V Nemecku je približne 5,7 miliónov ľudí postihnutých cukrovkou (Diabetes mellitus), čo zodpovedá zhruba 7% celkovej populácie. Preto sú včelári často konfrontovaný otázkou, či môžu diabetici bez obáv konzumovať med a či majú uprednostňovať med s vyšším obsahom fruktózy.

Domnienka, že med s vyšším obsahom fruktózy by mohol byť pre diabetikov vhodnejší, vznikla na základe toho, že diabetici majú nedostatok inzulínu a inzulín je potrebný pre príjem hroznového cukru (glukózy) bunkami a pre príjem fruktózy nie je potrebný žiadny hormón - teda fruktózou by sa mal obísť nedostatok inzulínu. Fruktóza môže byť potom v bunkách prisunutá do látkovej výmeny a tak byť využitá. Toľko minimálne teória. Aj podľa niekorých štúdií glykemického indexu sa zdá, že výhody medov bohatých na fruktózu sú potvrdené. Na vysvetlenie: glykemický index (GI) je hodnota na určenie účinku potravín s obsahom sacharidov na hladinu cukru v krvi v porovnaní s glukózou - inými slovami je to ukazovateľ, ktorý porovnáva hyperglykemizujúcu schopnosť určitej potraviny a čistej glukózy. K určeniu GI musí testovaná osoba skonzumovať testovaciu dávku určitej potraviny, ktorá obsahuje 50g sacharidov. Ako referenčná hodnota (=100) je účinok 50g glukózy na zvýšenie hladiny cukru v krvi. Čím je GI určitej potraviny vyšší, tým rýchlejšie dochádza k zvýšeniu hladiny cukru v krvi. V tabuľke GI (Foster-Powell,2002; tabuľka) sa aj vskutočnosti nachádza, že agátový med má nízky GI.

Čo v súčastnosti vieme

Glukóza sa dostane do bunky črevnej sliznice prostredníctvom transportného proteínu SGLT1. Fruktóza zasa fruktózovým transportérom GLUT5. Obidva monosacharidy (jednoduché cukry) opustia bunku črevnej sliznice pomocou transportéra GLUT2. Fruktóza sa potom v tele distribuuje uľahčenou difúziou, ale nestimuluje produkciu dvoch dôležitých hormónov pre správu energie - inzulín a leptín, lež musí byť premenená na glukózu, skôr než môže stimulovať produkciu inzulínu.
Na otázku, či je fruktóza pre diabetikov vhodnejšia, nemôžeme na základe vyššie uvedených skutočností jednoznačne odpovedať. Najskôr si musíme uvedomiť, že človek je koncipovaný šetriť energiou a si ju odkladať do zásoby . V strave človeka počas jeho vývoja zohrávala fruktóza len vedľajšiu úlohu, lebo škrob, ktorý pozostáva z veľa molekúl glukózy, bol hlavným zdrojom energie. Fruktóza sa vyskytovala len čiastočne v strave človeka, okrem iného v ovocí a v mede. Napr. jablko má 5-7% podiel frutkózy. Táto okolnosť možno vysvetľuje to, že látková premena fruktózy v tele, v protiklade s inými sacharidmi, prebieha nekontrolovane. A pretože fruktóza sa často vyskytuje spolu s glukózou, funguje ako signál pre uvoľnenie glukokinázy - enzýmu ktorý je jediný v látkovej premene špecializovaný na glukózu.

V súčastnosti potravinársky priemysel vo veľkom štýle nasadzuje fruktózu, lebo ju možno lacno vyrobiť z kukurice a je sladšia ako glukóza. Takto je možno lacno a efektívne sladiť potraviny. Už veľa výskumov sa zaoberalo tým, či takto zvýšený príjem fruktózy nie je škodlivý a výsledky ukazujú, že tieto obavy nie sú neopodstatnené. Zvýšený príjem fruktózy spôsobuje masívny výskyt produktov metabolizmu fruktózy v látkovej premene sacharidov, čím sa aktivuje metabolizmus mastných kyselín, čo následne zapríčiní zvýšenie tuku v krvi. Podľa niektorých výskumov je počas diéty bohatej na frutkózu podiel mastných kyselín v krvy asi 3x vyšší, ako počas diéty s glukózou (Bantle,2000). Toto vedie k zvýšeniu ukladania tuku do tukových buniek a tým k nadváhe a artérioskleróze, čo zvyšuje riziko infarktu a mozgovej porážky. Vysoká hladina fruktózy vraj zapríčiňuje zápalové reakcie, ktoré sa negatívne prejavia najmä pri nedostatku magnézia (Rayssinguier,2006). Ďalším problémom pri zvýšenom požívaní fruktózy je, že nevyvoláva pocit sýtosti a tak dochádza k zvýšenému príjmu kalórií. Iný autori uvádzajú, že vysoká spotreba fruktózy zapríčiňuje rastúcu produkciu kyseliny močovej, čo môže neskoršie spôsobiť poškodenie obličiek.

Ukazuje sa, že fruktóza vo väčších dávkach môže byť problematická aj pre zdravého človeka. Ale ako je to s jej účinkami u diabetikov?

