Senná nádcha je rozšírená choroba, ktorou je postihnutých viac ako 20% obyvateľstva. Táto choroba, odborne nazývaná chronická rinitída, je zapríčinená peľom a spôsobuje kýchanie, svrbenie, tečenie, či upchatie nosa, ako aj zápal očných spojiviek. Podľa jednej novej prípadovej štúdie je možné alergiu na peľ úspešne liečiť medom.

Postihnutý pacienti majú obmedzenú kvalitu života, často dochádza k poruchám spánku, k únave, poruchám koncentrácie, u detí k zníženej schopnosti učiť sa.
Podľa jednej hypotézy je na vine súčastná hygiena. "Nezamestnané" obranné protilátky si hľadajú nových nepriateľov, lebo nie sú zamestnané bojom proti baktériam z okolia. Podľa tejto tézy môže dôjsť k tomu, že obranné bunky bojujú napr. proti vdýchnutému peľu. V Nemecku boli vykonané štúdie, ktoré poukazujú na to, že deti, ktoré vyrastajú na farmách, kde prichádzajú do styku so zvieratami, kvetmi, maštaľou a pod., len veľmi zriedkavo trpia alergiami. V oblastiach Afriky, kde je hygiena na veľmi nízkej úrovni sú alergie takmer neznámym pojmom.

Liečenie sennej nádchy stojí na troch pilieroch:

vyhýbanie sa alergénom,

farmaceutická terapia liekmi, kde liekmi sú stabilizované obranné bunky, blokované histamín-H1-receptory, zmiernenie príznakov,

špeicifická imunoterapia, pri ktorej sú pacientom každých 7-13 dní podávané (injekčne) alergény.

Liečebné postupy s vedľajšími účinkami

Výhodou v liečbe sennej nádchy je, začať liečbu čo najskôr v rannom štádiu, pretože skorou liečbou sa môže zastaviť vývoj ďalšej alergie. Vedľajšie účinky konvenčnej terapie (únava po niektorých antihistaminikách, obavy z vedľajších účinkov cortisonu), alebo želanie pacienta vedú k tomu, že sa aplikuje alternatívna a doplnková medicína. Jedna z často propagovaných alternatívnych možností je aj liečenie medom. Pritom by to mal byť predovšetkým med z lokality, kde žije pacient a mal by to byť med zo zodpovedajúcej ročnej doby. V posledných rokoch bolo uverejnených viacero správ, kde sa pri liečení sennej nádchy medom dosiahlo zlepšenia. Televízna stanica rbb v júni 2009 vysielala program o možnostiach liečenia sennej nádchy medom.

Telo si pomaly zvyká

Teória, ktorá je za liečbou medom, hovorí, že v mede sa nachádza peľ v malých množstvách, ktoré nespôsobujú alergickú reakciu, ale umožňujú pomalú desenzibilizáciu. Liečba medom by sa mala začať v zimných mesiacoch, aby sa do začiatku kvitnutia kvetov, ktoré vyvolávajú u pacienta alergickú reakciu, už vyvinula v oranizme tolerancia proti antigénom.
V roku 2002 bola publikovaná jedna vedecká práca, ktorá testovala túto teóriu. Test prebehol podľa vedeckých štandartov, zahrňoval 36 pacientov, ktorých rozdelili do 3 skupín. Všetci zúčastnený pacienti trpeli sennou nádchou a alergiu u nich vyvolával podobný alergén. Prvá skupina pacientov dostala domáci, lokálny, nepasterizovaný, nefiltrovaný med. Druhá skupina dostávala filtrovaný a tepelne upravený med z obchodu. Tretia skupina dostávala škrobový cukor s umelou medovou príchuťou. Testovaný pacienti mali denne zjesť polievkovú lyžicu medu, okrem toho naďalej pokračovať v ich bežnej liečbe a denne zaznamenávať ich zmeny stavu. Na konci analýza dát ukázala, že výsledok liečby tých 3 sledovaných skupín bol takmer rovnaký, takže tento výskum nepotvrdil účinok medu proti alergickej nádche. Ešte k tomu vyvitlo, že počas pokusu niekoľko pacientov med nejedlo pravidelne, alebo nejedli vôbec, lebo im bol veľmi sladký, čo znížilo výpovednú hodnotu tohto testu.

