Kvetový med, keď ho po vytočení ponecháme tak, zvyčajne po krátkom čase tvrdo skryštalizuje. Repkový med kvôli vysokému obsahu glukózy (hroznový cukor) silno stvrdne, letné kvetové medy kvôli vysokému obsahu fruktózy (ovocný cukor) vytvoria hrubé kryštály. A zákazník potom povie: "Do medu ste prisypali cukor!". Aby sme sa tomu vyhli, ponúknime zákazníkom pastovaný med, ktorý ostane natierateľný a jemne skryštalizovaný.

Ideálna konzistencia pastovaného medu je, keď natierací nôž do neho ľahko vnike, ale med z neho nesteká.


Pastovaný med by mal dať natierať na chleba tak ako sadlo.

Príliš vysoká a príliš nízka vlhkosť

Okrem pomeru cukrov v mede má veľký vplyv na med aj jeho obsah vody. Ak obsahuje (repkový) med viac vody, ľahšie dosiahneme, aby bol jemný. To ale neznamená, že mu treba doliať vody. Obsah vody v mede riadime nepriamo spôsobom chovu včiel: silné rodiny, nepridávať priskoro nádstavky, čakať s vytáčaním, až kým nemá med potrebnú vlhkosť, čakať, kým je apoň z 2/3 zaviečkovaný. Stanoviť vlhkosť medu na základe zaviečkovania nie je presné, treba spraviť skúšku, či z krajného plástu pri prudkom myknutí nevyprske med, poprípade pred vytáčaním skontrolovať refraktometrom. Med, ktorý má obsah vody nad 18% nepatrí do pohára, ale ak má pod 16%, je problém ho napastovať na jemnú konzistenciu. Optimálna vlhkosť sa pohybuje medzi 16-17%.

Med časom zjemnie

Čas, sila/vytrvalosť včelára a teplo ovplyvňujú kryštalizáciu medu. Tieto 3 faktory ovplyvňujú, či je med mäkký a jemný ako masť, alebo ako smalt.
Ale máloktorý včelár má toľko času a asi žiaden nenechá svoj med odležať v pivnici niekoľko mesiacov/rokov, aby dosiahol trvalo natierateľnú konzistenciu. Med bude jemný a mäkký, keď sa naplní do pohárov, skladuje v chlade a dostatočne dlho čaká.

Času málo, musí sa to urýchliť

Tak nám neostáva nič iné, len použiť svaly, alebo patričnú techniku. Pre hobby včelárov sa neoplatí zadovážiť si drahé zariadenia, on chce svoju úrodu čo najjednoduchšie a najlacnejšie dostať do pohárov. K tomu postačuje 25-50 litrová nádoba na med, miešacia šprirála a výkonná vŕtačka (vhodná je tá ma miešanie matly - má nízke otáčky a je dostatočne výkonná), poprípade redukčná prevodovka.
Včelár s väčším počtom rodín by sa s vŕtačkou umordoval, ten si zadováži pastovacie zariadenie, ktoré mieša väčšie množstvo medu naraz a vďaka spínacím hodinám šetrí jeho čas. Pri počte nad 20 produkčných rodín s priemerným výnosom 40kg/rodinu sa oplatí investovať do zariadenia s nádobou na 100kg medu.

Mierne teplo to spraví tiež

Ako posledný prostriedok na získanie jemného medu ostáva teplo. Teplotou roztopíme aj ten najtvrdší med. Ak nemáme v lete čas med spracovať, ale potom ho postupne podľa potreby plníme do pohárov, tak ho pred skladovaním premiešame, aby vznikli želané malé kryštály (ktoré na jazyku necítime) a naplníme do skladovacích nádob (zvyčajne 25 litrové a väčšie). Med v nádobách dokončí kryštalizáciu - kryštály sa spoja a med ostane veľmi tvrdý.
Pre plnením do pohárov sa musí zľahka zohriať, ale nie úplne roztopiť - nesmie vzniknúť ani najmenšia tekutá vrstva! Po zohratí ho ešte raz premiešame. Toto druhé miešanie zruší kryštalickú štruktúru. Repkový a jarný kvetový med sú najvhodnejšie, lebo tie jemnozrnne kryštalizujú.

