Včely môžu merať svoju spotrebu energie, keď lietajú za znáškou. K tomuto záveru dospeli vedci z austrálskej Macquarie University. Nechali robotnice lietať za znáškou cez jeden 10 metrový a jeden 20 metrový tunel. Dĺžku k zdroju znášky odhadli včely opticky počas letu. Optickými trikmi vedci oklamali včely tak, že ten 10m tunel sa im javil dlhší ako ten 20m. Lietavky potom oznamovali svojím tancom chybnú vzdialonsť k zdroju znášky. Napriek tomu väčšina včiel lietala k zdanlivo vzdialenejšiemu zdroju na konci 10m tunela. Vedci sa domnievajú, že včely dokážu odhadnúť spotrebovanú energiu počas letu. Tým si vyberajú výhodnejší zdroj, aj keď ich mozok na základe optického vnemu to registroval ako dlhšiu letovú dráhu. Vedci svoje výsledky zverejnili v odbornom vedeckom časopise Proceedings of the Royal Society of London.

Jednu, do teraz málo všímanú funkciu včely postavila pracovná skupina včelárskeho výskumu Univerzity Viedeň do popredia. Podľa nich robotnice, ktoré včelstvo vyprodukuje v priebehu roka a nebudú zožrané, po svojej smrti slúžia ako organické hnojivo. Títo výskumníci vypočítali, že jedna rodina za rok vyprodukuje asi 60kg včiel. "Na jednom mieste s 20 úľmi do dáva zhruba 1,2 tony, ktoré sa v okolí úľov roztrúsi ako organické hnojivo", vysvetľuje Stefan Mandl, koordinátor pracovnej skupiny. Staré včely ostávajú spravidla ležať v okruhu 300m pred letáčom. Podľa Mandla sa tým dá vysvetliť, prečo už starí Rimania vysádzali v blízkosti úľov zvláštne okrasné rastliny, aj keď tieto rastliny nepotrebovali opeľovača: vysvetlenie je v účinku hnojením včelou.

Väčšina alergikov na včelí jed je už po týždni imúnna, po tom, čo špeciálnou imunitnou terapiou dostali 100µg dávku jedu. K tomotu výsledku dospel izraelský vedec v Meir-Hospital Kfar Saba, kde 79 pacientov týždeň po terapii nechal pichnúť včelou. Z toho sa u 70 pacientov neprejavila žiadna reakcia, u 4 sa objavilo ľahké lokálne podráždenie kože a 5 utrpelo ľahkú systematickú reakciu. 4 osoby so silnými symptómami dostali na záver 200-250µg dávku. Z nich traja o týždeň zniesli bodnutie včelou bez nejakých zvláštnych alergických prejavov, o dva týždne aj ten štvrtý. Na tejto štúdii sa zúčastnili alergikovia, ktorý absolvovali konvenčnú imunitnú terapium ktorá prebieha dlhší čas a aj taký, ktorý potrebnú dávku dostali v krátkom čase. Výsledky tohto pokusu zverejnil odborný časopis Allergy online. Doteraz nebolo známe, kedy nastane skutočná obrana po terapii.

Vysoké pokuty hrozia v súčastnosti včelárom v Austrálii, ktorý nenahlásili svoje včelstvá úradom. V októbri 2009 uložil súd na juhu kontinetu peňažnú pokutu vo výške 2300 austrálskych Dolárov (asi 1500€), vrátane nákladov na process, jednému včelárovi, lebo tento v dvoch prípadoch umiestnil neregistrované včely. Toto nie je jediný prípad, ďalšie sú v súdnom prejednávaní. V austráli je predpísané, že včelár musí všetky svoje rodiny úradne zaregistrovať. Tým má byť umožnené, aby sa mohlo rýchlo reagovať na choroby a dovlečené parazity.

Ázijský sršeň (Vespa velutina), ktorý sa dostal dostal v roku 2004 do Franzúska, sa pomocou ľudí rozšíril medzičasom ďalej na sever krajiny. Jeden francúzsky včelársky časopis informoval, že v septembri 2009 našli jedno hniezdo v blízkosti letiska Blanc-Mensil, severne od Paríža.

Včely vo vnútrozemí Afriky sú známe tým, že sú veľmi agresívne a bodavé. Aby sa včelári vyhli agresívnym včelám, chodia ich kontrolovať v noci a svietia si lampou. Včely prirodzene letia za svetlom a niekedy útočia na toho, kto tú lampu drží. Kwame S. Aidoo z Cape Coast University v Ghane vymyslel jednoduchý spôsob, ako sa vyhnúť bolestivým útokom africkej včely: červeným svetlom. Aidoo predpokladal, že včely bude červené svetlo menej priťahovať, lebo červenú farbu nevidia. Kúsok červenej priesvitnej fólie postačuje na to, aby svetlo priťahovalo menej ako tretinu včiel.