Veľa včelárov si myslí, že z tmavých plástov (veľa krát zaplodovaných) tečie tmavý med a preto tieto staré plásty cielene ponechávajú v medníku. Rakúsky vedci okolo profesora Hermanna Pechhackera preukázali, že tomu nie je tak. Zostavili farebnú škálu, pomocou ktorej možno merať farbu medu. Vyhodnocovali včelstvá v agátovej znáške a porovnávali med z rôznych plástov - z prirodzených svetlých plástov až po extrémne staré čierne plásty. Výsledok porovnávania je jednoznačný: stav plástov nemá žiadny vplyv na med. Med z tmavých plástov sa vo farbe neodlišoval od medu zo svetlých plástov. Všetky vzorky boli zhodné a zodpovedali vo farbe, konzistencii a chuti agátovému medu.

Španielsky vedci nenašli žiadne reziduá po fipronile vo včelých produktoch. Tento prostriedok je vo Španielsku povolený od roku 2004 na morenie semien slnečnice. Odvtedy ho včelári podozrievajú, že je zodpovedný za úhyny včelstiev. V roku 2006 vykonali vedci prvú štúdiu a nezistili žiadne reziduá vo včelstvách v oblastiach, kde bol fipronil nasadený. Včelári sa dožadovali ďalšieho výskumu, ale ani ten nepreukázal reziduá. Vedci analyzovali vzorky od viacerých včelárov v provinciách Cuenaca a Andalúzia, kde je veľa slnečnicových osevných plôch. Vzorky odoberali 2x počas kvitnutia slnečnice a 1x v jeseni. Analyzovali včely, čerstvo nosený peľ a peľ z plástov. Namiesto finpronilu našli reziduá po iných pesticídoch a predovšetkým reziduá po varroacidoch (prostriedky na ošetrenie proti klieštikovi včeliemu) - medziiným aj v EU zakázaný a pre hmyz vysoko jedovatý chlorfenvinphos, ktorý poniektorý včelári nelegálne používajú proti klieštikovi. Vedci došli k záveru, že za daných okolností včely neprídu do kontaktu s fipronilom a ten nie je zodpovedný za úhyny včelstiev. Výsledky boli zverejnené v Pest Management Science 2011.
Zatiaľ čo v Európe sa včelári búria proti fipronilu, v Austrálii ho včelári používajú proti malému úľovému chrobákovi. Účinná látka sa nachádza v plochej plastovej krabičke, ktorú včelári položia na úľové dno. Chrobák uniká pred včelami do krabičky. Doteraz mal BASF patent na fipronil, ale ten uplynul a krabička s fipronilom je dostupná pre všetkých včelárov v Austrálii.

Včely ako druh prežily už niekoľko miliónov rokov. Tolerujú prirodzene vyskytujúce sa jedy, ako napr. pyrethrum z chryzantén, ktorý im neublíži. Vedci nedávno zistili, že táto schopnosť ich chráni aj proti varroacidom (prostriedky na ošetrenie proti klieštikovi včeliemu) - pyrethroidy ako fluvalinat (Apistan) a pravdepodobne to platí aj pre flumetrin (Bayvarol), ako aj pre coumaphos (Perizin) - pokiaľ sú vystavené veľmi malým dávkam. Vedci z Illinois zistili, že za toto včely vďačia trom enzýmom (P450 cytochrómy) v čreve. Odolnosť proti pyrethroidom funguje u včiel preto, lebo je podobný prírodnému insekticídu pyrethrum. Tieto enzými rozoznajú aj coumaphos, ale táto odolnosť je u včiel obmedzená - keď sa k tejto látke pridajú rôzne pesticídy zo znášky peľu a nektáru, je jej účinok zosilnený. Potom môže byť pre včely smrtelné aj malé množstvo prostriedkov proti klieštikovi.

Pred dvoma rokmi sa podarilo vedcom z Monsanto a BASF vložiť gén baktérie Bacillus subtilis do kukurice a tým si rastlina počas sucha zachováva všetky životne dôležité funkcie. Úroda kukurice v suchých oblastiach by sa tým mala zvýšiť od 10%. U USA bude onedlho táto sorta povolená.

Nedávno sa na trhu objavil odparovač na kyselinu mravčiu "NASSENHEIDER profesional", ale v praxi sa vyskytli problémy s dávkovaním odparovania kyseliny - odparuje sa väčšie množstvo, ako je požadované. Výrobca (Joachim Weiland Werkzeugbau) prosí včelárov o pomoc - poslať do firmy odparovač v zloženom stave. "Počas našich testov sme nezistili žiadne problémy s novým odparovačom, pracujeme na zistení chyby a predbežne ho neodporúčame používať", vyjadril sa Joachim Weiland. Na želanie zákazníka výrobca vymení nový model za predchádzajúci.