Naočkovanie medu

Keď do medu, ktorý má vlastnoť pri kryštalizácii vytvárať hrubú štruktúru (veľké kryštáliky), pridáme 5-10% pastovaného medu (ktorý má jemnú štruktúru) - tak ho naočkujeme a preberie pri kryštalizácii vlastnosti pridaného medu, ktorý už jemné kryštály má.

Obr. 1 Obr. 3 Obr. 5 Obr. 7

Obr. 2 Obr. 4 Obr. 6 Obr. 8 Obr. 9

Pastovanie medu

Spracovanie jarného a letného kvetového medu sa trochu odlišuje, ale u obidvoch postačuje pár zásahov, aby sme dosiahli jemnú krémovú konzistenciu.

1. Med musíme po vytočení prefiltrovať (napr. cez dvojité sito) a potom ešte raz jemným špicatým sitom (veľkosť ôk 0,3mm) s ohrievacou špirálou (obr. 1).

2. Aby sa med vyčistil, naplníme ho do väčšej nádoby a jeden krát dobre premiešame (pomalé otáčky). Po 24 hod. pozbierame penu (obr. 2).

3. Teraz miešame. Zariadenie si vyberáme podľa veľkosti prevádzky: jednoduché miešacie tyče a špirály (obr. 3), stredne veľké miešiacie zariadenia (obr. 4), alebo obrovské nádoby pre veľkovčelárov (obr. 5).
Hobby včelárom postačuje med v 25-50l nádobe vždy ráno a večer približne 3-6 minút so špirálou miešať. Jemné kryštály sa tvoria najprv na dne a na krajoch a tie treba miešaním prerozdeliť v celom mede. Začíname od kraja nádoby a špirálovite postupujeme do stredu. Miešame pomalými otáčkami do 100 za minútu, aby sme nevmiešali veľa vzduchu do medu.
Miešacie zariadenia necháme bežať 2-3 krát denne po 15-30 min. Ak je to možné, tak po prvom raze v nasledovný deň oboberieme penu.

4. Repkový med začína po 2-3 dňoch tvoriť viditeľný perleťový zákal, ktorý je spočiatku jemný a sotva viditeľný, ale zo dňa na deň rozsiahlejší. Po 4-7 dňoch vhodný na plnenie do pohárov. Dovtedy ho miešame, až kým sa nevytvorí zlatožltá perleťová kryštalická hmota (obr. 6 a 7).

5. Letný kvetový med potrebuje do naplnenia do pohárov pre kryštalizáciu bez naočkovania 3-4 týždne a väčšinou bude obsahovať hrubé kryštáliky. Preto odporúčam letné medy naočkovať repkovým na jemno skryštalizovaným, ale nie úplne tuhým medom, asi v množstve 5% celkového objemu letného medu (obr 8). Med, ktorým očkujeme, nesmie byť úplne tuhý, ale v žiadnom prípade nesmie byť priezračno-tekutý! Po naočkovaní letný med skryštalizuje na jemnú štruktúru (obr. 9). Ďalšie spracovanie je to isté, ako je vyššie popísané.

6. Skryštalizovaný tvrdý med v nádobách roztopíme v ohrievacej skrini (dobre poslúži napr. stará chladnička) teplotou tesne pod 40°C do takej miery, že kryštálová štruktúra ostane zachovaná, med už tečie, ale v žiadnom prípade nesmie byť úplne tekutý! Stvrdnutý repkový med v 10l nádobe potrebuje 20-24 hod., v 40l nádobe 30-36 hod. Hneď roztopení med krátko premiešame (len približne 1 minútu!) a naplníme. Ak ho miešame dlhšie, vznikne pudingová štruktúra - med nechceme jemne stuhnutý, ale tekuto-krémový.

Geert Staemmler, Imkerfreund 06/2010

Greet Staemmler, včelársky majster. Po skončení včelárskej školy v roku 1971 v Bad Segeberg (Nemecko) nastúpil do Včelárskeho inštitútu v Kirchhaine, kde zložil skúšku na majstra včelára. Od roku 1978 pracoval na Univerzite v Tübingene, kde sa staral o pokusné včelnice. Od roku 1983 pracoval ako poradca chovu včiel Poľohospodárskej komory v Schleswig-Holstein. Zaoberal sa chovom, šlachtením, umelým oplodňovaním, experimentovaním. Robil poradenstvo, školenia. Od roku 2004 je na dôchodku.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.