Keď sa hovorí o včele, myslí sa tým väčšinou včela medonosná, ale pritom je včela medonosná len jeden z tisícov druhov včiel. Tak ako je veľa druhov včiel, tak je aj ich život rozdielny. Veľa včiel totiž nežije sociálne, netvoria spoločenstvá ale sú samotári. Existuje "kukučková" včela Stelis punctulatissima ktorá kladie vajíčka do hniezd iných včiel. Iné včely kradnú med a kŕmia tým svoje mladé. Pieskárky (rod Andrena) vybrabávajú dierky do zeme, čalúnice (rod Megachile) "otapetujú" plodiskové bunky kúskami listov. Je asi nemožné popísať život a správanie sa všetkých druhov včiel.

Do rodu rodu včela (Apis) patrí deväť druhov, osem z toho sa vyskytuje v Ázii:
   - včela himalájska (Apis laboriosa)
   - včela obrovská (aj včela zlatá) (Apis dorsata)
   - včela západná (pretým včela európska) (Apis mellifera)
   - bornejská včela (Apis koschevnikovi)
   - Apis nigrocincta
   - ázijská horská včela (Apis nuluensis)
   - východná včela (aj včela indická ) (Apis cerana)
   - včela kvetná (Apis florea)
   - Apis andreniformis

včela himalájska:	včela obrovská:	bornejská včela:	východná včela:	včela kvetná:

Podruhy východnej včely (Apis cerana):
   - indická (Apis cerana indica)
   - japonská (Apis cerana japonica)
   - jávska (Apis cerana javana)
   - sumatranská (Apis cerana johni)
   - tibetská (Apis cerana skorikovi)
   - čínska (Apis cerana heimifeng)

Vo všeobecnosti keď sa u nás hovorí o včelách, alebo včele medonosnej, myslí sa pritom európsky druh (včela západná) (Apis mellifera), ktorý je chovaný včelármi po celom svete. V niektorých ázijských štátoch tradičný včelári chovajú východnú včelu (Apis cerana) v jednoduchých klátových úľoch, ale prevažne je chovaná naša včela medonosná. Popritom sú k získavaniu medu ešte využívané divo žijúce druhy včiel - toto je označované ako poľovačka na med (honey hunting).
Včele himalájskej (Apis laboriosa) hrozí vyhynutie.

Včela medonosná (Apis mellifera) je u nás jediny zástupca rodu Apis a je hospodársky v celosvetovom meradle najvýznamnejšia zo všetkých Apis. Je niekoľko plemien včely medonosnej (asi 25, ale ich klasifikácia nie je presne definovaná), z ktorých u nás hospodársky významné sú:
   - Kraňská (či karnika, korutánska) včela (Apis mellifera carnica)
   - Buckfast včela (Apis mellifera buckfast)
   - Čierna (či nemecká, tmavá, nordická) včela (Apis mellifera mellifera)
   - Vlašská (či talianska) včela (Apis mellifera ligustica)
   - Kaukazská včela (Apis mellifera caucasica)

Jednotlivé plemená sa odlišujú od seba vzhľadom, správaním, odolnosťou a hospodárskym prínosom.

Čierna včela (Apis mellifera mellifera)
nazývaná aj nemecká,tmavá či nordická včela je vlastne jediná pôvodná stredoeurópska včela. Včely ktoré sú chované v strednej európe sú vlastne "cudzie" včely, v druhej polovici 19. stor. začali stredoeurópsky včelári dovážať včely z juhu a čierna včela je dnes takmer úplne vytlačená z chovu. S touto včelou sa asi sotva stretneme, chová sa veľmi málo hlavne pre svoju agresivitu a sklonom k rojivosti. V priebehe roka sa vyrojí niekoľko krát, čo znižuje výnos medu a preto nie je hospodársky zaujímavá. Je to relatívne veľká včela, tmavý pancier, včelstvo pôsobí tmavým dojmom. Je odolná drsným poveternosným podmienkam, v zime znesie nízke teploty. Zimuje vo veľkej kolónii a vyznačuje sa sporovlivou spotrebou zásob, na jar masívnym rastom včelstva. Vo Švajčiarsku sa ešte dnes chová jedna z nej vyšlachtená línia "nigra", je veľmi odolná ale rada sa rojí.

Vlašská (či talianska) včela (Apis mellifera ligustica)
Pochádza z Apeninského poloostrova, ale je rozšírená už aj v USA, Francúzku, Anglicku,Škandinávii, Austrálii, Izraeli - je to najrozšírenejšie plemeno na svete. Je príbuzná s balkánskou rasou (tiež aj s Karnikou). Je nápadne sfarbená do žlta - od svetložltej po žltohnedú, tak isto aj chĺpky majú žltú farbu. V Taliansku sú rôzne ekotypy : tmavá, kožennohnedá na severozápade, oražovosfarbená na severe a do dnes bližšie nepreskúmaný južný typ s veľmi svetlými kruhmi.
Rast včelstva na jar je priemerný, v lete sa dlho drží na vysokom počte, ploduje do neskorej jesene. Má sklony k rabovke a zalietava. V teplejších krajoch ploduje celú zimu - tým spotrebuje väčšie množstvo zásob, ale na druhej strane na jar je vo väčšom počte na začiatku medovania. Okrem toho je málo rojivá, nie je agresívna a pokojne sedí na plástoch, prispôsobená na dlhé obdobie znášky - tieto vlastnosti ju predurčujú na dobré výnosy ale len v miernych oblastiach. Nie je odolná voči drsným poveternosným podmienkam, v našich podmienkach má problémy prezimovať. Ale vyčkajme ako sa vyvinú klimatické zmeny - možno jej ešte aj bude u nás horúco.

Kraňská včela (Apis mellifera carnica)
Jej domovom sú juhovýchodné Alpy, servený Balkán a Podunajsko. U nás je to najchovanejšia včela. Je to stredne veľká včela s tmavým pancierom, ochlpenie je prerušované sivými chĺpkami. Prezimováva v malom počte, čím spotrebuje menej zásob, na jar sa vyznačuje mohutným vývojom včelstva (veľmi vhodné pre jarnú znášku), ale skoro začína pokles plodovania. Poklesom plodovania sa prejavuje aj pri ochladení v lete. Je krotká, nezalietava sa, u menej ušľachtilých včelstiev sa rada rojí a má zvýšenú bodavosť. V šlachtiteľských staniciach sa dajú kúpiť vyšľachtené včelstvá, ktoré nie sú náchylne na rojenie, sú krotké a dobre sa rozmnožujú. Nevyhovuje jej vlhká morská klíma, preto nie je moc v Anglicku,Franzúsku a Škandinávii rozšírená.
Známe línie karniky su Sklenár, Singer, Troiseck,Peschetz, Balkan, u nás Tatranka, Devínčanka, Šarišanka, Vigor, Košičanka a Vojničanka.

Buckfast včela (Apis mellifera buckfast)

... rozpracované, pokračovanie ešte bude ...