Včelári a vedci experimentujú s alternatívnymi postupmi pre boj
proti klieštikovi včeliemu. K tomu patria aj pokusy s menšími bunkami.
Jedna nová štúdia z USA však nezistila nejaký, pre včelárov pozitívny, vplyv
menších buniek na vývoj klieštika včelieho.
Potom, čo sa rozšírili viaceré fámy o pozitívnom účinku medzistien s menšími
bunkami, sme sa rozhodli (University of Georgia, USA) bližšie preskúmať vplyv
veľkosti bunky na rozvoj populácie klieštika včelieho. Tento
pokus trval tri roky. V krátkosti predstavím naše výsledky, ktoré sme
zverejnili v odbornom časopise
Apidologie.
Postup
Založili sme 20 rodín z umelých rojov a pridali sme im matky od jedného
chovateľa. Každý umelý roj bol zmiešaný z včiel z rôznych kolónií, aby sme na začiatku mali
približne vyrovnané napadnutie klieštikom. Populáciu klieštika sme
zisťovali omytím vzorky 300 včiel v alkohole. Desať rodín dostalo
vystavané plásty s bežnou veľkosťou bunky (5,4mm) a zvyšných
desať rodín dostali plásty s menšími bunkami (4,9mm). Sledovali sme
nasledovné veličiny:
prirodzený spád klieštika na podložke
priemerné napadnutie klieštikom, zistené na vzorke včiel omytím
počet klieštikov v 100 zaviečkovaných bunkách s plodom
plochu plodiska
hmotnosť včiel.
Na základe týchto údajov sme vypočítali celkovú populáciu klieštika a jeho
podiel v plode.
Tento postup sme opakovali tri krát: v auguste 2006, v marci 2007 a v apríli 2008.
Prvé dve kolá sme ukončili v júni 2007 a tretie v auguste 2008.
Horný obrázok zobrazuje bežne používaný plást a dolný obrázok zobrazuje plást s menšími bunkami. Veľkosť
bunky sa vypočíta tak, že sa odmerá dĺžka 10 buniek a vydelí 10.
Výsledky
Naše výsledky nie sú povzbudivé.
Nielen počet roztočov pri plode, ale aj percentuálny podiel populácie
klieštika pri plode a počet klieštikov na 100 včiel bol výrazne väčší v
rodinách s malými bunkami (viď tabuľku).
Aj ostatné výsledky sa prikláňajú k horšiemu výsledku pre testované rodiny s malými bunkami.
Z toho sme vyvodili záver, že
bunky s menším priemerom neobmedzujú rozvoj
populácie klieštika včelieho.
Nasledujúce fakty potvrdzujú náš záver:
Opakovali sme pokus 3x v rozličných termínoch a trvaniach a pritom sa nevyskytli žiadne významné rozdiely jednotlivých testov.
Šesť sledovaných veličín, ktorými sa určuje rozvoj populácie klieštika, vykazovalo rovnaký smer.
Sledovaná veličina | Väčšie bunky | Menšie bunky |
Populácia klieštika na začiatku: | 303,1±61,4 | 308,6±54,1 |
Hmotnosť včiel v mg: | 141,3±6,7 | 129,3±5,7 |
Zaplodovaná plocha v cm2: | 6320±681 | 5627±490 |
Počet zaplodovaných buniek: | 24838±2675 | 26053±2271 |
Spád klieštika za 24 hod.: | 17,4±5,0 | 28,3±6,0 |
Počet klieštikov na 100 zaplodovaných buniek: | 0,9±0,2 | 2,8±0,6 |
Celkový počet klieštikov v rodine: | 409,7±93,4 | 670,5±112,5 |
Celkový počet klieštikov pri plode: | 134,5±38,7 | 359,7±87,4* |
Percentuálny podiel klieštikov pri plode: | 26,8±6,7 | 49,4±7,1* |
Počet klieštikov na 100 robotníc: | 3,3±0,5 | 5,1±0,9* |
Priemerné hodnoty a štandartné odchýlky populácie včiel a klieštika včelieho z rodín s bežným rozmerom buniek a z rodín s menším rozmerom buniek. Hviezdičkou sú
vyznačené výrazné rozdiely.
