Medzi včelármi sa stále vyzdvihuje význam podnecovacieho prikrmovania, ktoré má včelstvá povzbudiť v plodovaní. Dr. Sachs z Hohenheimu (Nemecko) v roku 1962 definoval poučku: "Včelstvo nesmie v žiadnom čase trpieť núdzou kvôli nedostatku peľu, vody, priestoru a v žiadnom prípade nedostatkom krmiva. Nedostatok krmiva nastáva, nezávisle od stavu zásob, keď sa jeho prísun z vonku preruší prestávkou v znáške, alebo zlým počasím."
Dr. G. Liebig na základe súčastných vedomostí, ktoré sú podložené dlhoročnými pozorovaniami, tvrdí, že s podnecovacie prikrmovanie nemá vplyv na plodovanie včelstiev.

S argumentami o dôležitosti podnecovacieho prikrmovania bolo v nedávnej minulosti vyvinuté niekoľko opatrení na podporu jarného rozvoja včelstiev. Včelstvám sa skoro na jar podávala peľová náhrada, do ktorej bol primiešaný nosemacid (prostriedok proti nozéme). Voda sa podávala cez letáč, aby včely boli ušetrené od vylietavania za vodou. Prikrmovalo sa suchým cukrom v rámikovom kŕmitku, ktoré sa umiestňovalo na kraj do spodného nádstavku. Dr. Sachs v roku 1962 uviedol: "Prikrmovanie jemnozrmným suchým cukrom je najvhodnejšia metóda na preklenutie znáškových medzier, aby včelstvá neustávali v plodovaní".
Pri každej kontrole sa podľa potreby dopĺňal cukor v rámikovom kŕmitku a jedna rodina od mája do augusta spotrebovala okolo 15kg suchého cukru.
Týmto neustálym prikrmovaním počas sezóny údajne kvalita medu neutrpela, lebo vraj z cukru si včely nerobia žiadne zásoby, lebo denne vraj spotrebujú viac krmiva, ako môžu odobrať zo suchého cukru a pri výdatnej znáške vraj cukor z kŕmitka neodoberajú (smutné je, že do dnes tomu poniektorý veria). Postupom času stratilo takéto prikrmovanie suchým cukrom na význame. V 70-tich rokoch propagoval včelársky majster Curth podávanie cukru na začiatku mája len u silných rodín pred kočovaním. V týchto rokoch odporúčal Dr. Sachs podávať silným včelstvám už v polovici marca 4kg neskryštalizovaného, ale nie tekutého, medu. Naproti tomu Curth odporúčal dávať v polovici marca navlhčený cukor, lebo podľa neho včely med rýchlo odoberú a preto sa potom muselo často prikrmovať. Curth najradšej dopĺňal zásoby pridaním plástu s peľovými a cukrovými zásobami, pričom zaviečkované bunky "zľahka" otvoril.

Postupov o podnecovacom prikrmovaní bolo vyvinuté nespočetné množstvo, v podstate ale išlo o jedno: neustálym prikrmovaním simulovať včelám znášku, lebo sa skalopevne verilo (a ešte sa tomu stále veľa včelárov verí), že včelstvá riadia plodovanie podľa znášky.

Podnecovacie prikrmovanie sa nikdy nepreukázalo ako opodstatnené

Vo včeláskom výskumnom ústave v Hohenheime (Nemecko) beží niekoľko rokov výskumný program "Populačná dynamika včiel", v rámci ktorého bol okrem iného sledovaný aj vplyv prikrmovania a iných zásahov na plodovanie (ako napr. odviečkovanie zásobných plástov v marci, alebo prehadzovanie nádstavkov v apríli a máji). Nikdy sa nepreukázal želaný efekt podnecovacieho prikrmovania na plodovanie včelstva, ktorý je popísaný takmer v každej nemeckej knihe o chove včiel!

Prax ale ukazuje: včelstvá sa nedajú podnietiť k plodovaniu, či na jar, v lete, alebo v jeseni. Včely ani nie sú schopné odhadnúť stav svojich zásob medu a v prípade, že sa im zásoby míňajú, nevedia včas obmedziť plodovanie. Keby včely vedeli odhadnúť stav zásob, mohli by ľahšie bez plodu prečkať výpadok znášky. Ale včely obmedzujú plodovanie až keď skutočne musia - nemajú už žiadne zásoby medu, peľu, nastala dlhšia chladná perióda (ako napr. v marci 2008), alebo keď sa skracuje deň a blíži sa zima. Včely zistia, že nemajú zásoby, až keď vyprázdnia poslednú bunku a zvonku nemôžu nič priniesť.
Našími pozorovaniami sa taktiež preukázalo ako neopodstatnené trvdenie, že včelstvo pri výpade znášky trpí, hladuje a prestane sa rozvíjať. Podstatné je, aby mali v plástoch zásoby.

Včelám je jedno, odkiaľ majú krmivo

Včelám je jedno, či sa kŕmi medom, cukrovým roztokom, cukrovým cestom, či sa podáva z hora, alebo zdola, veľké, alebo malá porcie. Prísun krmiva má včelstvo prirodzeným spôsobom (výskyt nektáru a medovice), alebo umelým prikrmovaním. Prísun krmiva majú včely aj vyprázdňovaním buniek so zásobami. Naše pozorovania u mladých rodín ukázali, že je im úplne jedno, či sú prikrmované cukrovým sirupom, cukrovým cestom, alebo pridaním zaviečkovaných plástov so zásobami. Vývoj mladých rodín neovplyvní zdroj a spôsob, akým sa dostanú k potrave. Svoj vývoj pribrzdia, až keď je vyprázdnená posledná bunka. Dôležité je teda iba to, aby mali mladé rodiny dostatok zásob.
Vo všeobecnosti nie je dôležité, ako sa podávajú zásoby, či zhora, alebo zdola, tekuté, alebo tuhé, veľké, alebo malé porcie. Spôsob podávania zásob si môže každý včelár vyberá podľa vlastnej vôľe, čo mu vzhľadom na jeho podmienky najlepšie vyhovuje.

Dr. Gerhard Liebig, Bienen-Journal 09/2008

Dr. sc. agr. Gerhard Liebig, včelár a bývalý dlhoročný vedecký pracovník včelárskych vied na Univerzite v Hohenheime. V súčastnosti je už na dôchodku. Okrem iného dlhé roky skúmal vývoj včelstiev, včelárske zásahy a postupy, dopodrobna rozoberal rôzne spôsoby a metodiky vedenia chovu. Intenzívne sa vedecky zaoberal aj aplikáciou organických kyselín v boji proti klieštikovi. Okrem vedeckej činnosti nikdy nezabudol na praktické včelárstvo, staral sa o nespočítateľné množstvo včiel, radil a stále radí včelárom ako efektívne chovať včely. Autor niekoľkých publikácií a veľkého počtu článkov o praktickom včelárstve. V roku 2012 vyšlo 3. upravené vydanie jeho knihy 'Einfach imkern' (Jednoduše vcelarit), kde zhrnul najnovšie poznatky a svoje dlhoročné skúsenosti.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.