhodný okamich sa ponúka čas rojových nálad včiel. Aby sme si ušetrili robotu, spojíme to s vytáčaním medu. Včelstvá, ktorým sa odoberie všetok zaviečkovaný plod, sa snažia stratu vyrovnať a intezívne plodujú. Ale tieto produkčné rodiny nie sú vhodné pre neskorú znášku. Preto ich spojíme s odložencami, ktoré boli medzitým ošetrené proti klieštikovi.
Na prvý pohľad vyzerá byť tento spôsob dosť časovo náročný, ale keď sa práca dobre zorganizuje, nie je to viac prácne, ako bežné protirojové opatrenia a tvorba mladých rodín.

Odložence

1. krok: Prvé odsávanie koncom mája

Plásty so zaviečkovaným plodom sa odoberú z produkčnej rodiny a tým sa znej vyberie aj klieštik včelí, ktorý sa práve rozmnožuje pri zaviečkovanom plode. Bezprostredne po skončení znášky z repky odoberieme produkčným rodinám všetok zaviečkovaný plod (napr. 29. máj). Z týchto odobraných plástov vytvoríme odložence. Včely z každého druhého odobratého plástu ometieme späť do pôvodného úľa rodiny, teda odoberieme prvý plást so zaviečkovaným plodom aj so včelami, ktoré na ňom sedia, z druhého ometieme včely na späť do pôvodného úľa a tak dookola. Pritom dávame pozor, aby sme nevyniesli z produkčnej rodiny matku.
Plásty s otvoreným plodom ostávajú v produkčnej rodine. Umiestnime ich do stredu spodného nádstavku a poznačíme si ich (napr. pripinačkou). Plodisko produkčnej rodiny zúžime na jeden nádstavok, zvyšný priestor v nádstavku vyplníme medzistienkami. Ak je stavebný rámik vystavaný a zaviečkovaný, vyrežieme trúdi plod a prádzny rámik vložíme do plodiska. Odoberieme medníky, ktoré chceme vytáčať. Ak náhodou nie je v produkčnej rodine žiadny otvorený plod (nezaviečkovaný), tak im dáme jeden z inej rodiny.
Každý odloženec dostane zaviečkovanú materkú bunku (tesne pred vyliahnutím matky), alebo mladú neoplodnenú matku (v klietočke).
Odložence ponecháme na pôvodnom stanovišti. Až na druhý deň kočujeme s produkčnými rodinami za znáškou na iné stanovište. Za ten čas sa lietavky vrátili do svojich pôvodných produkčných rodín - chceme, aby nám produkčné rodiny doniesli med.

Pozn.: V rokoch, keď nie je žiadna znášková medzera medzi repkou a agátom, je lepšie odložiť prvé odoberanie zaviečkovaného plodu (odsávanie) až po skončení znášky z agátu.

2. krok: Druhé odsávanie
7-14 dní po prvom odsávaní (napr. 7.jún) sú v produkčnej rodine označené plásty už zaviečkované (tie, ktoré sme ponechali pri prvom odsávani s otvoreným plodom). Tieto odoberieme a na ich miesto vložíme medzistienky. So zobrieraných zaviečkovaných plástov vytvoríme odložence (jeden odloženec z niekoľkých rodín). Odložence odvezieme na naše domovské stanovište a dostanú zaviečkovanú materskú bunku.

Roztoče klieštika včelieho sa nedostanú do produkčnej rodiny

3. krok: Odsávanie z odložencov a príprava na opätovné spojenie
Približne 28 dní po založení prvých odložencov (z 1. kroku) z nich vyberieme plásty so zaviečkovaným plodom a tieto bez včiel vložíme do druhých odložencov (z 2. kroku). V prvých odložencoch ostanú plásty s nezaviečkovaným plodom, ktoré si poznačíme (napr. pripinačkou).
Pri najbližšom kočovaní produkčných rodín zoberieme s nimi aj prvé odložence. Na novom stanovišti vyložíme odložence aj spolu so zasieťovaným dnom na produkčné rodiny. Zasieťované dno (veľkosť ôk 0,6mm) zabráni, aby sa klieštiky z odloženca dostali do produkčnej rodiny.

Včely si vyberú

4. krok: Spojenie produkčnej rodiny a odložencou
Po minimálne 7 dňoch (napr. 5. júl) vyberieme z odložencov označené plásty, ale bez včiel. Tieto potom opäť na našom domovskom stanovišti vložíme do druhých odložencov (odložence z 2. kroku). Potom produkčné rodiny spojíme s odložencami tak, že odoberieme zasieťované dno. Starú matku, alebo matku s ktorou nie sme spokojný, vyberieme. Alebo to môžme ponechať na včely, nech si sami vyberú.
Druhým odložencom vložíme plásty s plodom, ktoré sme vybrali z prvých odložencov a ošetríme ich proti klieštikovi kyselinou mravčou.

