V nemeckom včelárskom časopise Imkerfreund 12/2008 vyšiel článok o skúmaní vplyvu jedného kombinovaného ošetrenia proti varroe (klieštik včelí) použitím KM a tymolu.

V rôznych pokusoch bol porovnávaný účinok KM a tymolu počas letného ošetrenia včiel. Pritom bol síce zistený dobrý účinok oboch látok, ale rozdiely sa ukázali pri počte spadnutých klieštikov. KM v porovnaní s tymolom vedie k rýchlemu odľahčeniu včelstva od klieštika. Tymol má naproti tomu výhodu, že pôsobí značne dlhšiu dobu a poskytuje dlhšie ochranu proti reinvázii (teda vnášanie klieštika z vonku).
My sme v našom pokuse sledovali, či za sebou nasledujúcim ošetrením s KM a tymolom vykazujú obidva prostriedky pozitívny efekt, či môže byť kombinované rýchle počiatočné odtránenie klieštika a dlhotrvajúce pôsobenie tymolu ako ochrany proti reinvázii a ako znášajú včely toto kombinované ošetrenie.

Testované tri spôsoby ošetrenia
V júli/auguste 2007 sme po odobratí medníkov ošetrili celkovo 30 rodín. Všetky rodiny boli v 2 nádstavkoch (Erlangerov úľ) po 9 rámikov v Zanderovej miere. Porovnávali sme tri rôzne metódy ošetrenia po 10 úľoch:

1.	2TY - použitie tymolu (2 x 2 pásiky tymolu, výmena po 3 týždňoch, ukončenie ošetrenia po nasledujúcich 3 týždňoch)	Použitie penovej kuchynskej utierky ako nosiča pre KM. (fotky pridal autor prekladu, neboli súčasťou orinálneho článku)
2.	1KM + 2TY - jednorázové použitie KM, nanesenej na penovej kuchynskej utierke (60%, 2ml x počet rámikov, umiestnené hore na rámikoch), hneď potom použitie tymolu ako v bode 1.
3.	4KM + 1TY - štvornásobné použitie KM (použitie a dávkovanie ako v bode 2) v 3-4 dňových odstupoch, hneď potom jednorázové použitie tymolu (2 pásiky) v dĺžke 3 týždne.

Počas ošetrenia s KM boli letáče naplno otvorené, pri ošetrení tymolom boli zúžené. Do úľov boli vložené zásuvné podložky, na ktorých sa každý týždeň sledoval spád klieštika. Kŕmenie počas nasadenia tymolu bolo prevedené zo spodu. Za týmto účelom boli vložené stavebné zábrany s bočnými drážkami. Zásuvné podložky na sledovanie spádu klieštika boli umiestnené na stavebnej zábrane a nádoba s krmivom pod stavebnou zábranou.

Kontrola účinnosti a znášanlivosti
Na zistenie zostatkového počtu klieštikov boli včely 13.12.2007 ošetrené pokvapkaním kyselinou štavelovou (3,5%). Porovnaním zostatkového počtu klieštikov s počtom spadnutých počas ošetrovania testovanými metódami bola stanovená účinnosť. Znášanlivosť včelami bola stanovená na základe veľkosti rodiny - sledovaním počtu obsadených plástov a počtu plodových plástov, na začiatku, na konci najdlhšej metódy ošetrenia včiel (1AS+2TY) a ešte po nasledujúcich dvoch týždňoch (12. septembra). Na porovnanie prezimovania bola na konci februára 2008 skontrolovaná veľkosť každej rodiny.

Výsledky

na začiatku rôzne napadnutie klieštikom včelím

Prirodzený spád klieštika pred začiatkom ošetrenia začiatkom júla bol u jednotlivých testovaných skupín v priemere 1,25 - 3,30 roztoča za jeden deň (viď tabuľku). Celkové napadnutie včelích rodín, zistené z letného a zimného ošetrenia, bolo veľmi rozdielne: od 167 až po 1623 roztočov na rodinu, v priemere obnášalo napadnutie 883 roztočov na jednu rodinu.