Aktuálny výskum

Jedna štúdia poukázala na dobrý výsledok, keď deťom podávali med obohatený o peľ. Spravidla sa proti sennej nádche používa prírodný, nezmenený med. V Nemecku, Rakúsku a Švajčiarku bola spravená medzi včelármi akcia, aby svojim zákazníkom, ktorý majú sennú nádchu, rozdali dotazník. Asi za 6 mesiacom prišlo 29 odpovedí, z ktorých sa dalo vyhodnotiť len 23. Z vyhodnotenia vysvitlo, že dané osoby trpeli alergiou na peľ brezy, liesky, vŕby v priemere 8,1 rokov (rozsah 1-34 rokov). Jedli med, ktorý pochádzal z okolia v priemere 3,3km od ich bydliska. Osem osôb z toho boli včelári. Väčšina účastníkov (69,9%) jedli med počas celého roka, ostatný začali v jeseni a skončili na jar. V priemere zjedol každý účastník ankety 34g medu denne (rozpätie 5-90g/deň).
Polovica účastníkov (52,2%) uvádzala, že vďaka medu už nepotrebujú žiadne lieky na ich alergiu, deviatim sa stav zlepšil a v jednom prípade med neviedol k žiadnemu zlepšeniu. V jednom prípade sa dokonca intezita sennej nádchy zhoršila. Bohužiaľ počet účastníkov tejto nakety bol nízky.

Prinajmenšom indície

Súhrnný výsledok je, že prevažná väčšina účastníkov ankety (91,3%) uvádzala zlepšenie a považuje liečenie medom za zmysluplné, čo poukazuje na to, že je tu možný pozitívny vplyv medu na sennú nádchu. Tento prieskum síce nespĺňa požiadavky vedeckého výskumu, ale môže poslúžiť ako podklad pre plánovanie ďalších štúdií.
Pri intezívnom rešeršovaní v literatúre je možné natrafiť aj staršie štúdie. Prvá pochádza z roku 1957 zo Švajčiarska, pri ktorej bolo 20 detí cielene desenzibilizovaných medom a uvádza 75% úspešnosť. Iná štúdia z roku 1990 popisuje situáciu 21 dospelých pacientov, ktorý denne jedli 10-20g medu. Uvádza úspešnosť 76%. Jednej inej štúdie sa zúčastnilo 353 detí, ktorým pridávali na 1kg medu 120g peľu a úspešnosť bola okolo 69%.

Ako jeden z argumentov proti terapii medom sa zvykne uvádzať, že alergie sú spôsobené peľom z vetroopelivých kvetov a tento peľ sa nachádza v mede len vo veľmi malých množstvách. Lenže aj peľ z hmyzoopelivých kvetov má podobné antigénové vlastnosti, ktoré umožnujú desenzibilizáciu.

Za pokus to stojí

Pacientom, ktorý trpia sennou nádchou a z nejakých príčin nemôžu podstúpiť bežnú medicínsku liečbu, sa oplatí vyskúšať pravidelná konzumácia medu. Aj keď alergická reakcia na med je zriedkavá, malo by sa začať s malými dávkami a potom postupne zvyšovať. Či skutočne je to tak, že med musí pochádzať z tej istej lokality ako pacient, sa v súčastnosti nedá jednoznačne potvrdiť. Odporúčania hodné istotne je, že med by mal byť prírodný, nijakých spôsobom spracovaný (filtrovanie, zohriatie, pridávanie aróm a pod.). Kto sa na to podujme, určite nájde vo svojom okolí poctivého včelára.

Prof. Dr. Karsten Münstedt, Deutsches Bienen-Journal 08/2010

Prof. Dr. med. Karsten Münstedt, námestník riaditeľa Gynekologickej kliniky Univerzity Gießen (Nemecko), sa už roky zaoberá výskumom konvenčnými a nekonvenčnými metódami liečenia rakovinových ochorení, alternatívnymi a doplnovými postupmi liečby v gynekológii. Je členom výskumného tímu, ktorý sa zaoberá alegiou na včelí jed. Autor niekoľných odborných medicínskych kníh. Je náruživým včelárom a z titulu svojho vzdelania a povolania sa zaoberá na vedeckej úrovni o včelie choroby a apiteriapiu, veľa rešeršuje v domácich a zahraničných vedeckých publikáciach na tieto témy, z čoho potom ponúka včelárskej verejnosti zrozumetiľný súhrn.

Neprešlo jazykovou úpravou.

---

Hinweis:
Diese nichtkommerzielle Web-Seiten möchten als Informationsquelle für alle Imker (ja, überwiegend für die slowakisch sprachige) dienen, die keinen Zugang oder andere Möglichkeiten haben, um neues aus der Welt über Bienenzucht zu erfahren. Diese Web-Seiten haben nur Bildungscharakter mit Hauptfokus auf Anfänger. Hoffentlich wird sich niemand benachteiligt, oder bestohlen fühlen.