Členovia štátnej výskumnej zložky National Bee Unit v Anglicku po prvý krát podali podrobnú správu o chove malého úľového chrobáka v jednej karanténnej stanici v Anglicku. Chovajú ho tam už niekoľko rokov a hľadajú možné metódy boja proti nemu. Aby zabránily úniku tohto chrobáka je okolie chovného priestoru ochladzované na -15°C.

Kórejský vedci zistili, že kurčatá mäsového ťažkého typu v prvých mesiacoch lepšie priberajú, keď sa im pridáva do vody na pitie včelý jed. Pridali na liter vody jeden miligram včelieho jedu a pozorovali, že kurčatá spotrebovali viac krmiva. Pritom nezistili žiadnu inú negatívnu zmenu. Ako to mäso potom chutí, to už neuvádzajú.

Vedecký tím v USA preukázal, že včelstvá, ktoré vykazovali symptómy CCD (Colony Collapse Disorder), boli napadnuté pôvodzom nozémovej nákazy a súčastne ešte jedným doteraz neurčitým vírusom zo skupiny Invertebrate Iridescent Virus (IIV). Títo vedci skúmali vzorky včiel z rokov 2006-2007 z rôznych častí Ameriky. Tento vírus sa vyskytoval vo všetkých CCD včelstvách. Síce sa vyskytoval aj v 75% zdravo vyzerajúcich rodinách, ale vždy len v malom množstve. Pôvodza nozémovej nákazy vykazoval podobný model. Väčšina CCD včelstiev bolo napadnuté obidvoma pôvodzami chorôb súčastne. Ale vedci nemohli určiť, o ktorý druh nozémy sa jedná. Aj ten druhý vírus musí byť ešte identifikovaný. Pre túto skupinu vírusov chýba ešte potrebná technika. Pokusy v laboratóriu ukazali, že pri infikovaní včiel obidvoma vírusmi súčastne dochádza k zvýšenej úmrtnosti včiel. Pri infikovaní len jedným z nich k zvýšenej úmrtnosti včiel nedochádzalo. Tieto výsledku môžu dopomôcť k vyriešenie otázky, prečo včelstvá, napadnuté pôvodzom chorôb Nosema ceranae niekedy úplne podľahnú a inokedy prežijú. Tento vedecký tím však nemohol jednoznačne potvrdiť, či príčinou CCD je zvýšený výskyt tohoto vírusu a spôrov nozémy, alebo je to len dôsledok inej príčiny.
Okrem vírusu IIV odhalili vedci ďalšie dva, ktoré doteraz neboli v severnej Amerike popísané: Varroa-destructor-1-Virus a Kakugo-Virus. Obidva sa ale vyskytovali len v malej skupine včelstiev. Celkovo sa vo včelých vzorkách stopy po 900 rôznych druhov baktérií, z toho 121 takých, ktoré infikujú včely a iný hmyz. Tieto výsledky boli zverejnen v odbornom online časopise PlosOne.

Napriek kontrolám a nasadeniu chémie sa kukuričiar koreňový (Diabrotica virgifera) v severnom taliansku rozširuje. Intezívna výsadba kukurice je tam základom pre chov dojníc. Za 2-4 roky môže byť kukuričniarom koreňovým postihnutých až 30% celkovej plochy vysiatej kukurice. Skúšalo sa kukuricu siať včasnejšie, aby sa získal nádskok pred larvami tohto chorbáka. Takto sa muselo najskôr striekať až v lete. Ale súčastne prebieha schvaľovací proces pre použitie osiva moreného clothianidom. Zo severu Talianska sa podarilo kukuričniarovi dostať až do Švajčiarska, ale tam natrafil na dôsledné striedanie plodín. Dlhoročné pokusy v Tessine ukázali, že striedanie plodín je proti nemu účinná metóda.
Aj v Kolíne (Nemecko) sa kukuričniar koreňový objavil. Na konci augusta bolo 80ha kukurice postriekaných prípravkom na ochranu rastlín, ktorý mal odstrániť dospelého chobáka. Tento prípravok má byť údajne pre včely neškodný, ale aj napriek tomu boli všetci včelári danej oblasti o tomto postreku informovaný. Okrem toho úrady vydali nariadenie k osevným plánom, v ktorom v nie je dovolené v postihnutých oblastiach 2 roky siať kukuricu. Na hraniciach bezpečnostných zón sa smie kukurica vysievať maximálne každý druhý rok.

Oblať južne pod Saharou bola doteraz bez výskytu klieštika včelieho. Nedávno africký včelári potvrdili, že klieštik včelí sa už vyskytuje Keni, Ugande a v Tanzánií. Postihnutý včelári informujú o rozdielne ťažkých problémoch. Tieto rozdiely sú odvodené od veľkej genetickej variabilite včiel v daných oblastiach. Odoborníci varujú pred neopodstatneným použitím chemických prostriedkov proti klieštikovi, čo by znemožnilo selekciu varroatolerantnej včely a zároveň by ohrozilo čistotu včelých produktov.

Nemecká obchodná firma s medom sa dostala do pozornosti amerických súdov. Ministrestvo spravodlivosti USA hovorí o doteraz najväčšej podvodnej afére v potravinárstve v doterajšej histórií krajiny. V tomto prípade ide o ilegálne predeklarovanie čínskeho medu vo veľkom štýle. Obžalovací spis má 70 strán a bol zverejnený v Chicagu. Obžalovaný sú obvinený, že v období marec-apríl 2002 celkove 606 lodných nákladov s čínskym medom previezli do iných krajín, kde ho prefiltrovali a sfalšovali dokumenty. Podľa vyšetrovateľov bola veľká časť medu deklarovaná ako ruský tovar. Potom med údajne previezli do USA a pritom sa vyhli antidumpingovému zolnému poplatku. Časť tovaru podľa vyšetrovateľov obsahovala zakázané antibiotiká. Tieto reziduá boli zatajené falšovanými dokumentami. Tento med sa predával za nízku cenu v Texase a Michigane. Hovorí sa o zatajených zolných poplatkoch vo výške 80 miliónov dolárov. 6 obžalovaných z 15-tich je už vo vyšetrovacej väzbe. Pre zvyšných obžalovaných požiadali USA o vydanie. Obžalovaný musia počítať s viacročným väzením, s vysokou náhradou škody a pokutou do výšky 250 tisíc dolárov.

