My včelári sa považujeme za praktických ochrancov prírody. Ale často sa obmedzí naša ochrana prírody len na včelu medonosnú. Aby sme uspokojili ich potreby, nehľadíme na náklady a námahu. Od podnecovacieho prikrmovania na jar, cez prikrmovanie medzi znáškami až po podlahové vykurovanie v zime, nehľadiac na najazdené kilometre s autom k údajnému optimálnemu stanovištu, ktoré je vždy to najlepšie, čím je najďalej. Včelám staviame včelíny, aby vonku na ne nepršalo a v ktorých potom kladieme jed na myši a mravce. Nevraviac o tom, že nešetríme polystyrénom, aby im v zime nebola zima.

Agresívny cudzinci

Obr. 1: Netýkavka žliazkatá tvorí rozsiahle a takmer nepriechodné porasty.


Obr. 2: Zalatobyľ kanadská je pre včely zaujímavá neskorá znáška.


Obr. 3: Keď letí včela nad golfovým trávnikom, to ako keby letela nad púšťou.


Obr. 4: Okraje mnohých ciest hýria rozmanitosťou.


Obr. 5: Sršňom chutia najmä muchy. Po včelu si zájdu len pozriedka.


Obr. 6: Osy spracujú vŕtve včely.


Obr. 7: Veľa mŕtvych včiel okolo úľa môže signalizovať neúčinné ošetrenie proti klieštikovi.


Obr. 8: Do zoslabnutej rodiny vnikli osy a dokonali dielo. Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera) kvitne od júla do októbra, je atraktívna pre včely a produkuje veľa nektáru, tak, že v niektorých oblastiach nemusia včelári na zimu podávať včelstvám cukrové zásoby. Pochádza z východnej Indie a u nás je to vlastne invázna rastlina, ktorá sa rýchlo rozširuje a vytvára veľké a husté porasty (obr. 1). Svojim mohutným a hustým porastom vytláča domáce rastlinstvo a niekoľko mesiacov okráda domáce hmyzoopelivé rastliny o hmyz.
Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum), zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) (obr.2) a včelí strom (Euodia hupehensis) poskytujú pre včely vynikajúcu neskorú znášku, ale sú to aj zelený "okupnati", ktorý u nás expandujú vďaka tomu, že sú vitálny a nemajú tu žiadnych prirodzených nepriateľov. Odborníci si už dávnejšie všimli, že väčšina inváznych raslín poskytuje pre včely vynikajúcu znášku. Ale napriek tomu nie je na mieste nejaká hystérie voči cudzím rastlinám. Rozširovanie sa inváznych rastlín nie je úplná hrozba pre domáce rastliny. Väčšina cudzích rastlín sa rozširuje v znesiteľných medziach, ako napr. pupalka dvojročná (Oenothera biennis) zo severnej Ameriky, pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) z Balkánu, netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora) z Kašmíru, alebo snežienka jarná (Galanthus nivalis) z Turecka. Mnohé boli k nám zavlečené už pred viacerými rokmi a stali sa medzičasom súčasťou našej domácej flóry. Na druhej strane je tu intezívne poľnohospodárstvo, kvôli ktorému niektoré rastliny už takmer nevidíme, ako napr. kúkoľ poľný (Agrostemma githago), nevädza poľná (Centaurea cyanus), mak vlčí (Papaver rhoeas), horčica poľná (Sinapis arvensis), alebo rumanček (Matricaria chamomilla). Rozpínajúcim inváznym rastlinám sa darí najmä v človekom poškodených ekosystémoch. Preto by mal byť včelár uvážlivý pri rozmnožovaní rastlím, najmä čo sa týka inváznych, lebo práve tie lákajú kvôli veľkej produkcii nektáru. Ale máme k dispozícií vhodné "domáce" alternatívy.
"Zem však bola pustá a prázdna,..." (Kniha Genezis) a tak to vyzerá do dnes v mnohých záhradách (obr. 3). Rododendrony, stremcha vavrínová (Prunus laurocerasus), smrek omorikový (Picea omorika) a ruža stolistá (Rosa centifolia) sú pre včely len zelená pustatina. Zato okraje mnohých diaľníc hýria rozmanitosťou druhov. Často sa kladie vina za monokultúrnu krajinu na poľnohospodárov, ale pokiaľ my nie sme ochotný poľaviť z našich rozsiahlich konzumných nárokov, inak to ani nebude. Ono je treba najprv pozametať pred vlastným prahom. Už niekoľko tuctov štvorcových metrov postačuje, aby sme mohli mohli vysadiť dlhoročné vysokokmene (jablone, hrušky), ktoré takmer 100 rokov poskytujú stravu nielen pre hmyz, netopierom a pod. Suchý múrik neposlúži len na ozdobu, či ohraničenie pozemku, ale aj ako ekologický kútik. Kto svoju lúku nehnojí, ale len 2x ročne pokosí, za niekoľko rokov má bujnú a pestrú rôznorodoť kvetov, ktoré by inak na prehnojených plochách nemali žiadnu šancu. Kto je netrpezlivý, može si zaobstarať patričné osivo. Niektoré včelárske spolky sa už chopili iniciatívy a zakladajú hrabankové lúky (podstielkové). Kto zo záhrad a okrajov ciest urobí kvitnúcu oázu, nepomáha tým len svojím včelám.

