30. apríla bolo oficiálne potvrdené, že malý úľový chrobák ((Aethina tumida)) sa dostal na Hawai. Toto sa týka aj európskych včelárov, lebo doteraz bol povolený import včiel z Hawai do Európy. Včelársky zväz v Anglicku upozorňuje, že v roku 2010 už bolo z Hawaia dovezených do Anglicka 570 matiek. V minulom roku viac ako 4000. Včelári, ktorý doviezli včely z Hawai sú vyzvaný, aby si dali prezrieť svoje včelstvá. Tento nebezbečný chrobák bol zistený na východnej časti ostrova a väčšina exportérov sa nachádza na západnej strane, ale aj napriek tomu US-úradníci zastavili predbežne vydávanie povolení na import včiel z tohto ostrova.

Austrálsky vedci zistili, že u matiek včiel a mravcov, ktoré sá pária s viacerými trúdmi, pokračuje konkurenčný boj medzi trúdmi aj po svadobnom prelete. Spermatická tekutina jedného trúda poškodzuje spermie iného trúda. Ale matka to má pod kontrolou, lebo v semennom vačku vytvára sekrét, ktorý chráni všetky spermie.

Väčšine zvieratám a ľudom s pribúdajúcim vekom sa značne znižuje schopnosť učiť sa. Ale zdá sa, že toto sa netýka včiel. Vedci z Technickej univerzity v Berlíne a Univerzity v Postdamm skúmali schopnosť učiť sa u mladých a starých včiel. Pokusy ukázali, že letné a zimné včely sa rovnako dobre naučili aromatickým a hmatovým stimulom. Mladé letné včely mali ale lepšiu dlhodobú pamäť: aj po dvoch dňoch si lepšie spomenuli na naučené, ako zimné včely. Včely predstavujú zaujímavú výnimku, čo sa týka schopnosti učenia sa s pribúdajúcim vekom. Výsledky tohoto výskumu boli zverejnené v odbornom časopise Frontiers in Behavioral Neuroscience 4

Aj napriek zvýšeným bezpečnostným opatreniam sa v Rakúsku opätovne vyskystli straty včelstiev neonicotinoidmi, ktorými je morené kukuričné semeno. Otravy včiel sa vyskytli v takej miere, ako aj v roku 2009. Zo Štajerska už bolo hlásených min. 15 prípadov, z Horného Rakúska 6. Symptómy sa prejavia hneď na druhý deň po výsadbe. Včely nie sú schpné sa orientovať a lietať, vykazujú príznaky porúch správania, ako napr. potácanie, triaška, poskakovanie. Vyskytujú sa mŕtve včely s vystrčeným ciciakom, aj také s peľovým nákladom na nohách. Zvyšky neonicotinoidov sa našli aj v peľových zásobách. Rakúsky včelári opätovne zdôraznujú úradníkom, že morenie neonicotinoidmi je pre včely a včelí plod nebezpečné. Len úplný zákaz používania týchto chemických prostriedkov zabráni úhynom nielej včiel, ale aj vymieraniu ostatných druhov hmyzu, chrobákov a iných malých zvierat.

V Izraeli sa našli pozostatky včelárstva spred 3000 rokov. Úlomky približne 30 úľov z nepálenej hliny obsahovali zvyšky plástov a včiel. Včely boli indetifikované ako včela medonosná anatolská (Apis mellifera anatolica), ale v regióne je rozšírený poddruh Apis mellifera syrica. Vedci si z toho vyvodili záver, že oblasť rošírenia anatolskej včely sa veľmi zmenila, alebo sa už vtedy obchodovalo so včelstvami.
Nálezisko sa nachádza v strede niekdajšieho mestkého územia. Vedci odhadli veľkosť včelárstva približne na 100 rodín. Keďže rodiny boli umiestnené v osídlej oblasti, z toho sa usudzuje, že včelstvá boli cenné a museli ich chrániť pred zlodejmi, inak by túto značne agresívnu včelu nechovali v blízkosti ľudských obydlí.