takmer rovnaký výsledok

Všetky tri testovné metódy ukázali veľmi dobrý a vysoký účinok v priemere cez 95%. Medzi jednotlivými rodinami kolísala účinnosť medzi 95,5% - 99,7%. Na obr. 1 je zobrazený priebeh spádu klieštika počas ošetrenia. Graf ukazuje kumulatívny priebeh úspechu ošetrenia, t.z. že krivka grafu ukazuje načítavajúcu sa úspešnosť ošetrenia. Priebeh spádu nezávisle od spôsobu ošetrenia bol veľmi rovnomerný. Na začiatku popísaný efekt rýchleho odľahčenia včelstva od klieštika kyselinou mravčou sme nespozorovali.

na začiatku nápadne slabý spád klieštika

Úspešnosť štyroch za sebou nasledujúcich ošetrení KM pri metóde 4KM+1TY obnášala priemerne len 70,3%. Toto sa prekýva s pozorovaním včelárov v regióne, ktorý tiež zistili nedostatočnú účinnost pri KM. Počas nasadenia KM došlo k ochladeniu s priemernými najvyššími dennými teplotami 16 - 18°C, nočnými 6 - 8°C, čím by sa dala vysvetliť tá slabá (a nie len pri KM) účinnosť. V posledných rokoch sa často vyskytlo ochladenie práve v čase letného ošetrenia proti klieštikovi a to spôsobilo nedostatočnú účinnosť KM. Toto podčiarkuje význam čo najskôr začať s ošetrením KM, alebo sledovanie počasia.

žiadny postatný rozdiel v sile včelých rodín

Vývoj jednotlivých včelstiev bol sledovaný celú sezónu a je zobrazený na grafoch 2 a 3, kde je zobrazený počet obsadených a zaplodovaných plástov. Na začiatku letného ošetrenia boli všetky sledované rodiny podobne veľké, skupina 2TY vykazovala nepatrne lepšie hodnoty vo veľkosti rodiny a zaplodavaných plástov. Úbytok vo veľkosti rodiny počas ošetrenia bol badateľne najväčší pri metóde 2TY. Ale keďže pri kombinovanom použití KM a tymolu (1KM + 1TY) nebol badateľný úbytok na veľkosti rodiny, predpokladáme že to nebolo spôsobené tymolom.
Na konci prezimovania (26.02.2008) boli všetky skúšobné rodiny ešte na žive a obsadzovali v priemere 11-13 plástov a 0,8-1,1 plástov s plodom. Medzi týmito troma skúšanými metódami sa neukázali značné rozdiely.

Obr.1 : účinnosť troch metód ošetrenia proti klieštikovi v % (nasčítaná)
Obr. 2: počet obsadených plástov v priebehu sezóny (priemer so štandartnou odchýlkou)
Obr.3: Počet zaplodovaných plástov v priebehu sezóny (priemer so štandartnou odchýlkou)
Obr.4: Veľkosť rodín pred zazimovaním (priemer so štandartnou odchýlkou)

Zhrnutie
V porovnaní k ošetreniu len s KM ukázalo kombinované ošetrenie, respektívne len použitie tymolu lepšie výsledky. Dlhodobým ošetrením malo to krátkodobé nepriaznivé počasie žiadny veľký vplyv na účinnosť ošetrenia, zatiaľ čo KM pôsolila nedostačujúco. Kombinované ošetrenie s KM a tymolom nemalo žiadny nepriaznivý účinnok na vývoj a prezimovanie v porovnaní s ošetrením len tymolom.
Poznámka: pri zakrmovaní zo spodu počas ošetrenia tymolom bolo krmivo včelami dobre a plynulo odoberané.

Dr. Stefan Berg a Friedrich Schürzinger, Imkerfreund 12/2008

Dr. Stefan Berg, promovaný biológ, vedecký pracovník vo Včelárskom odbornom centre Veitshöchheim, Nemecko. Študoval na Univerzite v Kolíne nad Rýnom, po viacerých zahraničných výskumných pobytoch pôsobil vo včelárskych výskumných ústavoch Oberursel, Mayen a Kirchhain. Od roku 2005 sa vo Veitshöchheim zaoberá najmä ošetrením proti klieštikovi včeliemu,odchovom oddolnej včely. Okreh toho aj inými chorobami včiel, šlachtením a biológiou párenia.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.