Včielka Maja osamotená na širokej pastvine?

Naša včele je ekonomický a ekologický model úspechu. Minimálne 160€ za rok môže mať včelár obrat z jednej rodiny - t.j. v Nemecku ročný obrat min. za 125 miliónov Eur. Pritom hodnota, ktorá vzniká opeľovacou činnosťou včely sa nedá seriózne vyčísliť. Podľa druhov rastlín a štruktúry krajiny sa odhaduje, že včela opelí 0-85% všetkých hmyzomopelivých kvetov. Včelári chovajú včely aj v oblastiach s intezívnym monokultúrnym poľnohospodárstvom, kde by inak včely sami o sebe mali problém nájť si vhodné hniezdo a dostatok potravy. V mnohých týchto oblastiach sú opeľovači len vďaka včelárom, lebo intezívne nasadenie chémie v poľnohospodárstve už ostatných opeľovačov odstránilo. Ale bolo by krátkozraké sa spoliehať len na včely a včelárov, lebo včela nie je pre všetky rastliny ten vhodný partner .

Zabudnutý opeľovači

Väčšina z 2000 domácich úžitkových a divorastúcich rastlín sú závislé na dostatočnom počte vhodných opeľovačov. Veľa kvetov je stavaných len pre špeciálny typ opeľovača. Nektár v kvetoch ďateliny lúčnej je uložený tak hlboko, že je dosažiteľný len čmeliakmi, ktorý majú dlhý ciciak. Takisto aj hluchavka, náprstník červený, papuľka väčšia, stračonôžka, bôb, hrach, fazula, horčica, alebo lucerna sú odkázaný na "ťažkú váhu". Aj pri rajčinách a uhorkách je ju treba, aby sa vytriasol peľ z peľnice. Okrem toho čmeliaci lietajú aj pri nižších teplotách (od 2°C) a tak môžu naštevovať kvety aj skoro na jar, keď je nepriaznivé počasie.
Okrem čmeliakov existuje ešte približne 520 iných druhov včiel, ktoré sú zamerané na naštevovanie kvetov. Tieto sú dosť postihnuté monokultúrnym poľnohospodárstvom a pesticídmi, lebo im to zužuje životný priestor a uberá na rôzdnorodosti kvetov. A naša včela medonostná aj napriek snahám môže len s časti nahradiť nedostatok týchto ostatných opeľovačov.