Rovnaká prácnosť

Termín prvého odsávania z produkčných rodín sa musí voliť podľa miestnych znáškových pomerov. Treba rátať s tým, že približne prvé 2-3 týždne po tomto zákroku síce nebude včelstvo v znáške zaostávať, ale potom starých lietaviek ubudne a nebude dostatok nových lietaviek k plnému využitiu znášky. Preto treba na toto myslieť pri plánovaní termínu prvého odsávania.
Viacročné porovnávania ukázali, že včelstvá stratu plodu rýchlo dohnali, boli celkove vitálnejšie a mali vyššiu mieru prezimovania. Okrem toho sa touto metódou získava prebytok mladých rodín, ktoré vykryjú prípadné zimné straty. Táto metóda vyzerá na prvý pohľad pomerne prácna, ale keď sa jednotlivé zásahy spoja s inou činnosťou, tak sa prácnosť vyrovnáva s bežnými spôsobmi chovu včiel. Dvojnásobným odsávaním z produkčných rodín si potom ušetríme čas, ktorý by inak bol potrebný na rojovú kontrolu, protirojové opatrenia a tvorbu mladých rodín.
Nesmieme zabúdať na stavebný rámik a následné vyrezávanie zaviečkovaného trúdieho plodu z produkčných rodín, čím tiež znižujeme populáciu klieštika včelieho vo včelstve. Takisto nezabúdať sledovať populáciu klieštika!

Menej roztočov, rovnaký medný výnos

V nasledujúcom roku sa počas znášky z repky jednoznačne ukázala vitalita rodín, z ktorých bolo rok pred tým 2x odsávané. Táto metóda, ktorú som predstavil v tomto článku, sa dá dobre skombinovať s kočovaním a jej výhoda je, že efektívne a bez reziduí znižujeme populáciu klieštika. Na konci znáškového obdobia je populácia klieštika vo včelstvách pomerne nízka.
Už na začiatku 90-tich rokov som sa zameral na chov včiel bez používania chémie nielen na mojej súkromnej včelnici, ale aj na mojom pracovisku (Včelárský ústav Hohen Neuendorf). Počet a termín odsávaní z produkčných rodín bol iný v každom pokusnom roku. Spôsob, ktorý teraz popisujem, som testoval v rokoch 2000-2003. Mal som k dispozícií 20-24 pokusných rodín a toľko isto porovnávacích rodín. Tieto rodiny boli umiestnené v rovnakej lokalite a boli okrem iného sledované aj na výkonnosť. Obe skupiny rodín boli rozdelené tak, aby do prvého odsávania mali vyrovnané všetky sledované znaky. Tým, že obe skupiny boli na začiatku vyrovnané, sa lepšie mohol preukázať vplyv spôsobu chovu na medný výkon, časovú náročnosť, prácnosť a rozvoj populácie klieštika. Okolie Brandenburgu poskytuje dobré znáškové pomery a zakažným boli obidve skupiny rovnako nasadené do znášky zo zimnej repky, agáta, lipy a slnečnice. Z kontrolnej skupiny sa počas celého pokusného roka neodoberal plod, alebo včely. V obidvoch skupinách bol pravidelne vyrezávaný zaviečkovaný trúdi plod (stavebný rámik) až do termínu druhého odsávania. Pritom sa ukázalo, že už len samotným vyrezávaním trúdieho plodu sa dá účinne tlmiť rozvoj populácie klieštika včelieho.
Zaujímavé bolo zistenie, že odsávanie z produkčných rodín neznamená veľkú stratu medného výnosu. V dôsledku odsávania po znáške z repky, bol medný výnos z nasledovnej letnej znášky len o málo menší. V znáške zo slnečnice boli už obidve skupiny vyrovnané. V nasledujúcom roku sa rodiny, z ktorých sme odsávali, ukazovali počas znášky z repky začne vitálnejšie.


Na začiatku pokusu boli rodiny obidvoch skupín rovnako napadnuté klieštikom včelím. Na konci sezóny vykazovali pokusné rodiny o 80% menšiu populáciu klieštika.

Túto metódu možno použiť, aj keď sa nekočuje, je potrebné mať ešte jedno stanovište, ktoré je dostatočne vzdialené od prvého (mimo letový dosah včiel). Typ úľa a rámiková miera tu nezohráva žiadnu úlohu.
Aj keď sa ukazuje, že tu popísaným spôsobom chovu včiel by bolo možné vynechať ošetrenie proti klieštikovi, nesmieme zabúdať na iné vplyvy (reinvázia klieštika) a preto je nevyhnutné sledovať stav populácie klieštika včelieho.

Jeans Radtke, Deutsches Bienen-Journal 05/2010

Dipl.-Paed. agr. Jens Radtke, vedecký pracovník Včelárskeho ústavu Hohen Neuendorf (Nemecko). Už takmer pred 20 rokmi prestal používať tvrdú chémiu proti klieštikovi včeliemu a zameral sa na spôsoby chovu včiel, kde sa potláča klieštik najmä biotechnickými postupmi, vrátanie cielej kontroly.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.