ÁNO,... uľahčujú prácu včelárovi a pro- spievajú zdravotnému stavu včiel! V prirodzenej stavba diela si včely sami určujú smer, veľkosť a tvar. Kto včelám dopraje túto voľnosť, ten: bojuje s nepravidelnou stavbou diela, lebo včely stavajú tiež aj podľa čiar zemského magnetického poľa. Aj nemecký najprísnejší BIO-Certifikátor Demeter povoľuje v plodisku štartovacie voskové pásiky a v medníku dokonca úplné medzistienky. musí počítať s tým, že prirodzená stavba sa ľahko láme. Pri odviečkovaní a vytáčaní je lepšie mať stabilné plásty. Skutočná prirodzená stavba diela nepozná žiaden drôt! sa utápa v trúdom plode. Naše dlhoročné pozorovania ukazujú: mladé rodiny založia až do 5 plástov len robotníčim plodom. Až keď populácia presiahne okolo 4000 včiel, vtedy je minimále tretina každej novej plochy plodiska zakladená trúdim plodom. To je aj z biologického hľadiska pochopiteľné, lebo tak si včely zabezpečia zachovanie a šírenie ich genotypu. má menšie medné výnosy, lebo chov trúdov a stavba diela stojí energiu - med. Nové plásty včely vystavajú len vtedy, keď im pri dobrej znášky dochádza miesto. Pri dobrej znáške dokáže silné včelstvo na noc vystať aj 3 medzistienky, pritom vo veľkom využívajú dodaný vosk z medzistienok. Ak musia plásty úplne vystavať, strácajú tým čas, ktorý by mohli využiť znášku - ak sa jedná o krátkodobú znášku, tak ju nestihnú naplno využiť. má slabšie mladé rodiny, lebo stavať dielo je pre nich pridrahé. Alternatíva: zakladať silné odložence, čo ale opäť stojí med, lebo z produkčnej rodiny bolo odobrané viac plodu a včiel. spomaľuje obnovu diela. Každá moja produkčná rodina každoročne vystavia približne 20 medzistienok. Potom je ľahšie veľkodušne sa zbavovať starých plástov, ktoré by mali byť najneskoršie po 2,5 roku odstránené. Kedže nepoužívam proti klieštikovi a moliam žiadne prostriedky, ktoré spôsobujú reziduá vo vosku, mám čistý vlastný kolobeh vosku. Doteraz nikto nedokázal, že by prirodzená stavba diela mala priaznivejší účinnok na zdravie a vitalitu včelstiev. Isté je, že používanie medzistienok uľahčuje včelárovi prácu, umožňujú kontrolovaný odchov trúdov a výmenu diela. Včelám je usporiadanie plástov, ktoré im nanucuje včelár, ako aj iné veci, zjavne úplne jedno. Dr. Pia Aumeier Na vystavaných medzistienkách si včely zakladajú rovnomerné plodisko plodu robotníc.

NIE,... denaturovaný(1) a rezíduami zaťažený vosk škodí včelám! Sú dva dôvody, prečo opakovane nepoužívať už použitý vosk, teda medzistienky, pre stavbu diela: po prvé kvôli neustále sa kumulujúcemu zaťaženiu vosku životným prostredím a chemickými ošetreniami, po druhé kvôli vplyvu, ktoré majú "recyklované" plásty na včelí plod. K tomu druhému bodu sa kedysi vyjadril významný prírodovedec Dr. Rudolf Steiner: "Keď vo voskovej bunke leží malá larva, nemalo by sa domnievať, že to, čo existuje v prírode, nemá žiadnu energiu. Táto malá šesťuholníková schránka skrýva v sebe energiu, ktorá významne pôsobí na vývoj včelieho plodu. Plásty sú súčasť 'tela' včelstva". 'Umelé' medzistienky sa robia z opätovne roztaveného a na vysokú teplotu zobriateho vosku. Tým že sa vosk zohreje asi na 140°C, sa usmrtia choroboplodné zárodky. Ale tento proces má aj za následok, že vosk sa denaturuje, teda zmení sa jeho štruktúra. Môže mať takto ošetrený vosk ešte tú zmienenú energiu, ktorá je potrebná k vývoju zdravej včely? Takisto aj valcovanie, alebo odlievanie medzistienok z vosku nie je bez následkov - má kosoštvorcové dno bunky skutočne taký tvar, aký by si včely sami urobili? Tým vzniká otázka prirodzenosti, tvaru a kvality vosku, lebo všetky vlastnosti významne vplývajú na vývoj plodu. Napríklad potrava, ktorá bola znehodnotená tepelnou úpravou neúčinkuje podporne na zravie. Z toho dôvodu by matka mala klásť vajíčka do najlepšieho materiálu, lebo tu vzniká nové včelstvo. U ľudí sa v kostnom tkanive vytvárajú krvinky a keď sa kostné tkanivo pokazí, ochorie krv a celý človek trpí. Tak nejako sa dá prirovnať závislosť včelstva od diela. Čo sa týka ohrevu vosku na 140°C, aj napriek tomu prežije veľa baktérii, vírusov a spórov. Už len z tohto dôvodu je zmysluplné nechať včelam stavať prirodzené dielo bez dodávania medzistienok. Prirodzená stavba diela je prapôvodná kostra včelstva, kde sa odohráva to najdôležitejšie v ich živote. Georg Peukert, Maintal Na prirodzenej stavbe diela si včely sami určujú, kde a koľko založia trúdi plod a plod robotníc.

Pani Dr.rer.nat Pia Aumeier, študovala biológiu na Univerzite Erlangen-Nümberg (Nemecko), zameranie zoólogia/parazitológia. Diplomovú prácu robila na Bavorskom včelárskom ústave v Erlangene. Dizertáciu vo včelárskom výskumnom ústave Univerzity Hohenheim, v ktorej sa zaoberala klieštikom včelím a nadaľej sa tejto téme vedecky venuje. Vo svojom výskume sa jej podarilo izolovať niektoré aromatické látky, pomocou ktorých klieštik hľadá svojho hostiteľa. Okrem vedeckej práce sa venuje praktickému včeláreniu, poriada mnoho kurzov pre začiatočníkov a pokročilých. Spoluatorka niekoľkých včelárskych kníh a autorka nespočetných článkov.

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.