Včelárstvo, včely, med a ostatné veci okolo toho
Včely v marci
Aj tá najtuhšia zima raz ustúpi jari. V marci stúpa slnko viditeľne vyššie a naberá na sile. Príroda sa zobúdza a ukážu sa prvé jarné kvietky. Napriek tomu by nemal včelár zabudnúť, že podľa kalendára zima trvá až do 21. marca. Zima významne ovplyvňuje silu včelstiev po prezimovaní. Ak boli priemerné teploty v zime pod zvyčajným priemerom, tak včely prezimujú asi o tretinu slabšie, ale zdravé rodiny túto stratu bez problémov v krátkom čase vyrovnajú.
Aj včely sa začali pripravať na blížiacu sa sezónu. Bez toho, aby to včelár zbadal, začali plodovať. V teplejších oblastiach sa už vyliahla prvá generácia. Od začiatku marca matky kladú niekoľko stoviek vajíčok denne a svoj výkon postupne zvyšujú. V polovici marca sa už včely zvyčajne starajú o viac ako 10000 zaplodovaných buniek, z ktorých sa po 21 dňoch budú denne liahnúť stovky mladých včiel. Silnejšie rodiny zvyčajne začnú plodovať skôr, ako slabšie, lebo sa lepšie vyrovnajú s teplotnými výkyvmi. V marci sa rodiny explozívne rozrastajú, ale pre včelára to môže opticky vyzerať tak, že rodiny stagnujú - nesmie sa zabúdať, že sa z úľa vytrácajú zimné včely.

Jarné chemické ošetrenie včiel
Mnohí včelári aplikujú jarné, či medziznáškové chemické ošetrenie kyselinou mravčou proti klieštikovi včeliemu. Na otázku, či sa neobávajú, že im to spôsobí reziduá v mede, odpovedajú, že veď kyselina mravčia je súčasťou medu a je pre zákazníka neškodná. To je síce možno pravda, ale vyhláška 41/2012 Z.z. Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o mede jasne hovorí:
  • §2: Med je prírodná sladká látka produkovaná včelou medonosnou (Apis mellifera) z nektáru rastlín, výlučkov živých častí rastlín alebo výlučkov hmyzu cicajúceho živé časti rastlín, ktorý včely zbierajú, pretvárajú a obohacujú vlastnými špecifickými látkami, ukladajú, zahusťujú, uskladňujú a ponechávajú v plástoch, aby vyzrel.
  • §4, odsek 3: Do medu uvádzaného na trh alebo do medu použitého vo výrobku určenom na ľudskú spotrebu sa nesmú pridávať žiadne látky vrátane potravinárskych prídavných látok okrem medu.


  • Takže kyselina mravčia z chemického ošetrenia proti klieštikovi do medu nepatrí. A nesmie sa ani zamieňať prirodzená kyselina mravčia v mede s tou, ktorá bola vyrobená syntézou v chemickom priemysle. Vážme si náš med a nášho zákazníka.

    Dr. Otto Boecking a Dipl. Ing Agr. Ulrike Kubersky zo včelárskeho výskumného ústavu v Celle (Nemecko) v roku 2004 publikovali pokus, kde preukázali že ošetrenie kyselinou mravčou v predznáškovom a medziznáškovom období spôsobuje reziduá v mede.

    O včely netreba mať obavy. Včelstvá, ktoré prežili do jari a sú schopné do znášky, už do augusta vydržia. Dovtedy proti klieštikovi postačia biotechnické opatrenia.

    Ošetrenie proti klieštikovi včeliemu skoro na jar
    Usmrtením už len jedného roztoča klieštika včelieho v skorej jari sa do začínajúcej sezóny ušetrí včelstvo od stoviek jeho potomkov. Do akej miery a akými prostriedkami je prípustné jarné ošetrenie proti klieštikovi včeliemu, aby tým neutrpela kvalita medu?

    Klieštik včelí ekologicky pod kontrolou - Chemické ošetrenie
    Zachovanie prirodzenej čistoty včelých produktov bez reziduí je rozhodujúce kritérium pre zachovanie si dôvery zákazníkov a tým aj pre konkurencieschopnosť na trhu. Preto by sa mali na ošetrenie včiel voliť také prostriedky, ktoré nespôsobujú problémy s rezíduami. To platí najmä pre vosk, lebo v tuku rozpustné látky sa ukladajú vo vosku a predstavujú trvale riziko pre čistotu medu.

