Zabrániť rojeniu je centrálny problém, ktorý rozhoduje o úspešnosti sezóny. Pod úspechom
sa rozumie: chovať čo najviac včelstiev s minimálnou prácnosťou.
Ak v máji po preklopení nádstavku uvidíme materské bunky, treba zatianúť
núdzovú brzdu.
Nevyprovokovať rojovú náladu
Výber správneho včelieho plemena, okem iného, zohráva podstatnú úlohu. Je rozdiel,
či chováme rojivú "lesno-lúčnu zmes", alebo na nerojivosť selektovanú včelu kraňskú (karniku).
Ale keď držíme rodinu v nedostatočnom úľovom priestore a nemôže expandovať, tak
sa vyrojí aj včelstvo, ktoré by sa pôvodne ani rojiť nechcelo. Včasné rozšírenie o nádstavky, teda
dostatočný úľový priestor, ma podstatný vplyv na utlmenie rojovej nálady. Ročné
obdobie a klíma takžiež ovplyvňujú vznik rojovej nálady - keď po výdatnej znáške z
repky, alebo púpavy, nasleduje bezznáškové obdobie so zlým počasím, tak sa musíme
snažiť, aby sme včelstvá udržali na uzde: tvorba odložencov, rozdelenie rodiny,
pri ľahkej rojivej nálade opatrenia odsávaním.
Rozšíriť a vyrovnať
Včasné rozšírenie úľového priestoru pridaním nádstavkov podporuje stavenie diela,
plodovanie a znášanie. Aby sa včely nenudili, nechajme ich ročne vystavať 11-15
medzistienok a doprajme im dostatočne veľké plodisko (20-22 rámikov zanderovej miery).
V dostatočne veľkom plodisku je veľa otvoreného plodu, čo podporuje znášanie peľu,nektáru a vody.
Malé plodisko nám spôsobuje
zbytočne veľa práce, lebo musíme často odsávať a prevesovať, aby sme včely udržali v úli.
Keď majú včely malé plodisko, zmenšujú si ho peľovými zásobami, lebo peľ ukladajú
prednostne v spodných nádstavkoch.
Ak aj napriek včasnému a dostatočnému rozšíreniu neudržíme včely v úli, tak by tu
boli ešte zásahy, ako napr.:
Výmena medníkov aj so včelami medzi slabou a silnou rodinou: rodine, u ktorej
sa prejavuje rojová nálada, odoberieme medníky aj so včelami a tie dáme nejakej slabej rodine. Medníky
z tej slabej rodiny preložíme tej silnej.
Radikálnejšie riešenie je, keď vymeníme miesto slabej a silnej rodine: počas pekného letového počasia úľ so silnou rodinou umiestnime na miesto slabej a slabú premiestnime
na miesto silnej - lietavky zo silnej rodiny poletia na svoje pôvodné miesto a skončia v slabej rodiny, čím ju posilnia; ich pôvodná rodina stratí lietaky a nebude mať dostatoko včiel na vyrojenie.
Odsávanie
Rozširovanie úľového priestoru a vyrovnávanie včelstiev by malo nasledovať zavčasu
ruka v ruke s pravidelným a miernym odsávaním z rodín k začiatku rojovej nálady,
podporované vylamovaním rojových materských buniek. Koniec koncov každý
včelár potrebuje zakladať mladé rodiny, aby si svoj stav udržal, zväčšoval,
poprípade mal nejaké rodiny na predaj. Aj k chovu matiek je vhodný
silný odloženec, s dostatočným počtom plástov s plodom a včelami.
Vhodné opatrenie je aj tvorba odsávačov, ktorú spravíme niekedy ku koncu
silnej kvetnej znášky. Odsávač vytvoríme nasledovne:
Do pripraveného nástavku vložíme tri plásty s plodom vo všetkých vývojových štádiách, ale bez včiel, 3-4 plásty so zásobami a 1 plást
s peľom. Zvyšok nádstavku vyplníme prázdnymi vystavanými plástami, alebo medzistienkami.
Na plodisku rodiny, z ktorej odsávame, ponecháme materskú mriežku, položíme
pripravený nádstavok a naň vyložíme medníky.
Po 5-8 hodinách je vo vloženom nádstavku dostatok včiel, ten odoberieme, položíme na vlastné dno, zavrieme úľovým
vekom a umiestnime mimo letového dosahu včiel.
O 9 dní mu môžme pridať mladú matku.
Pracovné postupy krok za krokom
Odsávanie tvorbou odložencov:
|
Vľavo produkčná rodina, vpravo odloženec.
