Prof. Hartmut Hoffmann v nemeckom časopise Deutsches Bienen-Journal 11/2008 zverejnil zopár poznámok k biologickému boju proti vijačke a odporúča anízový olej. Tu nasleduje voľný preklad jeho príspevku:

Boj proti vijačke je vážny, nie len hygienický, problém vo včelárstve, preto každý včelár má morálnu povinnosť vijačku potlačovať! Aj v tomto prípade je lepšie problémom predchádzať, ako proti nim bojovať. V dnešnej "Bio-Bio" dobe je dopyt po prirodzených biologických a fyzikálnych metódach a staré známe metódy "s kyselinou a spol.", ako aj sírenie nie sú viac žiadané. Vymrznutie plástov alebo tepelné ošetrenie nie je riešenie, o ktoré by sa včelári stáli.
Použitie výparov kyseliny mravčej alebo octovej je síce vo svojej podstate podľa "Bio-Bio", ale predsa len prácne. A použitie Bacillus-thurigiensis v úli (vlastne na plástoch, ktoré sa naspäť vkladajú do úľa) by som ako mikrobiológ práve neodporúčal, aj keď je dokázané že tieto včelám neublížia. Vo včelárstve používaný kmeň B 401 proti vijačke tvorí špecifický endotoxín (jed pochádzajúci z tela baktérií), ktorý hlavne pôsobí na larvy hmyzu, ale pre mňa je málo upokojujúce, že larvy včiel doteraz nepatria do tej skupiny, ktorá je touto baktériou ničená. Bacillus je jednak žijúci pôvodca chorôb, ktorý je schopný sa prispôsobiť a takéto prispôsobenie na nového hostiteľa sa neraz stalo, s ničivými následkami.
Na tomto mieste sa mi najviac pozdáva (a včelám asi tiež) ako prevencia proti vijačke použitie anízového oleja. Niekoľko kvapiek anízového oleja na toaletnom papieri (servítok, papierová kuchynská utierka a pod.), vložené do skrine s plástami, zaručene odpudí vijačku. Nesmrdí to po octe alebo síre, ale príjemne po fenikle a aníze - vône, ktoré včelám nie sú cudzie. A plásty sa nemusia pred ich opätovným použitím prácne vetrať. K tomuto citujem pár riadkov z mojej knihy Včela medonosná z veterinárneho hľadiska (ISBN 3-036735-41-7), kapitoly Včela a životné prostredie:
"Vijačka je nebezpečný škodca plástov. Rozlišované sú vijačka voštinová (Galleria mellonella) a menšia vijačka úľová (Achroea grisella). Lietajú od mája do konca septembra a môžu prenášať choroboplodné zárodky. Z výskumu podľa Borcherta (1974) vyplýva, že trus po vijačke vo veľkom množstve obsahuje spôry moru včelieho plodu. Zahniezdenie vijačky na včelnici predstavuje za určitých okolností veľké epidemické riziko. Larvy sa živia voskom a hlavne na starých viackrát zaplodovaných plástoch zvyškami po zvliekaní lariev, tzv. košielkami. Pritom sú plásty potiahnuté nápadnou pavučinou a sú totálne zničené. Preto sa musia ukladnené plásty v pravidelných intervaloch síriť, pričom su larvy usmrtené, alebo vijačku odpudiť z potravinárskeho hľadiska nezávadným repelentom - anízovým olejom."
Nielen nepoužívané plásty sú ohrozené, ale aj slabšia včelia rodina môže byť vijačkou napadnutá a včelie larvy vo veľkej miere vyrušované alebo poškodené.
Škody spôsobené vijačkou sú veľké a preto má každý včelár morálnu povinnosť vijačku potlačovať."

Prof. Hartmut Hoffmann, narodený v roku 1936 v Metzels, okres Meininge, Nemecko. So včelami sa oboznámil na rodičovskej farme. Študoval veterinárnu medicínu na vysokej škole v Sofii (1955-1960) a promoval na Humboldtovej Univerzite v Berlíne (1963). Od roku 1974 profesor Akadémie poľnohospodárskych vied v bývalaj DDR, v oblasti boja proti epimédii zvierat a veterinárnych očkovacích látok. Postgraduálne štúdium v oblasti Očkovacie látky proti exotickým epidémiam zvierat absolvoval v Muktesware a Izatnagare/India (1973). Dlhoročná činnosť v oblasti boja proti epidémiam zvierat v Tanzánii (východná Afrika,1966-1969) a v veterinárnych očkovacích látok v Kansase (USA,1992), ako aj v Jordánsku (1998-2000). Spoluautor 4 odborných kníh o infekčných chorobách, prevencii epidémii zvierat a veterinárnych očkovacích látok, ako aj skrípt pre vysokoškolské štúdium o epidémii zvierat v tropických a subtropických krajinách. Predseda pracovnéj skupiny Zdravie včiel vo vedeckej spoločnosti pre veterinárnu medicínu v bývalej DDR v rokoch 1987-1990. Aktívny včelár od roku 1970. Autor kníh (Včela medonosná od A do Z,1993, Včela medonosná z veterinárneho hľadiska,1998), ako aj veľkého počtu publikácii o apidológii.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.