    5 najčítanejších článkov:
    1. Klieštik včelí ekologicky pod kontrolou
    2. Seriál článkov: Základy chovu matiek
    3. Chov včiel v rotácii
    4. Seriál článkov: Kalendár včelára od včelárky
    5. Choroby a škodcovia

    Aktuálne:
    Zákaz neonocotinoidov opät pred súdom
    Greenpeace, európska včelárska organizácia Bee Life, ako aj iné orzanizácie na ochranu životného prostredia a spotrebiteľa chcú pred európskym súdnym dvorom obhajovať čiastočný zákaz neonicotinoidov Clothianidin, Imidacloprid a Thiamethoxam. Obaja výrobcovia Bayer a Syngenta podali žalobu proti dvojročnému zákazu, ktorý platí od 1. decembra 2013. "Žaloba Bayeru a Syngenty sa nevťahuje len na zrušenie zákazu, ale aj súčastne chcú dosiahnúť rozsudok proti princípu opatrnosti", povedal Marco Contiero, hovorca Greenpeace v Bruseli. Za dočasný zákaz sa vyjadrila aj väčšina členských štátov EU. Taliansko, Anglicko a Maďarsko boli proti. Podľa vyjadrenie hovorcu firmy Bayer, hrozí firme strata okolo 80 miliónov Euro. Syngenta odhaduje stratu na 35 miliónov Euro.
    Deutsches Bienenjournal 02/2014


    Príliš veľa fungicídov vo vodách.
    Schvaľovací proces pre prostriedky na ochranu rastlín v EU sa musí prepracovať. K tomuto záveru dospeli vedci z inštitútu pre výskum životného prostredia v Landau. Poukazujú na o veľa vyššie hodnoty fungicídov vo vodách, ako je predpokladané podľa platného matematického modelu schvaľovacieho procesu. Už v predchádzajúcich rokoch boli vo vodách namerané alarmujúce hodnoty insekticídov. Takmer polovica všetkých nasadených prostriedkov na ochranu rastlín v EU sú fungicídy. Tieto sú preventívne aplikované vo vyšších dávkach. Dažďom sa dostávajú do riek a jazier, kde sa konzentrujú. Táto konzentrácia je pri schvaľovacom procese vypočítavaná matematickým modelom a keď predpokladaná hodnota je pod určitou hranicou, je potom prostriedok schválený. Ale správnosť tejto prognózy nebola doteraz dostatočne otestovaná.
    Môže sa namietať, že tie rozdiely medzi modelom a skutočným stavom vznikajú nesprávnou aplikáciou. Ale podľa vedcov by nesprávna aplikácia zapríčinila asi polovicu zo skutočného stavu. "Naše výsledky ukazujú, že model nesprávne vypočítava predpokladané hodnoty konzetrácie fungicídov", vysvetľuje autor štúdie Dr. Ralf Schulz. Odporúča, aby sa riziko veľkého počtu schválených účinných látok ešte raz prehodnotilo. V porovnaní s insekticídmi a herbicídmi je vplyv fungicídov na ekosystémy ešte málo známy. Prvé dáta poukazujú na silný vplyv na žaby a obojživelníky. Štúdia bola zverejnená v odbornom časopise Environmental Science and Technologgy.
    Deutsches Bienenjournal 02/2014


    Včely zvyšujú trvanlivosť jahôd
    Približne 1,5 milióna ton jahôd sa dostanú na trh v EU. Ich hodnota je približne 2 miliardy Euro. Približne polovica hodnoty ide na vrub včelám za ich opeľovaciu činnosť. Toto zistili vedci z Univerzity v Göttingene a Würzburgu. Skúmali účinok opeľovania hmyzom rôznych sort jahôd na tvar, hmotnosť, pevnosť a trvanlivosť. Keď sú kvety jahody opeľované včelami - predovšetkým zednice rezavá (osmia bicornis) a včela medonosná (apis mellifera) - zvyšuje sa hodnota plodu, v porovnaní s plodmi, ktoré boli opelené vetrom alebo samo opelené, zhruba o 38-54%. Plody opelené včelami boli rovnomerného tvaru a o 11-30% tažšie. Okrem toho boli plody pevnejšie a vydržali o 12-26 hodín dlhšie. Dlhšia trvanlivosť sa pripisuje hormónom rastlín, ktoré sa vytvorili po opelení kvetu. Čim viac jednotlivých kvetov sa opelilo, tym viac hormónov rastlina produkovala. Výsledky výskumu boli zverejnené v Proceeding of the Royal Society B 281.
    Deutsches Bienenjournal 02/2014


    Vyprahnutá krajina
    V suchých brazílskych regiónoch Rio Grande do Norte sucho rozsiahlo poškodilo poľnohospodárstvo a včelárstvo. V roku 2012 klesol počet včelých rodín o 63%. Export medu klesol z 1500 ton na 266 ton. Pritom medný premysel bol v tom regióne založený len pred nedávnom.
    Zverejnené: Proceeding of the Apimondia Kiev
    Deutsches Bienenjournal 02/2014


    Staršie: 12   11   10   9   8   7   6   5   4   3   2   1  

    Značenie matiek:
    Farba Rok
    modrá 0 a 5 - 2005,2010,2015,2020
    biela 1 a 6 - 2006,2011,2016,2021
    žltá 2 a 7 - 2007,2012,2017,2022
    červená 3 a 8 - 2008,2013,2018,2023
    zelená 4 a 9 - 2009,2014,2019,2024

    Web vo výstavbe
    Tento web je optimalizovaný pre rozlíšenie 1024x768