Už piaty rok po sebe sú zimné straty včelstiev u včelárov v USA dosť vysoké - zima 2010/2011 okolo 30%. Po minulé roky to bolo 29-36%. Toto sú údaje štátneho včelárskeho poradcu a ministerstva poľnohospodárstva USA. Podľa predbežného vyhodnotenia, ktorého sa zúčastnil každý piaty včelár v USA - 5600 včelárov s 2,68 mil. včelstiev. USA-včelári by považovali za prijateľné straty do 13%, ale túto hodnotu dosiahol len každý tretí včelár. Skupina okolo Dennisa van Engelsdrop zdôrazňovala, že počítali len zimné straty bez strát počas leta. Pritom sa domnieva, že aj letné straty sú dosť vysoké.
Síce tieto straty by sa dali dohnať tvorbou odložencov, ale toto je pre amerických včelárov príliš prácne a nákladné. Americký včelári tvrdia, že vyrovnávať straty zakladaním mladých rodín nie je dlhodobého hľadiska trvalé a znesiteľné, lebo by museli ročne založiť z celkového počtu včelstiev tretinu odložencov.

Včelstvá zimu 2010/2011 prežili s malými stratami, na jar nastúpila znáška pomerne skoro, vo Včelárskem odbornom centra v Mayen (Nemecko) nezriedka zaznamenali prírastky na váhe až do 5kg. Včelársky vedci však už teraz varujú pred klieštikom včelím. Znáška nastúpila skoro, včelstvá sa dobre rozvíjali a tým mal aj klieštik včelí dobré podmienky na rozmnožovanie sa. Preto sa treba po poslednej znáške sústrediť na dôsledné ošetrenie proti klieštikovi, aby nedochádzalo v nasledovnej zime k stratám na včelstvách.
V zime 2010/2011 boli podľa inštitútu v Mayen zimné straty v Nemecku okolo 16%, pričom vychádzajú z údajov od 4800 včelárov z celého Nemecka. Prieskum Včelárskeho ústave v Celle vykazoval zimné straty okolo 11%. Takmer polovica zúčastnených včelárov nemala vôbec žiadne straty.

Analýzy v jednotlivých krajinách, či už Francúzsku, Španielsku, alebo v USA, ukazujú alarmujúci výskyt reziduí z peticídov vo včelích produktoch, predovšetkým vo včelom chlebe (peľ uskladnený v plástoch). Niet sa čo čudovať, že včelári sa obávajú nielen o zdravotný stav včiel, ale aj o dôveru zákaznikov. Výsledky analýz včelích produktov ukazujú, že by sa niečo malo v poľnohospodárstve zmeniť - mimochodom aj u poniektorých včelárov. Pritom veľmi smutné je, že pri týchto analýzach sa práve na poprednom mieste mieste našli aj reziduá po prípravkoch proti klieštikovi včeliemu - týka sa nielen množstva reziduí, ale aj počtu výskytov.
Napr. účinná látka coumaphos nie je vo Franzúsku povolená, ale aj napriek tomu si tam včelári miešajú vlastné prostriedky proti klieštikovi (z prípravkov pre psov proti blchám, ktoré coumaphos obsahujú). V Španielku sa často vyskytujú vo včelom chlebe reziduá po chlorfenvinphos. Táto látka, ktorá je pre hmyz vysoko jedovatá, už nie je v EU povolená, ale aj napriek tomu ju niektorý španielsky včelári používajú proti klieštikovi. Aký vplyv na včely majú tieto vysoké reziduá spolu s pesticídmi, nie je ešte známe.
V Nemecku je trend pozitívnejší. Za posledné roky tam neustále klesá množstvo rezidí vo včelích produktoch po prostriedkoch proti klieštikovi. V Nemecku včelárske spolky a ústavy neoporúčajú používanie tzv. tvrdej chémie a vynakladajú nemalú inciatívu na propagáciu a školenie pre používanie organickej chémie. Včelári prechádzajú na aplikáciu kyseliny mravčej, štavelovej a mliečnej proti klieštikovi, ktoré nezanechávajú reziduá vo vosku a tým z vosku "neprechádzajú" počas sezóny do medu. Síce ešte stále sa vyskytujú reziduá po coumaphos, či v malom zastúpení aj po amitraze (vyskuje sa občas u včelárov v blízkosti Čiech), ale množstvo a počet je každým rokom viditeľne klesajúci.

Od havárie atómovej elektrárne v Černobyle v roku 1986 Dolnosaský Včelársky inštitút Celle v spolupráci s Potravinárskym inštitútom LAVES Braunschweig (Nemecko) každoročne robia analýzy vresoviskového medu na rádioizotop cézium (Cs) 134/137. Vresoviská príjmajú v porovnaní s inými rastlinami podstatne viac cézia a vylučujú ho v nektári. Ešte do dnes od havárie v Černobyle je preukázateľný v mede. Reziduá v mede v roku 2010 boli síce pod povolenou hranicou 600Bq/kg, ale stále v hodnotách 52,9-89,1Bq/kg.

V Holandsku neprežilo zimu 2009/2010 viac ako 700 včelstiev. Spočiatku nebola príčina známa. Choroby boli vylúčené, lebo tieto postihnuté včelstvá boli súčasťou jedného výskumného projektu a v rámci neho boli intezívne sledované. Výskumníci z Holandska požiadali o pomoc kolegov zo Včelárskeho inštitútu v Celle (Nemecko). Tí sa bližie pozreli na HMF (hydroxydmetylfurfural) a cukrové spektrum krmiva, ktorým boli postihnuté rodiny na zimu zakŕmené. Nepriaznivé cukrové spektrum môže spôsobiť, že zásoby skryštalizujú a včely ich nebudú môcť použiť. HMF je pre včely jedovatý. Zistili, že obsah HMF bol v krmive cez 400mg/kg a to je pre včely veľmi veľa. Odporúčane množstvo je max. 20mg/kg. Zistilo sa, že výrobca krmiva invertoval sacharózu pomocou kyseliny, alebo H⁺-vymieňačom iónov a na záver ihneď nevykonal neutralizáciu kyseliny. Tá ostala v sirupe a kontinuálne dvíhala obsah HMF, čo bolo pre včely osudné. Výrobca uviedol, že mu nebolo známe odporúčanie ohľadom max. obsahu HMF.