Ja robím normálne odložence z 3 plástov s plodom a nich sediacimi včelami (bez matky!). Ak chcem využiť odloženec
na chov matiek, tak zozbieram z produkčných rodín 6 plástov s plodom a primetiem včely z 10 plástov s otvoreným plodom. Týmto zásahom sa
dá väčšinou utlmiť vznik rojovej nálady.
Bežný odloženec pozostáva z 3 plástov s plodom a včelami, ktoré sedia na týchto plástoch + jeden plást so zásobami + jeden prázdny
vystavaný plást a zvyšok nádstavku doplniť medzistienkami. Odloženec dostane hneď
zaviečkovanú materskú bunku, alebo o 9 dní vylámať materské bunky a pridať
mladú neoplodnenú matkú. Odloženec pravidelne prikrmovať! Po troch týždňoch kontrola, či matka kladie - ak nie, tak odloženec zrušiť.
|
Núdzový zásah - Medziodloženec hore:
|
Vľavo produkčná rodina pred zásahom, vpravo po zásahu s medziodložencom na vrchu.
Ak po preklopení nádstavku vidieť už zaviečkované materské bunky, tak vtedy treba
razantne konať. Komu sa nechce viacnásobne vylamovať materské bunky, tak môže vytvoriť
medziodloženec s matkou:
Prichystať si medzidno.
Odobrať medníkové nádstavky a v plodisku vyhľadať matku - tú zavrieť do klietočky, alebo plásť s ňou niekde izolovane odložiť.
V obidvoch plodiskových nádstavkov vylámať všetky rojové materské bunky - žiadnu neprehliadnúť!
Spodné plodisko ostáva na úľovom dne, naň položíme materskú mriežu a medníky. Na medníky dáme medzidno a druhý
plodiskový nádstavok, v ktorom je matka.
V spodnom plodisku musí byť otvorený plod, aby si včely mohli vychovať novú matku. Alebo vložiť nalarvovaný chovný rámik a
odchovať viacej matiek.
|
Núdzový zásah - Preletáč dole:
|
Vľavo produkčná rodina pre zásahom, vpravo stav po zásahu.
Podobne to funguje, keď dole umiestnime namiesto plodiskových nádstavkov medníky. Výhoda
tohto zásahu je, že nemusíme hľadať matku.
Zložíme všetky nádstavky. Na úľové dno položíme materskú mriežku (aby sa do medníka nedostali žiadny trúdi).
Do medníka (v ktorom je menej medu) vložíme jeden plást s nezaviečkovaným plodom a tento nádstavok položíme na materskú mriežku.
V plodisku vylámeme všetky materské bunky.
Vyložíme druhý medník, medzidno a na vrch obidva plodiskové nádstavky.
Podstata tejto metódy je, že horná časť rodiny má síce matku, ale zachvíľu stratí všetky
lietavky a tým aj chuť na rojenie. Lietavky sa vrátia cez pôvodný letáčový otvor
do spodných nádstavkov, kde ale nie je žiadna matka, s ktorou by sa mohli vyrojiť.
Dôležité je, aby sa tento zásah vykonal za pekného počasia, keď včely aktívne lietajú!
O 9 dní sú dve možnosti:
1. Vylámeme všetky materské bunky a necháme len jednu.
2. Keď vidíme, že včely v horných nádstavkoch prešla rojová nálada, vylámeme v spodnom nádstavku všetky materské bunky a obidve časti rodiny opäť spojíme.
|
Geert Staemmler, Imkerfreund 05/2010
Greet Staemmler, včelársky majster. Po skončení včelárskej školy v roku 1971 v Bad Segeberg (Nemecko) nastúpil do Včelárskeho inštitútu v Kirchhaine, kde zložil skúšku na majstra včelára. Od roku 1978 pracoval na Univerzite v Tübingene, kde sa staral o pokusné včelnice. Od roku 1983 pracoval ako poradca chovu včiel Poľohospodárskej komory v Schleswig-Holstein. Zaoberal sa chovom, šlachtením, umelým oplodňovaním, experimentovaním. Robil poradenstvo, školenia. Od roku 2004 je na dôchodku.

Neprešlo jazykovou úpravou.
Tieto webové stránky nedisponujú diskusným fórom a ani žiadne nie je plánované.
Ak chcete k článku niečo poznamenať, alebo o téme diskutovať, na
www.vcely.sk, alebo
www.vcelarskeforum.cz
sú dobre zabehnuté a naštevované včelárske fóra.
Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder
andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger.
Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.