Po dlhotrvajúcom zlom počasí ukazovali úľové váhy v druhej polovici júna prínos medu, čo vyvolalo nádej, že bude výdatná lesná znáška. Ale vyhliadka na premnoženého klieštika včelieho je, na rozdiel od znášky, istá. Prvé analýzy včelárskych ústavov (v Nemecku) ukazujú, že v mnohých rodinách už prekročila populácia klieštika včelieho nebezpečnú hranicu, preto poukazujú na rozhodujúce body ošetrenia proti tomuto parazitovi:

1.

Zavčasu vykonať diagnózu spádu klieštika na podložke. Často sú postihnuté len niektoré rodiny na stanovišti, ktoré musia byť bezodkladne ošetrené.

2.

Prvé ošetrenie vykonať po znáške do 31. júla. Po ošetrení bezpodmienečne kontrolovať účinnosť. Pri krátkodobom ošetrení treba dbať na to, aby sa aplikovala kyselina mravčia (KM) ráno, keď očakávame teplý a suchý deň. Ak sa ukáže, že prvé ošetrenie nebolo dostatočne účinné, treba ho zopakovať. Keď po prvom ošetrení padne málo klieštikov, v žiadnom prípade sa uspokojiť myšlienkou, že včelstvá nie sú veľmi napadnuté klieštikom, ale po zakŕmnení vykonať ešte druhé ošetrenie.

3.

V oblastiach s dlho pretrvávajúcou lesnou znáškou hrozí, keď sa odkladá ošetrenie proti klieštikovi až do konca znášky, že populácia klieštika prekročí kritickú hranicu a včelstvá skolabujú, čo má negatívny účinok aj na celé okolie. Každý včelár by mal konať zodpovedne a zabrániť vzniku takéhoto stavu. Preto okamžite po skončení znášky ošetriť a nečakať, či včely náhodou niečo ešte neprinesú.

Sporný problém o pesticídoch: pri otázke, do akej miery zapríčiňujú prostriedky na ochranu rastlín úhyny včiel, sa názory značne rozchádzajú. Vedci z Univerzity v Bologni zverejnili v Bulletin of Insectology článok pod názvom: "Tajomstvo okolo strát včelstiev: krátky prehľad". V tomto článku taliansky vedci pod vedením Stefana Maini kritizujú, že sa nezohľadňujú riziká, ktoré tieto prostriedky predstavujú pre užitočný hmyz. Najmä v prípade neonicotinoidov. "Napriek tomu, že dnes už každý vie, že Colony Collapse Disorder má viaceré príčiny, sú dva tábory, ktoré sú navzájom v komflikte" píše sa v danom článku. Zverejňovanie vedeckých poznatkov zohráva v tejto debate dôležitú úlohy, lebo politici sa často pri svojich rozhodnutia opierajú o výsledky výskumov. Nie každá vedecká práca o danej problematike dostatočne zohľadnila kritické údaje. Je dôležité zohľadniť podmieky danej lokality a nevyvodzovať všeobecné závery, čoho sa bohužial nedrží každá vedecká štúdia. "V stredomorských regiónoch sa začína s výsevom kukurice skôr, ako na severe, v ročnom období, keby často fúka a prší. Takéto podmienky sa musia pri posudzovaní vplyvu pesticídov zohľadniť" tvrdia títo vedci. Pán Maini a jeho kolegovia sa nakritickejšie stavajú k moreniu kukuričného osiva neonicotinoidmi:"Na základe dostupných údajov veríme, že účinok neonicotinoidov je pre včely a ostatný užitočný hmyz tak nebezpečný, že by tieto látky nemali byť používané". Jednoznačné vysvetlenie hromadných úhynov včiel nie je ešte v súčastnosti možné.

100 tisíc včiel dostala Viktória, švédska korunná princezná, ako svadobný dar od švédskeho spolku chovateľov včiel. Kto tie včely spočítal, nie je známe, ako aj nie je známe do akej miery sa novomaželia tomuto darčeku potešili.

V Japonsku narastá záujem o domáci med, ale počet rodín kvôli klieštikovi včeliemu klesá. Kedže v Japonku je zákaz importovať včely, tak sa rozmáhajú organizované krádeže včelstiev. Ilegálnym importom sa krajiny zavliekol roztoč Tropilaelaps clareae, ktorý taktiež znižuje počty včelstiev v Japonsku.