Od čoho skutočne závisí, či včelstvo prežije zimu? Veľkosť včelstva v jeseni je síce rozhodujúca, ale predovšetkým sa v ňom nesmie nachádzať priveľa klieštikov.

Počas zimného ošetrenia proti klieštikovi sa dá dostatočne presne zistiť veľkosť rodiny. Už od roku 1989, teda vyše 20 rokov, sa vo Včelárskom výskumnom ústave v Hohenheime (Nemecko) hľadajú faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj včelstva. K tomu je k dispozícií viac ako 100 pokusných rodín, ktoré sú podrobne sledované. Skúmajú sa vplyvy chovateľských zásahov, miesta, znášky a počasia. Od roku 2004 sa okrem iného k tomu zahrnuli aj údaje získané z nemeckého včelieho monitoringu.

Sinejšie včelstvá prezimujú lepšie

Tieto údaje poskytujú hodnotné poznatky o prezimovaní včelích rodín. Okrem toho poskytujú informácie o priebehu plodovania v jeseni a v skorej jari.
Prezimovanie jednej rodiny je posudzované jednoduchým porovnaním veľkosti rodiny pred a po zime. Keď sa sledujú údaje o populácii z viac ako 2000 rodín, ukazuje sa medzi veľkosťou rodiny pred a po zime relatívne úzka súvislosť: čím silnejšia rodina sa zazimuje, tým silnešia spravidla aj prezimuje. V priemere stratí jedna rodina v priebehu zimy asi 30% včiel. Na to nemá žiadny vplyv počet vyliahnutých včiel v neskorej jeseni. Tie zabezpečia len to, že rodina ide do zimy s odpovedajúcim podielom mladých zimných včiel, ale neopvplyvňujú veľkosť rodiny po prezimovaní.

Lepšie mierna, ako studená zima

Včelstvo sa môže rozrastať aj v zime, aj keď to je len výnimočné. Rozrastanie rodiny počas zimy (presnejšie povedané medzi odhadom populácie v októbri/novembri a v marci) je spôsobené výlučne len rozsahom plodovania na konci zimy, alebo v skorej jari.
Mierne zimy spravidla včelstvá lepšie prečkajú. To ukazuje súvislosť medzi priebehom teplôt v zime a relatívnou veľkosťou včelstva (viď graf). Rozdelením zimy na tri mesiace, majú najväčší vplyv teploty vo februári. Čím teplejší február, tým menej včiel ubúda z rodiny. Decembrové teploty sú úplne bez významu.


Počas 20-ročného pozorovania sme zisťovali okrem iného aj relatívnu veľkosť rodiny po prezimovaní. Keď sa to porovná so zimnou teplotou, tak sa ukáže, že včelstvá sú tendenčne po teplej zime silnejšie prezimované.
Relatívna sila rodiny po prezimovaní: počet včiel marci vzťahujúci sa na počet včiel v októbri/movembri.

Studená alebo teplá lokalita?

Či rodina prežije zimu závisí predovšetkým od počtu včiel pred zazimovaním a od stavu populácie klieštika včelieho na zimných včelách. V teplejších lokalitách (vinárske oblasti) je riziko úhynu rodiny okolo 3%, ak majú v októbri viac ako 5000 včiel. V studených lokalitách (v oblasti lúk a pasienkov) je to okolo 4%-tné riziko. Tam by mala mať rodina v októbri približne 7500 včiel. Predpoklady na úspešné prezimovanie sú splnené, keď včely v zimnom chumáči za mrazivého počasia obsadzujú minimálne 4 uličiky medzi rámikmi. O takéto rodiny si nemusíme robiť starosti, iba ak by po poslednom ošetrení proti klieštikovi (na konci jesene, alebo v zime pred vianocami) padlo viac ako 1000 roztočov - vtedy je prekročená kritická hranica a včelár sa nesmie sťažovať, keď takéto rodiny aj napriek ošetreniu zle prezimujú, alebo neprezimujú vôbec.

Prezimovanie včelstva neovplyvňuje izolácia úľa, rámiková miera, pôvod matky (buckfast alebo kraňská), neskorá znáška peľu, alebo či boli včely zakŕmené cukrovým sirupom, alebo cestom. Klíma (veľmi teplá, teplá, chladná, studená) zohráva pre prezimovanie len takú úlohu, že rodiny v chladnejších lokalitách by sa mali zazimovávať trochu silnejšie.

Dr. Gerhard Liebig, Deutsches Bienen-Journal 02/2010

Dr. sc. agr. Gerhard Liebig, včelár a bývalý dlhoročný vedecký pracovník včelárskych vied na Univerzite v Hohenheime. V súčastnosti je už na dôchodku. Okrem iného dlhé roky skúmal vývoj včelstiev, včelárske zásahy a postupy, dopodrobna rozoberal rôzne spôsoby a metodiky vedenia chovu. Intenzívne sa vedecky zaoberal aj aplikáciou organických kyselín v boji proti klieštikovi. Okrem vedeckej činnosti nikdy nezabudol na praktické včelárstvo, staral sa o nespočítateľné množstvo včiel, radil a stále radí včelárom ako efektívne chovať včely. Autor niekoľkých publikácií a veľkého počtu článkov o praktickom včelárstve. V roku 2012 vyšlo 3. upravené vydanie jeho knihy 'Einfach imkern' (Jednoduše vcelarit), kde zhrnul najnovšie poznatky a svoje dlhoročné skúsenosti.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.