Názory na používanie materskej mriežky medzi plodiskom a medníkom sa medzi včelármi značne rozchádzajú. Jedny to považujú za nevyhnutnosť, iným to prekáža. Otec a syn Bergmannovci vyskúšali oboje, zozbierali skúsenosti a propagujú cielené používanie.

Bermannovci nasadia materskú mriežku po vytáčaní medu a ponechajú ju v úli 2 týždne. V nemeckom včelárskom časopise bdj 08/2007 bol popísaný pokus členov Arbeitsgemeinschaft der Magazinimker (Pracovná spoločnosť nádstavkových včelárov) o správnom používaní materskej mriežky. Výsledok znel: materská mriežka musí byť uložená pozdĺžne s rámikmi (viď obr.), nesmie ležať na rámikoch, ale z každej strany musí byť medzi rámikmi a mriežkou 5mm medzera, aby sa včely mohli nerušene pohybovať medzi nádstavkami.
Čo sa týka rôznych názorov na používanie materskej mriežky, jedno je isté: materská mriežka uľahčuje prácu pri vyberaní rámikov na vytáčanie. S názorom, že len s materskou mriežkou je možné čisté získavanie medu, súhlasime len čiastočne.
V nemecku je veľmi veľa rámikových mier. V bývalej NDR je ešte dosť rozšírený Normovaný úľ 52, pri ktorom je materská mriežka nevyhnutnosťou. Pri nádstavkových úľoch v závislosti od znášky je možné včeláriť aj bez materskej mriežky. Ale prv, než sa niekto rozhodne materskú mriežku používať, či nepoužívať, mal by si ujasniť výhody a nevýhody.

Argumenty za používanie materskej mriežky

Odeľuje plodisko od medníka a obmedzuje plodovanie len na spodné nádstavky, čím v medníku je len med a žiadny plod. Takto sa môže med vytáčať zo svetlých, nezaplodovaných plástov.

Pri odoberaní rámikov k vytáčaniu nie je v medníku žiaden plod a matka a jednoducho sa odoberie celý nádstavok. S použitím včelých výklzov sa k tomu ešte viac šetrí časom, lebo odpadá ometanie včiel z plástov, kedže matka je vďaka materskej mriežke v dolných nádstavkoch, včely sami postupne opustia medník.

Pri vytváraní mladých rodín je istota, že matka nie je v medníku, čím sa významne šetrí čas, lebo hľadanie matky v niekoľkých nádstavkoch zaberie veľa času.

Keď je slabá znáška, alebo dlhšie prevláda zlé počasie, včely majú tendenciu "presunúť" plodisko do horných nádstavkov a spodné nádstavky môžu úplne opustiť, ale materská mriežka ich núti v tomto prípade plodovať v spodných nádstavkoch.

Argumenty proti

Materská mriežka v prirodzenom obydlí včiel neexistuje, je to vec, ktorú im človek umelo pridal aby si uľahčil prácu a včely to považujú za prekážku. To že to včely považujú za prekážku sa dá usúdiť aj napr. z toho, že včely pridané prázdne nádstavky obsadia skôr, keď sa nepoužije materská mriežka. Pozorovaním sa zistilo, že včely sa neradi predierajú s plným medovým vačkom cez materskú mriežku. To má za následok zhrubnuté plásty v miestach zásobných vencov v blízkosti materskej mriežky.

Ďalej sa pozorovaním zistilo, že v medníku nad materskou mriežkou včely med neskoršie zaviečkujú. To môže byť z dvoch dôvodov: materská mriežka spôsobí, že medníky sú zanosené pomalšie a tým to dlhšie trvá, kým nastane čas k zaviečkovaniu, alebo materská mriežka prekáža vetraniu v nádstavku a tým dlhšie trvá pokles vody v mede.

Bez materskej mriežky sa môžu včely bez prekážky pohybovať medzi nádstavkami a do pridané nádstavky ochotnejšie obsadia. Plásty s medom sú rýchlejšie a takmer úplne zaviečkované.

Cielené nasadenie

Ako vidieť, oba postupy majú svoje výhody a nevýhody. Preto sme začali používať materskú mriežku tak, že prvý pridaný medník, ktorý obsahuje dva svetlé vystavané nezaplodované plásty a sedem medzistienok, neoddeľujeme od plodiska materskou mriežkou. Ojedinele sa stane, že 1-2 vystavané plásty sú zaplodované. Tieto pri nasledujúcej prehliadke vymeníme s krajnými plástami zo spodného nádstavku. O 2-3 týždne v závislosti od znášky pridávame druhý nádstavok, ktorý pozostáva z piatich vystavaných plástov a piatich medzistienok. Počas celej jarnej znášky nepoužívame materskú mriežku.

Po prvom vytáčaní príde na rad materská mriežka

Keď vytočíme jarnú znášku, nadstavíme rodinám nádstavok s desiatimi vystavanými plástami a odelíme plodisko od medníka materskou mriežkou, inak by matka zaplovala plásty v medníku, čo by malo za následok presunutie plodiska do horných nádstavkov. Asi 8-14 dní po nástupe letnej znášky odoberieme materkú mriežku, čím zabezpečíme včelám nerušený prechod medzi nádstavkami. Takisto potom postupujeme k neskorej znáške po vytočení letnej znášky.

Naše používanie materskej mriežky môžme zhrnúť do nasledovných dvoch bodov:

1. Materskú mriežku nasadíme až bezprostredne po vytáčaní.

2. Akonáhle včely zanesú medník tak, že matka nebude môcť hore založiť plodisko, materskú mriežku odoberiemie.

Prof. Dr. Hans-Joachim Bermann, Dipl.-Ing. Lutz Bergmann
Deutsches Bienen-Journal 09/2008

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.