Látka imidacloprid (insekticíd skupiny neonicotinoidy) už vo veľmi malých množstvách obmedzuje rozmnožovanie čmeliakov. K tomuto záveru dospeli vedci anglickej Univerzity Stirling. Dva týždne kŕmily v laboratóriu rodiny čmeliaka zemného peľom a nektárom, do ktorého pridali nesmrtelnú dávku neonicotinoidu imidacloprid. Potom premiestnily tieto čmelie rodiny do voľnej prírody a 6 týždňou sledovali ich hmotnosť. Rodiny, ktoré boli predtým kŕmené imidaclopridom, boli v porovnaní s kontrolnými rodinami o 8-12% ľahšie. Okrem toho odchovali len 1-2 mladé matky, pričom kontrolné rodiny v priemere až 14. Na základe tohoto výsledku vedci predpokladajú aj príčinu úbytku divých foriem včiel. Preto poukazujú na to, že je dôležité testovať ochranné prostriedky rastlín aj iných druhoch včiel, nie len na včele medonosnej.
Vedci sa domievajú, že pesticídy rušia orientačný zmysel zvierat, čo spôsobuje, že čmelie lietavky nenájdu cestu domov. Čmelia rodina môže odchovať mladé matky, len keď dosahuje určitú veľkosť.
Predpoklad, že neonicotinoidy rušia orientačný zmysel sa opiera o štúdiu francúzskych vedcov, ktorí kŕmily včelie rodiny cukrovou vodou so subletálnou dávkou neonicotinoidu thiamethoxam. Potom premiestnily včely približne 1 km od úľa. Do úľa sa vrátilo o 10-32% menej včiel, ako z kontrolných rodín. U tejto štúdie sa jedná o prvý (polovičný) poľný pokus, ktorý ukazuje, aký vplyv má nesmrteľná dávka neonicotinoidov na včely. Tieto výsledky boli zverejnené v renomovanom odbornom časopise Science

Jedna štúdia amerických vedcov Univerzity v Marylande poukazuje, že imidacloprid, účinná látka pesticídov, môže spôsobovať náchylnosť včiel na nozematózu. 10 týždňov kŕmili včely proteínovou pastou, ktorá obsahovala 5, alebo 20 ppb (parts per billion) imidaclopridu. Po piatich a ôsmych týždňoch vedci pokusným rodinám odoberali plod a nechali ho vyliahnúť v laboratóriach. Tieto mladé včely potom kŕmili cukrovým roztokom, ktrý obsahoval spóry nosema ceranae. O 12 dní vo včelách zisťovali počet týchto spórov. Pritom zistili, že rodiny, ktoré dostávali imidacloprid, mali v porovní s kontrolnými rodinami 3,5x viac spórov. Včely z laboratória nevykazovali žiadne stopy po imidaclopride, aj napriek tomu, že ako larvy prišli s touto účinnou látkou do styku. Vedci ale predpokladajú, že táto látka mala vplyv na tráviace ústrojenstvo dospelých včiel. Ako smrteľné množstvo sa ukázalo nad 20 ppb imidaclopridu. Peľ rastlín, ktorých osivo bolo ošetrené imidaclopridom, obsahuje 2-5 ppb tejto účinnnej látky a nektár okolo 1,5 ppb.
V priebehu experimentu sa 8 pokusných rodín nainfikovalo nozémovou nákazou. Ale na záver pokusu sa ukázalo, že kontrolné rodiny boli viac zaťažené spórami, ako rodiny, ktoré boli kŕmené imidaclopridom. Túto diskrepanciu (nezhodu) medzi obidvoma výsledkami vysvetľuje výsledok francúzkych vedcov, ktorí v jednom pokuse pokuse infikovali včely spórmi nosema ceranae, následne jednej skupine z týchto infikovaných rodín podali fipronil (účinná látka prípravkov na ochranu rastlín) a zistili, že skupina s finoprilom vykazuje menej spôrov ako ostatné skupiny. Ale pritom sa ukázalo, že včely skupiny s finoprilom žili podstane kratšie.
Tieto výsledky boli online zverejnené v odbornom časopise Naturwissenschaften.