Lovci včiel, alebo neuznaný užitočný hmyz

Vyjadrenia včelárov, ako "... keď sa zatúla jedna sršnia kráľovna do pasce na osi, to nie je až taká veľká škoda pre životné prostredie ..." sú nie len na zamyslenie, ale aj zbytočné nezmyselné a tresné (v Nemecku sú sršne chránené). Veľa včelárov sa hnevá na osy a sršne, najmä keď stanú "pliagov" pre včely, ale včelári sú si len sami na vine, ak pre ich včely znamenajú väčší problém. Nielen ekologicky zmýšľajúci včelári, ale všetci, čo sa rozumejú chovu včiel, nepovažujú osy a sršne za škodcov. Sršne sú zamerané predovšetkým na muchy (obr. 5) a včely sú na ich jedálnom lístku len v smiešne malom množstve. A osy sú ako zdravotná polícia, ktorá odstráni pozostatky po chybnom ošetrení proti klieštikovi (obr. 6 a 7). Osám sa podarí vniknúť do úľa len slabým, alebo chorým včelstvám, čo možno rozpoznať na podložke podľa početných včelých nožičiek (obr. 8).
Ak sa včelar vidí, že mu osy "rabujú" včelstvo, je to len jeho vlastné zlyhanie.

Rozmanitosť namiesto obmedzenosti

Dôvody, prečo sa v Nemecku začínajú ľudia zaujímať o včelárstvo sa v posledných rokoch zmenily. Len málo včelárov dnes za tým vidí len finančné prilepšenie. 3/4 z mojich 160 začiatočníkov v roku 2007 uviedlo, že chcú tým prispieť k životnému prostrediu a k ochrane prírody. Istotne, nie je to vždy také jednoduché, aj ja tiež jazdím autom medzi mojimi 12 stanovištami, na ktorých mám pokusné včelnice, topím vosk s elektrickým vyvýjačom pary, kŕmim sirupom, ktorý nepochádza z bio-produkcie. Aj napriek tomu môže každý prispieť troškou k životnému prostrediu: včely pokiaľ možno blízko, zbytočne k nim nejazdiť autom, vytvoriť priateľské a pestré prostredie pre hmyz. Veď konec koncov aj naša včela medosná nežerie trávu.

Toto si môžte v Novembri kľudne odpustiť!

Vyľakať sa zo zkryštalizovaných zásob v plástoch (obr. 9) - stáva sa to často pri sirupe z kukuričného, alebo pšeničného škrobu a bez akýchkoľvek problémov pre včely.

Z obavy pred ďatlom umiestnňovať na úle plastikové mačky, strašiakov na vtáky, alebo zariadenia na odstrašenie ultrazvukom - proti ďatlovi pomôže len dôkladne natiahnutá sieťka (obr. 10), čo je pre mňa zbytočne prácne, preto radšej prenesiem úle na iné stanovište.

Nudiť sa - plánujte úpravu záhrady, stavajte vtáčie búdky a kŕmidla, hniezdiská pre iné druhy včiel, čmeliakov, alebo sršňov.

Obr. 9: Netreba panikáriť, keď vidíme v plastoch skryštalizované zásoby.

Obr. 10: V určitých regiónoch pomôže proti ďatlovi len sieťka. Keď sa ďatel raz naučí chodiť na včely, už ho to nik neodnaučí. (foto prekladateľa článku).

Dr. Pia Aumeier, Imkerfreund 11/2008

Kalendár včelára od P. Aumeier na mesiac:
JANUÁR	FEBRUÁR	MAREC	APRÍL	MÁJ	JÚN
JÚL	AUGUST	SEPTEMBER	OKTÓBER	NOVEMBER	DECEMBER

Pani Dr.rer.nat Pia Aumeier, študovala biológiu na Univerzite Erlangen-Nümberg (Nemecko), zameranie zoólogia/parazitológia. Diplomovú prácu robila na Bavorskom včelárskom ústave v Erlangene. Dizertáciu vo včelárskom výskumnom ústave Univerzity Hohenheim, v ktorej sa zaoberala klieštikom včelím a nadaľej sa tejto téme vedecky venuje. Vo svojom výskume sa jej podarilo izolovať niektoré aromatické látky, pomocou ktorých klieštik hľadá svojho hostiteľa. Okrem vedeckej práce sa venuje praktickému včeláreniu, poriada mnoho kurzov pre začiatočníkov a pokročilých. Spoluatorka niekoľkých včelárskych kníh a autorka nespočetných článkov.

Pani Pia Aumeier počas kurzu pre začiatočníkov (ošetrovane kys. štavelovou).

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.