Po príčinách masívneho vymierania včeliev sa stále pátra, prečo včely uhynuly,
z čoho ochoreli. Aj napriek lokálnym šokujúcim masívnym strátám
včelstiev sa zriedkavo vyskytuje úplné vyhynutie všetkých rodín postihnutej lokality.
Preto sa natíska otázka: Prečo niektoré včelstvá uhynuly a iné prežili?
Ako je na tomto obrázku jedného francúzskeho majstra zobrazené, museli sa
včely odávna brániť rôznym nepriateľom. Súčastný škodcovia včiel sú podstatne
tažšie indentifikovateľný.
Čo sa týka klieštika včelieho, za povšimnutie stojí fakt, že vo Francúzsku a v Španielku
prežilo niekoľko rokov zopár rodín, ktoré neboli proti klieštikovi nikdy ošetrené.
Vlastnosti rodín, ktoré prežili bez ošetrenia, boli podrobne skúmané, aby sa našiel
nejaký náznak možného obranného mechanizmu. Pritom sa ukázalo, že podstatnú
úlohu tu zohráva rozdielne správanie sa jednotlivých včelstiev (Navajas, 2008).
Je známe, že úzke spolužitie viacerých indivíduí predstavuje výrazné zdravotné riziká
a problémy. To isté platí aj pre včely. Z toho dôvodu si museli vyvinúť stratégie na
obranu proti rôznym pôvodcom chorôb. Preto sa spočiatku javí paradoxné, že včely
v porovnaní s ovocnými muškami a moskytmi majú len 2/3 génov týkajúcich sa
imunitného systému (Evans, 2006; Chan, 2009). Kvôli zníženému počtu týchto génov sú
včely podstatne menej flexibilné, keď sa musia brániť infekciám.
Aké obranné stratégie si včelsvtá v priebehu evolúcie vybudovali a ako na to
môže včelár pozitívne vplývať, sa pokúsim teraz vysvetliť.
Obranné mechanizmy samotnej včely
Obranné mechanizmy včely sa delia na 3 oblasti:
mechanická bariéra (chinínový pancier, črevná stena,...)
obranné látky v hemolymfe (apidaecine - základ imunithého systému včely)
celulárny (bunkový) obranný mechanizmus (hemocyty schopné fagocytózy - *pri fagocytóze prijímajú tieto obranné bunky cudzie látky, a potom ich pomocou enzýmov zneškodnia a odbúrajú vo svojom vnútri).
*Hemocyty sú krvné telieska, alebo krvné bunky, alebo krvinky - sú voľné, formované elementy krvi resp. hemolymfy, teda ich tuhá časť.
Výskumom sa preukázalo, že imunitný systém včely sa počas jej života mení (Wilson-Rich, 2008).
Počet hemocytov
je u larvy okolo 2000 buniek/mm 3, kukly asi 4000 buniek/mm 3 a
u dospelej včely klesne na približne 500 buniek/mm 3 (Wilson-Rich, 2008). Naproti tomu
vekom včely stúpa aktivita fenoloxidázy,
ktorá, čo sa týka obranných látok v hemolymfe, zohráva centrálnu úlohu (Wilson-Rich, 2008).
*Fenoloxidáza (PO) je základnou zložkou fenoloxidázovej kaskády, ktorá okrem enzýmu PO zahrňuje molekuly rozpoznávajúce antigénne častice charakteristické pre potenciálne patogény.
Tieto zmeny imunitného systému nemajú nič do činenia so stárnutím včely, ale podliehajú zmenám úloh včely vo včelstve. Ako je známe, lietavka sa môže
na základe určitých okolností opäť starať o plod.
Posledné výskumy preukázali, že dostupnosť rôznorodej ponuky peľu pozitívne
vplýva na imunitný systém včely (Alaux, 2010) a naproti tomu monokultúrna
ponuka peľu zoslabuje jej imunitný systém. Preto má význam sa starať o to, aby
včely mali možnosť rôznorodej peľovej znášky.
Imunita včel
Vzájomne prepojené obranné mechanizmy
Vzájomné čistenie sa včiel je v súčastnosti považované za najdôležitejší faktor,
ktorý vedie k tomu, že africké včely nemajú žiadne problémy s klieštikom včelím (Calderón, 2010).