Najvyšší krajinský súd v Celle (Nemecko) 1. septembra 2010 neuznal včelárovi Andreasovi Müllerovi náhradu škody za to, že kvôli postreku zemiakového poľa v roku 2006 mu uhynulo 41 včelích rodín. Rozbory z laboratória preukázali, že včely boli otrávené postrekovým prostriedkom Tamaron, ktorý nasadil jeden farmár na zemiakové pole proti voške listovej a pásavke zemiakovej. Medzitým je už tento prostriedok od roku 2008 v Nemecku zakázaný. Bol označený ako nebezpečný pre včely a nesmel byť použitý v čase, keď lietajú včely. Síce kvety zemiakov nie sú pre včely atraktívne, ale pravdepodobne boli zasiahnuté okolité kvety, alebo sa včely mohli otráviť, keď zbierali medovicu po voškách. Farmár síce potvrdil, že striekal zemiaky tým prostriedkom, ale odmietal tvrdenie, že práve Müllerove včely v tom čase lietali na jeho pozemok. Kedže včelár Müller nemohol dokázať, že práve jeho včely vtedy lietali na postriekané pole, súd jeho žalobu zamietol. Vo februári ten istý súd v inom prípade rozhodol, že jeden farmár musí zaplatiť náhradu škody, pritom sa jednalo o podobné okolnosti.

Reziduá v mede: Študentka Gina Tanner sa vo svojej diplomovej práci na Viedenskej Univerzite zaoberala technikami zisťovania reziduí neonicotinoidov v mede. Pritom otestovala 41 rakúskych medov z roku 2009 na prítomnosť 12 rôznych neonicotinoidov. V 18 vzorkách zistila prítomnosť thiaclopridov, v 2 acetamipridov a v 1 vzorke stopy thiamenthoxamu. Obsah thiaclopridov sa pohyboval 6-27µg/kg. Táto účinná látka je zložka prípravkov na ochranu rastlín Biscaya a Calypso, ktoré sa okrem iného aplikujú proti kukuričiarovi koreňovému (Diabrotica virgifera). Okrem toho sa táto účinná látka nachádza aj v rôznych produktoch pre záhradkárov. Tanner zistila thiacloprid najčastejšie a v najväčších dávkach vo vzorkách medu zo včelstiev, ktoré utrpeli väčšie straty včiel. Pritom kvetové medu obsahovali viac thiaclopridu ako lesné medy. Spojitosť medzi reziduami v mede a oblasťami s vyššími plochami kukurice a repky nezistila.
Riziká sú podceňované: Holandský vedec Henk A. Tennekes zverejnil v časopise Toxycology svoju hypotézu, že riziká Neonicotinoidov na hmyz sú podceňované. Tennekes sa opiera o matematický model (Druckrey-Küpfmüllerova rovnica), ktorý sa zaoberá súvislosťami medzi dobou pôsobenia jedov a efektom na poškodený organizmus. Bežný postup skúmania pôsobenia jedov na rôzny hmyz je vykonávaný k určitému časovému okamihu, čo je nedostatočné, lebo toxicita aj malých množstiev neonicotinoidov je tým podhodnotená, čím dochádza k podceňovaniu ich vedľajších účinkov.
Podpisová akcia: Bavorský spolok včelárov zozbieral 18590 podpisov proti používaniu neonicotinoidov, lebo tento rok bola udelená na túto účinnú látku výnimka na ochranu kukurice proti drôtovcovi. Podpisové hárky odovzdali na spolkové ministerstvo poľnohospodárstva.

Toho, čoho sme sa obávali, sa stalo: geneticky modifikovaná repka "unikla" z poľnohospodárskej plochy a našla sa vo voľnej prírode. A čo horšie, rozlične geneticky modifikované odrody repky sa medzi sebou navzájom skrížili a vytvárajú novu populáciu. Profesorka biológie Univerzity v Arkanase (USA) Cynthia Sagers so skupinou výskumníkov objavila na okrajoch ciest repku, ktorá odoláva prostriedkom na ničenie buriny (Round up a Liberty Link), pretože obsahuje geneticky zabudované proteíny. Títo výskumníci skúmali divorastúcu repku popri cestách o dĺžke cez 5000km a zistli, že v 83% vzorkách sa nachádza vnesený genetický materiál. Niektoré rastliny sú dokonca odolné voči obidvom prostriedkom na ničenie burín, čo určite nepochádza od komerčných dodávateľov geneticky modifikovanej repky. Vedci tvrdia, že túto vlastnosť získali rastliny nekontrolovaným krížením vo voľnej prírode. Bude problematické sa týchto rastlín zbaviť bežnými herbicídmi.

Členské štáty EU schválili na roky 2010-2013 národný program pre chov včiel. Za úlohu má podporovať včelárov, ako aj zaistiť produkciu a kvalitu európskeho medu. K tomu je potrebné vytvoriť podmienky pre produkciu a predaj domáceho medu. Európska komisia prispieva celkove s 32 mil. Euro ročne. Aby členské štáty mali nárok na tieto peniaze, musia ich terajší podiel na tejto sume s rovnakou čiastkou navýšiť.