Ako pôsobí fruktóza u diabetikov

Bohužiaľ neexistuje žiadna seriózna vedecká štúdia, ktorá by sa zaoberala úlohou fruktózy u diabetikov. U cukrovky je veľa problémov dostatočne známych, ktoré sú zapríčinené vysokou hladinou glukózy v krvi:

• Kardiovaskulárne problémy:
  • - poškodenie krvných ciev (diabetická makroangiopatia a mikroangiopatia),
  • - ischemická choroba srdca,
  • - arteriálna obštrukčná choroba,
  • - poruchy prekrvenia mozgu,
  • - diabetická noha (napr. diabetická gangréna).
• Očné problémy:
  • - diabetické poškodenie sietnice oka (retinopatia),
  • - zákal šošovky (sekundárny glaukom, diabetická katarakta).
• Poškodenie obličiek (diabetická nefropatia - difúzna glomeruloskleróza).
• Poškodenie nervov (znížená ciltivosť).
• Bezvedomie - pri zníženej hladine cukru (pod 40mg/dl), ako aj pri veľmi vysokej hladine glukózy.

Ak neberieme do úvahy rôzne štúdie, môžeme sa domnievať, aký vplyv by mohla mať fruktóza. Pretože fruktóza a glukóza majú rovnaký energetický obsah, rovnako podporujú vnik obezity, ktorá môže zapríčiniť cukrovku. Preto sa javí vysoký konzum fruktózy ako problematický. Rôzne výskumy ukázali, že vysoká hladina fruktózy, takisto ako ja vysoká hladina glukózy, vplýva na hemoglobín (Bose a Chakraborti, 2008).

Ako je to s medom, ktorý má vyšší obsah fruktózy?

Bohužial do dnes nebol zverejnený žiadny serózny výskum, ktorý by sa zaoberal vplyvom medov s vyšším obsahom fruktózy na diabetikoch. Na základe súčastných vedomostí o vplyve fruktózy (ktoré sme už vyššie spomenuli) nemožno medy, ako napr. agátový, diabetikom odporúčať, aj keď nízky glykemický index (GI) k tomu zvádza. Je dosť možné, že by sa tým cukrovka u postihnutého ešte zhoršila, ako aj problémy, ktoré ju sprevádzajú.
To, že GI nezohľadňuje už zmienenú problematiku fruktózy, potvrdzujú aj výsledky štúdie o mede, ktorú viedol Prof. Dr. Aloys Berg z Univerzitnej kliniky vo Freiburgu (Nemecko).

Je med pre diabetikov vhodnejší ako cukor?

Nie je tomu tak dávno, čo sa touto otázkou zaoberali viaceré štúdie. Počas jednej štúdie bol med rozsiahlo porovnávaný s identickým cukrovým roztokom a zistili, že medový roztok spôsobil nižšiu hladinu cukru v krvi a nižšiu hladinu inzulínu. Keďže obsah fruktózy bol v medovom a cukrovom roztoku rovnaký, poukazuje to, že fruktóza nebola príčinou antidiabetického účinku.
Natíska sa otázka, čo spôsobilo antidiabetický účink, ktorú možno pred nedávnom zodpovedali japonský vedci - zistili v mede palatinózu, čo je disacharid s generickým názvom izomaltulóza. Tento disacharid sa v organizme pomaly vstrebáva (pomalé štiepenie), lebo má stabilné molekulárne spojenie. Týmto dostáva telo cukor postupne; palatinóza aj spomaľuje príjem a/alebo zužitkovanie glukózy (Oizumi, 2007).
Zaujímavé výsledky prichádzajú tiež z Indie - Agrawal a kol. (2007) zistili, že med u diabetikov menej zaťažuje látkovú premenu cukru ako porovnateľný cukrový roztok. Bohužiaľ Agrawal a kol. bližšie nešpecifikovali, aký med použili.

Zhrnutie

Môžme sa toho pridržiavať, že med má výhodnejšie vlastnosti ako cukor a k sladeniu potravín je vhodnejší, lebo menej zaťažuje látkovú premenu (menšia potreba inzulínu). V rámci našej štúdie sme toto zistili u lipového medu. Ako sa prejavujú iné medy a ktoré účinné mechanizmy sú za to zodpovedné, musia ukázať budúce výskumy.

Ak by diabetici chceli niečo sladké, mali by radšej uprednostniť med, ale nesmú pri tom prekročiť im povolenú hranicu sacharidov. V žiadnom prípade by sa nemali spoliehať na to, že medy s vyšším obsahom fruktózy sú pre nich vhodnejšie a môžu ich konzumovať bez rizika.

Prof. Dr. Karsten Münstedt, Dr. oec. troph Annette Hauenschild, Dr. med Daniel Winter - Univerzitná klinika Gießen a Marburg, Nemecko

Imkerfreund 07/2008

Prof. Dr. med. Karsten Münstedt, námestník riaditeľa Gynekologickej kliniky Univerzity Gießen (Nemecko), sa už roky zaoberá výskumom konvenčnými a nekonvenčnými metódami liečenia rakovinových ochorení, alternatívnymi a doplnovými postupmi liečby v gynekológii. Je členom výskumného tímu, ktorý sa zaoberá alegiou na včelí jed. Autor niekoľných odborných medicínskych kníh. Je náruživým včelárom a z titulu svojho vzdelania a povolania sa zaoberá na vedeckej úrovni o včelie choroby a apiteriapiu, veľa rešeršuje v domácich a zahraničných vedeckých publikáciach na tieto témy, z čoho potom ponúka včelárskej verejnosti zrozumetiľný súhrn.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.