Jedna štúdia, v ktorej sa porovnávala genetika včelstiev napadnutých klieštikom a včelstiev rezidentných voči klieštikovi, ukázala,
že sa u nich rozlišuje najmä expresia génov (*genetická informácia úseku DNA - u mnohobunkovcov slúži
najmä na prispôsobenie sa meniacim podmienkam prostredia), ktoré ovplyvňujú
vývoj a citlivosť nervov a schopnosť čuchových orgánov. Európska
včela medonosná nezacíti čuchom klieštika včelieho a preto
proti nemu nereaguje adekvátne (Navajas, 2008).
Selekcia včiel, ktoré majú zvýšený čistiaci pud, je snahou pri
šlachtení matiek, aby sa odochovali varroa-rezistené včely. Ale táto selekcia má
aj druhú stranu mince: zvýšeným čistiacim pudom sa vo včelstve
rýchlejšie prenášajú pôvodzovia chorôb, lebo včely sa vo zvýšenej miere navzájom čistia a tým sú častejšie
v úzkom kontakte.
Obranné mechanizmy rodiny
Deľba práce: tým, že včely majú rozdelenú prácu, neprichádza každá včela do
priameho kontaktu s nejakým prípadným pôvodzom chorôb.
Uzavrenosť voči okoliu: úľ je uzavretý, ohraničený
priestor, ktorý prispieva k tomu, že nepriatelia sa nedostanú len tak ľahko do ich obydlia.
Osi, mravci a sršne sú odohnané včelami pri letáčovom otvore.
Preto má význam v určitých sitáciach zužovať včelstvám letáčové otvory.
Propolis:
je látka, ktorá má rôznorodé antibakteriálne a antivírusové vlastnosti (Viuda-Martos, 2008).
Vo včelstve propolis znižuje počet škodlivých baktérií, čo umožnuje včelám, že ich
imunitný systém je menej aktívny a tým je možné, že preto môžu vykonávať iné metabolické
úkony (Simone, 2009).
Pri súčastnom šlachtiteľskom úsilí sa uprednostňujú línie, ktoré vytvárajú
menej propolisu. Tým sa uľahčuje včelárovi práca, lebo rámiky sú
menej polepené propolisom. Nemal by sa tento cieľ v šlachtení preháňať, lebo
propolis má pre včelstvo baktericídny význam.
Sociálna obranyschopnosť:
choré včely opúšťajú úľ a umierajú vonku. Tým nerozširujú pôvodzov chorôb alebo
parazitov vo vnútri úľa.
Symbiotické baktérie:
v úli sa nachádza početné množstvo rôznych druhov bakterií, ktoré včelám neškodia, ale naopak,
niektoré z nich zamedzujú napr. rozvoju moru včelieho plodu (Evans & Armstrog, 2006).
Do akej miery určité baktérie potláčajú iné infekčné choroby sa musí ešte
preskúmať. V črevách včiel sa našli taktiež niektoré baktérie, prevažne baktérie mliečneho kvasenia,
ktoré znižujú kyslosť v črevách a tým zamedzujú rozvoju iných choroboplodných zárodkov (Mohr & Tebbe, 2006).
Už po nejaký čas sú v ponuke "ekologické prostriedky" pre včely, ktoré majú
stabilizovať prirodzenú mikrobiologickú rovnováhu vo včelstve. Doteraz
ich účinok ale nebol preukázaný nejakou serióznou dôveryhodnou štúdiou.
Keď už nejaký prostriedok stojí okolo 36€ na rodinu, tak by sa patrilo, aby jeho účinok
bol preukázaný viac, ako len subjektívnym tvrdením niekoľkých včelárov.
Aj keď v súčastnosti nie je na trhu takýto seriózne preukázateľne účinný prostriedok,
ale do budúcna to môže byť zaujímavá alternatíva pre boj proti včelým chorobám.
Genetická variabilita:
Pri prirodzenom oplodnení má matka spermie rôznych trúdov, ktoré sa ale navzájom
nepomiešajú. Tým sa počas roka liahnu včely, ktoré majú rôznych otcov a preto je
možné, že sú rozdielne odolné voči chorobám. Genetická rozmanitosť včiel jednej
rodiny zdvíha produktivitu celej rodiny. Rodiny s rôznymi líniami otcov nájdu
rýchlejšie zdroj znášky a dokážu ho efektívnejšie využiť (Mattila, 2008).