Obzvlášť zaujala odbornú verejnosť správa jednej inej štúdie z roku 2002, ktorá zistila, že pri použití medzistien s menšími bunkami
sa zvýšila úmrtnosť samčekov klieštika včelieho. Avšak autori poukazovali už vtedy na to,
že menšie bunky pravdepodobne neprispejú k obmedezeniu rozvoja populáciie klieštika včelieho, lebo
plod v meších bunkách je tiež menší a tým sa priestorové pomery v bunke nemenia. V skutočnosti
aj pri našom pokuse bola hmostnosť včiel v rodinách s menšími bunkami nižšia, ako v rodinách s bežne používanou veľkosťou buniek.
Naše výsledky sa zhodujú aj s výsledkami iných pokusov. Poľnohospodársky úrad vo Floride v roku 2009 zverejnil v odbornom časopise
Experimental and Applied Acarology 47 výsledky jednej jednoročnej štúdie s 30 rodinami, ktoré sa podobali našim výsledkom - avšak
pokus robili s dvoma pokusnými skupinami (s malými a bežnými bunkami) v tej istej oblasti, ale umiestnených na dvoch miestach. Tým chceli zamedziť reinvázii klieštika, ktoré je spôsobené
zalietavaním včiel. Plocha plodiska a počet roztočov pri plode a na včelách bol rovnaký v obidvoch skupinách. V obidnoch skupinách na konci pokusu
prekročila populácia klieštika kritickú hranicu. Ani autori tejto štúdie nepotvrdili pozitívny vplyv menších buniek proti klieštikovi včeliemu.
V roku 2008 zverejnili v odbornom časopise
Journal of Apicultural Research vedci výskumného ústavu Raukura v Novom Zélande svoje výsledky. Ich
postup sa výrazne odlišoval od nášho - používali 5 rôznych medzistien s veľkosťou buniek od 4,7mm do 5,4mm. Tieto medzisteny
nechali vystavať v medníku, potom z nich vyrezali kúsky 50x80mm a tieto kúsky vložili do vystaveného plástu, ktorý mal bežnú veľkosť buniek 5,4mm.
Potom do každého odloženca vložili dva takéto plásty, ktoré vybrali, keď boli zaplodované a zaviečkované. Na týchto plástoch s plodom skúmali napadnutie klieštikom -
na každom v 234-440 bunkách. Napadnutie klieštikom sa pohybovalo medzi 28%-47%, pričom v menších bunkách to bolo 46,6% a v bežných bunkách 27,7%. Aj títo
autori dospeli k záveru, že menšie bunky nie sú vhodné ako opatrenie proti klieštikovi.
Myslím si, že kto sa vo svojom chove včiel preorientoval na menšie bunky, mal by pri tom zotrvať aj bez ohľadu na to, či to je, alebo nie je účinné.
Ale menšie bunky nemožno na základe serióznych výskumov používať ako opatrenie proti klieštikovi včeliemu.
Jennifer Berry, University of Georgia, USA
Deutsches Bienen-Journal 01/2010
Jennifer Berry je aktívna vo všetkých smeroch včelárskeho výskumu. Jej primárna oblasť je šľachtenie matiek a problematika okolo klieštika včelieho. V šľachtení hľadá cestu
smerom k medným výnosom, plodovaniu a odolnosti proti klieštikovi.
Neprešlo jazykovou úpravou.
Tieto webové stránky nedisponujú diskusným fórom a ani žiadne nie je plánované.
Ak chcete k článku niečo poznamenať, alebo o téme diskutovať, na
www.vcely.sk, alebo
www.vcelarskeforum.cz
sú dobre zabehnuté a naštevované včelárske fóra.
Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder
andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger.
Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.