Každý rok sa chovatelia včiel po celom svete sťažujú na hromadné úhyny včelstiev. Dodnes sa nezistila žiadna všeobecná príčina, ktorá je za to zodpovedná. Viac-menej ide o zmes rôznych faktorov, ktoré prichádzajú do úvahy: klieštik včelí, znečistené životné prostredie, choroby, genetický zmenené rastliny, zmena klímy (ktorá ovplyvňuje kvitnutie rastlín). Včelár môže len málo z týchto faktorov ovplyvniť, ale pri vhodnej odbornej starostlivosti o včelstvá má dobé šance vyhnúť sa veľkým stratám. Ale je dosť možné, že za CCD si môžu včelári sami.
Reklama v americkom včelárskom časopise BeeJournal na kŕmne cesto doplnené antibiotikom terramycin proti moru včelieho plodu, ktoré včelári dávajú ako "prevenciu". Ošetrovať včelstvá antibiotikami je v Európe zakázané, ale v USA je to bežná prax (antibiotikum oxytetracyklin). Vedci z Univesity Maryland v USA zistili, že po aplikácií antibiotík sa včelám skracuje ich dĺžka života, toxický účinok pesticídov a insekticídov dramaticky stúpa (akaricídy ako napr. coumaphos, fluvalinat a neonicotinoidy, ako napr. imidacloprid, acetamiprid, thiacloprid). Tento zosilnený (synergický) efekt toxínov usmrcuje včely. Ale ako je to možné? V genóme včely medonosnej sú špeciálne membránové proteíny, ktoré "chránia" včelu pred jedmi. Tieto proteíny sa starajú o to, aby toxické látky boli vylúčené z buniek a preto sú včely schopné do určitej miery "tolerovať" pesticídy a insekticídy. Ale antibiotiká zjavne znižujú schopnosť membránových proteínov vylučovať toxické látky. Úmrtnosť včiel na látku coumaphos (účinná látka v perizíne) je 7%, ale po podaní antibiotika oxytetracyklin sa zvýši na 51%. Včelárom dobre mienené ošetrovanie včiel môže pre ne znamenať rozsudok smrti. Žeby to bol klúč k porozumeniu CCD?

V dezembri 2011 uskutočnil nemecký včelársky časopis Deutsches Bienen-Journal anketu o používaných úľových systémoch. Ankety sa zúčastnilo 1580 včelárov so všetkých spolkových krajín Nemecka. Z toho 61% boli včelári s počtom rodín do 10, 29% do 25, 8% do 100 a 2% zúčastnených včelárov nad 100 rodín.
Redakcia časopisu predpokladá, že ankety sa zúčastnilo veľmi málo starších včelárov, lebo po vyhodnotí vyšlo malé percento úľov zadovákov. Ale pritom redakcia dostala správy od oblastných včelárskych zväzov, že takmer 70% ich členov ešte stále zadováky používa.
    Typ úľa.
Z ankety vysvitlo že 83% včelárov používa nádstavkové úle. Ale 11% včelárov udalo, že používajú viac ako jeden úľový systém - viac ako polovica včelárov, ktorý používajú zadováky, má súčastne aj nádstavkové úle. Z tých 11% včelárov s viacerými systémami 6% používa aj viac ako jednu rámikovú mieru.
57% včelárov používa rámikovú mieru Nemecký normál. Takmer v každej spolkovej krajine Nemecka je min. 40% včelárov s touto mierou okrem Bavorska, kde dve tretiny včelárov používa rámiky miery Zander. Dadant používa takmer v každej krajine okolo 10% včelárov, najviac na juhu Nemecka. Dadant sa najviac vyskytuje u včelárov s väčším počtom rodín. Vo svete najrozšírenejšia rámiková miera Langstroth je v Nemecku veľmi málo používaná.
V porovnaní s anketou pred 8 rokmi, poklesol počet úľov zadovákov a výrazne narástol počet úľov Dadant. Na severe Nemecka dominuje styroporový úľ v rámikovej miere Nemecký normál, na juhu zasa prevláda drevenný úľ miery Zander.
Z materiálov prevažuje drevo: približne dve tretiny včelárov. Najviac styroporových úľov sa používa vo Šlesvicko-Holštajnsku (83%) a v Dolnom Sasku (69%). Na juhu Nemecka (Bavorsko a Badensko-Württembergsko) sú takmer len drevenné úle. 83% zúčastnných včelárov používa zasieťované varroa dno.
31% zúčastnených včelárov má včelín, alebo kočovný voz, z toho viac ako polovica má úle aj vonku. Inak takmer 88% všetkých včelstiev je na voľnom stanovišti.
97% používa medzistienky, 15% uviedlo, že nechajú niektoré rodiny stavať prirodzené dielo.
Väčšina včelárov používa nádstavky s 10-12 rámikmi.

Rámiková miera.

Počeť rámikov v nádstavku.