Pri intezívnom šlachtení včiel často dochádza k príbuzenskému oplodneniu. Pretože
genetická rozmanitosť má u včiel význam, mali by sa matky šlachtiť na širšiom
genetickom základe.
Heterózny efekt (*zvýšená životaschopnost krížencov, jav pri krížení organizmov, keď kríženci prvej generácie nejakým spôsobom prevyšujú rodičov)
má za výsledok výrazne väčší výkon miešancov (hybridov). Výskumom sa preukázalo, že
hybridné včelstvá podávali, čo sa týka medného výnosu a plodovania, väčší výkon (Cale & Gowen, 1956).
Heterózny efekt sa môže prejaviť aj zvýšenou odolnosťou voči chorobám.
Rojenie:
V prirodzených podmienkách sa včelstvá roja 1-2 krát do roka. Rojením včely
opúštajú staré dielo, ktoré môže byť nakazené, ako aj zanechajú prípadné choré
včely a plod.
Systematická obnova diela v chove včiel je v súčastnosti jedno z najdôležitejších
opatrení včelára, ktoré významne prispieva k zdravotnému stavu včelstiev. Aj odpovedajúca tvorba mladých rodín sa
pozitívne prejavuje na zdravotnom stave včelstiev.
Zdravé včelstvá omladzovaním
Roje - prospešné pre zdravotný stav včiel
Umelým rojom k ozdraveniu pri chorobách včelieho plodu
Odstup:
V prirodzených podmienkach nájdu včely len ťažko nové hniezdo, ktoré je od ich starého
vzdialené len pár metrov. Je dosť možné, že včelstvá si inštiktívne udržujú vzájomný odstup
hniezd. Tým znižujú prenos chorôb medzi rodinami, lebo v prirodzených podmienkach vďaka
väčším rozstupom medzi rodinami len veľmi zriedkavo dochádza k zalietavaniu včiel.
Vysokému počtu rodín na jednom stanovišti sa dá predchádzať vyhľadávaním viacerých
vhodných stanovíšť a prerozdeleniu včelstiev na menšie skupiny. Lesníci, urbári,
záhradkári, obecné úrady sú vhodné kontaktné osoby, ktoré treba osloviť a spýtať sa. Aj cez inzerát sa môže podariť nájť
vhodné stanovište. Pri výbere nezabúdať na rôznorodú dostatočnú ponuku peľu, lebo
peľ má významný pozitívny efekt na imunitný systém včiel.
Žihadlo:
Nesmieme zabúdať aj včelie žihadlo, lebo to zohráva vyznamnú úlohu na obranu proti
nepriateľom. Pri pichnutí stavovca (alebo človeka) ostáva žihalo vďaka háčiku
zaseknuté v pokožke, včele sa vytrhne celé žihadlo aj s jedovým vačkom. Pretože
žihadlo je malé a háčikom zachytené, tažko si ho prípadný nepriateľ včiel vytiahne a tým sa
do jeho tela vypumpuje celý obsah jedového vačku (čo trvá asi 20 sekúdn).
Pri pichnutí žihadlom a vytrhnutí jedového vačku sa vylúči poplašný feromón, ktorý pozostáva zo 40 rôznych látok.
Takto sú ostatné včely informované o mieste, kam sa dá pichnúť žihadlo, lebo
u niektorých chlpatých nepriateľoch je problém násť vhodné miesto. Preto
sa včely snažia pichnúť tam, kde je najväčšsia konzentrácia poplašného
feromónu. Mimochodom, dym blokuje čuchové nervy včely, ktoré potom
nevnímajú izoamylacetát (zložka feromónu) (Hunt, 2007).
Z pochopiteľných dôvodov včelári nemajú záujem v tomto smere podporovať obranyschopnosť včiel.
Záver
Toho stručné zhrnutie poukazuje na to, že včely si vyvinuly rôzne mechanizmy
na ochranu pred chorobami a parazitmi. Až donedávna im to postačovalo.
Ale prišli nové hrozby, ako hromadný chov, klieštik včelí, klimatické vplyvy a
dnes je na včelárovi, ako vedie svoj chov a ako sa prispôsobí potrebám včiel.
Literatúra:
Alaux C, Ducloz F, Crauser D, Le Conte Y. Diet effects on honeybee
immunocompetence. Biol Lett 2010 Jan 20. [Epub ahead of print]
Calderón RA, van Veen JW, Sommeijer MJ, Sanchez LA. Reproductive biology of
Varroa destructor in Africanized honey bees (Apis mellifera). Exp Appl Acarol 2010; 50:
281-97
Cale GH, Gowen JW. Heterosis in the honey bee (Apis mellifera L.). Genetics 1956; 41:
292-303.
Chan QW, Melathopoulos AP, Pernal SF, Foster LJ. The innate immune and systemic
response in honey bees to a bacterial pathogen, Paenibacillus larvae. BMC Genomics
2009; 10: 387
Evans JD, Armstrong TN. Antagonistic interactions between honey bee bacterial
symbionts and implications for disease. BMC Ecology 2006; 6: 4
Evans JD, Aronstein K, Chen YP, Hetru C, Imler JL, Jiang H, Kanost M,Thompson GJ,
Zou Z, Hultmark D. Immune pathways and defence mechanisms in honey bees Apis
mellifera. Insect Molecular Biology 2006; 15: 645–6
Evans JD, Spivak M. Socialized medicine: Individual and communal disease barriers in
honey bees. J Invertebr Pathol 2009, doi:10.1016/j.jip.2009.06.019
Hunt GJ. Flight and fight: a comparative view of the neurophysiology and genetics of
honey bee defensive behavior. J Insect Physiol 2007; 53: 399-410
Mattila HR, Burke KM, Seeley TD. Genetic diversity within honeybee colonies increases
signal production by waggle-dancing foragers. Proc Biol Sci 2008; 275: 809-16.
Mohr KI, Tebbe CC. Diversity and phylotype consistency of bacteria in the guts of three
bee species (Apoidea) at an oilseed rape field. Environ Microbiol 2006; 8: 258-72
Navajas M, Migeon A, Alaux C, Martin-Magniette M, Robinson G, Evans J, Cros-Arteil
S, Crauser D, Le Conte Y. Differential gene expression of the honey bee Apis mellifera
associated with Varroa destructor infection. BMC Genomics 2008; 9: 301
Simone M, Evans JD, Spivak M. Resin collection and social immunity in honey bees.
Evolution 2009; 63: 3016–22
Viuda-Martos M, Ruiz-Navajas Y, Fernández-López J, Pérez-Alvarez JA. Functional
properties of honey, propolis, and royal jelly. J Food Sci 2008; 73: R117-24
Wilson-Rich N, Dres ST, Starks PT. The ontogeny of immunity: development of innate
immune strength in the honey bee (Apis mellifera). J Insect Physiol 2008; 54: 1392-9
Prof.Dr. Karsten Münstedt - Imkerfreund 07/2010 Prof. Dr. med. Karsten Münstedt, námestník riaditeľa Gynekologickej kliniky Univerzity Gießen (Nemecko), sa už roky zaoberá výskumom konvenčnými a nekonvenčnými metódami liečenia rakovinových ochorení, alternatívnymi a doplnovými postupmi liečby v gynekológii. Je členom výskumného tímu, ktorý sa zaoberá alegiou na včelí jed. Autor niekoľných odborných medicínskych kníh. Je náruživým včelárom a z titulu svojho vzdelania a povolania sa zaoberá na vedeckej úrovni o včelie choroby a apiteriapiu, veľa rešeršuje v domácich a zahraničných vedeckých publikáciach na tieto témy, z čoho potom ponúka včelárskej verejnosti zrozumetiľný súhrn.
*Kurzívou tlačené texty sú prekladateľom doplnené vysvetlivky k použitým pojmom.
Neprešlo jazykovou úpravou.
Tieto webové stránky nedisponujú diskusným fórom a ani žiadne nie je plánované.
Ak chcete k článku niečo poznamenať, alebo o téme diskutovať, na www.vcely.sk, alebo www.vcelarskeforum.cz
sú dobre zabehnuté a naštevované včelárske fóra.
Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder
andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger.
Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.
|